Vznik škody pri povodniach z hľadiska účtovníctva a dane z príjmov

Vydáno: 14 minút čítania

Povodne a záplavy v poslednom období vytvárali na Slovensku katastrofické scenáre. Tento prírodný živel zasiahol v nemalej miere aj podnikateľov, na majetku ktorých napáchal značné škody. Povodeň alebo záplava je presne zadefinovaná v každej poistnej zmluve. Je jedno, či záplava vznikla vyliatím sa vôd z rieky alebo nadmerným množstvom spadnutých atmosférických zrážok, podstatné je, že voda zaplavila väčšie územné celky, kde vytvorila súvislú vodnú plochu, ktorá v danom mieste určitú dobu stojí alebo prúdi.

Povodne a záplavy v poslednom období vytvárali na Slovensku katastrofické scenáre. Tento prírodný živel zasiahol v nemalej miere aj podnikateľov, na majetku ktorých napáchal značné škody. Povodeň alebo záplava je presne zadefinovaná v každej poistnej zmluve. Je jedno, či záplava vznikla vyliatím sa vôd z rieky alebo nadmerným množstvom spadnutých atmosférických zrážok, podstatné je, že voda zaplavila väčšie územné celky, kde vytvorila súvislú vodnú plochu, ktorá v danom mieste určitú dobu stojí alebo prúdi.

Povodňová škoda je definovaná v zákone č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami ako škoda, ktorú spôsobila povodeň:

  1. štátu, vyššiemu územnému celku, obci a osobe:
    • na majetku v ich vlastníctve, správe alebo užívaní počas III. stupňa povodňovej aktivity,
    • na stavbe na chránenom území počas II. stupňa povodňovej aktivity, ak škodu zapríčinilo zaplavenie chráneného územia v dôsledku vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu spôsobené dlhotrvajúcim vysokým vodným stavom vo vodnom toku,
  1. správcovi vodohospodársky významných vodných tokov, správcovi drobného vodného toku, ktorému bola prevedená správa podľa osobitného predpisu, alebo vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi vodnej stavby, ktorá sa nachádza na vodnom toku alebo na povodňou zaplavenom území počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity,
  2. správcovi vodohospodársky významných vodných tokov a správcovi drobného vodného toku na neupravenom vodnom toku počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity alebo
  3. správcovi vodohospodársky významných vodných tokov a správcovi drobného vodného toku na vodnej stavbe alebo na neupravenom vodnom toku, ak povodňovú škodu spôsobilo náhle vyliatie vody z koryta vodného toku alebo náhly návrat vyliatej vody naspäť do koryta.

Povodňová škoda na stavbe sa na účely tohto zákona uznáva, len ak má stavba v čase výskytu povodne právoplatné kolaudačné rozhodnutie alebo stavebné povolenie alebo bola ohlásená stavebnému úradu podľa § 55 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p.

Škody v účtovníctve

Pojem „škoda“ patrí medzi základné pojmy slovenského súkromného práva. Z hľadiska právneho sa za škodu považuje majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom a môže byť napraviteľná jedine poskytnutím iného majetkového plnenia (poistnou náhradou). Škody spôsobené podnikateľskému subjektu povodňami a záplavami, t. j. okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť konkrétnej osoby, sa považujú za tzv. nezavinené škody.

Škody, príp. zmarené investície, spôsobené povodňami je teda z účtovného pohľadu potrebné považovať za mimoriadny úbytok majetku účtovnej jednotky, ktorý vzniká ako neželaný mimoriadny jav v rámci výkonu hospodárskej činnosti. Pri každej škode je pritom pre účely účtovníctva dôležité preveriť, či je škoda krytá poistením, a teda či vznikla v konkrétnom prípade poistná udalosť.

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) v rámci § 26 ods. 6 definuje pojem

Související dokumenty

Súvisiace články

Manká a škody z pohľadu dane z príjmov a účtovníctva
Softvér z hľadiska dane z príjmov
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť – účtovanie a zdaňovanie
Výber spôsobu uplatňovania výdavkov podnikateľa fyzickej osoby
Virtuálna mena z účtovného a daňového hľadiska
Úprava základu dane fyzickej osoby pri skončení podnikania
Účtovanie prechodu zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva a naopak (2. časť)
Daňová evidencia samostatne zárobkovo činných osôb
Výmenný (barterový) obchod z daňového a účtovného hľadiska
Dane, účtovníctvo a odvody advokáta
Nájom nebytových priestorov
Sponzorské dary v kontexte daní a účtovníctva
Zmenka ako cenný papier a platobný prostriedok z účtovného a daňového hľadiska
Nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti
Príspevky z úradov práce v daňových a účtovných súvislostiach
Pozastavenie a skončenie podnikania fyzickej osoby
Vklady fyzických osôb do podnikania
Zmena právnej formy podnikania z hľadiska daní a účtovníctva (2. časť)
Daňovo-účtovný aspekt sponzorského

Súvisiace otázky a odpovede

RZZP za rok 2015 z hľadiska JÚ, PÚ a dani z príjmov
Účtovanie dotácie
Tovar zadarmo (1 + 1 zadarmo)
Občianske združenie - účtovanie
Vyradenie, resp. postúpenie pohľadávky a vplyv na základ dane
Daňový bonus a ročné zúčtovanie preddavkov na daň
Platba za tovar prostredníctvom systému PayPal
Výnos u exekútora pri čiastočných splátkach od povinného
Zahrňovanie dotácie do základu dane
Neprihlásená pohľadávka
Daňové vysporiadanie škodovej udalosti na majetku
Percentuálne výdavky zo zvýšeného zdaniteľného príjmu
Zaúčtovanie náhrady škody od poisťovne pri havárii automobilu
Účtovanie pri vyradení majetku z dôvodu poškodenia haváriou
Účtovanie úhrady faktúry prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice v roku 2012
Kladné a záporné položky na faktúre
Rozpúšťanie dotácie na obstaraný dlhodobý hmotný majetok
Trojzápočet účtovanie účastníkov dohody
Zníženie základného imania
Splatenie základného imania v jednoosobovej s.r.o.