Lehota je istý časový úsek, ktorý je ohraničený začiatkom a koncom. V tomto časovom úseku daňový subjekt a iné osoby vo vzťahu k správcovi dane plnia svoje povinnosti alebo si uplatňujú svoje práva. Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre začiatok jej plynutia a končí sa uplynutím dňa, ktorý je posledným dňom skončenia lehoty.
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z.,zákona č. 235/2012 Z. z. a zákona č. 246/2012 Z. z.je procesnoprávny predpis, ktorý upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Na uplatnenie práva a plnenie povinností daňových subjektov a iných osôb sa vzťahujú lehoty, ktoré upravuje tento procesný zákon, ak osobitné hmotnoprávne daňové zákony neustanovujú inak.
Definícia lehoty
Lehota je istý časový úsek, ktorý je ohraničený začiatkom a koncom. V tomto časovom úseku daňový subjekt a iné osoby vo vzťahu k správcovi dane plnia svoje povinnosti alebo si uplatňujú svoje práva.
Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre začiatok jej plynutia a končí sa uplynutím dňa, ktorý je posledným dňom skončenia lehoty.
Lehoty sú upravené v:
- Hmotnoprávnych daňových zákonoch (napr. lehota na podanie daňového priznania na daň z príjmov, na DPH, lehota na zaplatenie dane), tieto lehoty majú prednosť pred lehotami v daňovom poriadku; lehota je dodržaná v posledný deň plnenia, ktoré sa má uskutočniť.
- Daňovom poriadku (napr. lehota na odvolanie, lehota na preskúmanie rozhodnutia), tieto lehoty sa uplatňujú vtedy, ak lehoty na tie isté úkony nie sú upravené v hmotnoprávnych daňových zákonoch; ide o procesnoprávnu lehotu, ktorá predstavuje časový úsek určený pre procesné úkony účastníkov daňového konania, resp. iných osôb. Táto lehota je zachovaná, ak sa úkon urobí v posledný deň u správcu dane alebo sa podanie odovzdá na poštovú prepravu (toto sa osvedčuje dátumom na poštovej pečiatke) alebo,ak bolo podanie prijaté elektronickými prostriedkami a v súlade s § 13 ods. 5 daňového poriadku na adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo SR, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je obec.
Podľa § 27 daňového poriadku rozlišujeme lehoty:
- zákonné,
- určené správcom dane.
Zákonné lehoty
Lehoty, kedy možno najneskôr urobiť nejaký úkon (podať daňové priznanie, podať odvolanie, a pod.), určuje priamo daňový poriadok alebo osobitný hmotnoprávny daňový predpis, a preto sú to zákonné lehoty.
Lehoty určené správcom dane
Lehota, ktorú určil na vykonanie úkonu správca dane (lehota na doplnenie podania a pod.), je lehotou určenousprávcom dane. Z hľadiska objektívneho postupu má správca dane povinnosť určiť na plnenie lehotu primeranú požadovanému úkonu, nesmie byť však kratšia ako 8 dní – čo je, podľa daňového poriadku, minimálna dĺžka lehoty. Len pri osobitne naliehavých prípadoch alebo jednoduchých úkonoch môže byť táto lehota skrátená, čo sa v praxi vyskytuje zriedkavo. Zároveň je správca dane povinný poučiť subjekt o následkoch nedodržania požadovanej lehoty, ktorým môže byť uloženie pokuty podľa § 154 v spojení s § 155 daňového poriadku.
Všeobecne pre lehoty platí
Do lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota určená podľa dní končí uplynutím jej posledného dňa.
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením (pomenovaním – pondelok, číslovaním – 25) zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak nie je taký deň v mesiaci, končí lehota posledným dňom mesiaca (napr. 29. február, lehota končí 28. februára). Ak pripadne koniec lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posúva sa koniec lehoty na najbližší pracovný deň.
Lehota sa podľa § 27 ods. 5 daňového poriadku považuje za zachovanú, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkamina adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo SR, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je obec. Lehota je zachovaná pre daňový subjekt nadväzne na § 13 ods. 5 daňového poriadku pri možnosti doručovania písomnosti elektronickými prostriedkami aj bez zaručeného elektronického podpisu na základe písomnej dohody o elektronickom doručovaní na adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo SR.
To znamená, že lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty podanie prijaté elektronickými prostriedkami na elektronickú podateľňu, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo SR alebo obec, a to podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo na základe písomnej dohody o elektronickom doručovaní so správcom dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad a ktoré nebude podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
Rovnako je lehota zachovaná, ak je podanie v posledný deň lehoty urobené telefaxom. Takéto podanie musí byť doručené aj v listinnej – písomnej forme, a to do piatich pracovných dní od jeho odoslania, inak sa nepovažuje za doručené.
Ak by nastali pri preukazovaní pochybnosti, považuje sa lehota za zachovanú, kým sa nepreukáže opak.
Lehoty z hľadiska zániku práva
Rozlišujeme:
- Preklúzia (prepadná lehota) podľa § 69 daňového poriadku je spôsob zániku práva uplynutím tzv. prekluzívnej lehoty výslovne ustanovenej zákonom, ak v nej nebolo právo uplatnené. Na preklúziu prihliada finančná správa z úradnej povinnosti.
Obdobie zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane je zákonom určené. V ustanovení § 69 daňového poriadku je uvedená päťročná lehota, v ktorej zaniká právo na vyrubenie dane, rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumy podľa hmotnoprávnych daňových predpisov (priznanie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, vrátenie dane, uplatnenie daňového bonusu, uplatnenie nároku na zamestnaneckú prémiu a pod.), v prípade daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet daňovej straty je sedemročná lehota. To znamená, že u dane z príjmov sú dve lehoty pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane a to, 5 rokov u daňového subjektu, ktorý má platiť daň a 7 rokov u daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet daňovej straty.
Lehota sa počíta o