Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti sa pri výpočte daňovej povinnosti alebo pri odvode môže v praxi vyskytnúť chyba. Tá môže mať za následok v prípade zistenia v rámci daňovej kontroly, že platiteľ bude musieť znášať nemalé postihy. V predkladanom príspevku uvediem, ako chyby napraviť, najmä v akých lehotách a u koho.
Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti sa pri výpočte daňovej povinnosti alebo pri odvode môže v praxi vyskytnúť chyba. Tá môže mať za následok v prípade zistenia v rámci daňovej kontroly, že platiteľ bude musieť znášať nemalé postihy. V predkladanom príspevku uvediem, ako chyby napraviť, najmä v akých lehotách a u koho.
Pripomínam, že zamestnávatelia vyplácajúci príjmy zo závislej činnosti sú platiteľmi dane. Platiteľom dane podľa § 5 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) je fyzická alebo právnická osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá. Pri zdanení príjmov zo závislej činnosti ide o zamestnancov, ktorí sú daňovníkmi dane z týchto príjmov. Zamestnávatelia sú povinní zrážať z príjmov mesačne preddavky na daň a odvádzať ich v zákonnej lehote (§ 35 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov – ďalej len „ZDP“) rovnako ako pri zrážaní dane (vyplývajúcej z ročného zúčtovania týchto preddavkov, ak vyjde nedoplatok). Keďže daňový bonus znižuje preddavky na daň z príjmov a daň, platí to obdobne aj na tento inštitút.
Chyby sa môžu stať jednak pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, pri výpočte dane v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov, pri uplatňovaní daňového bonusu, pri odvode preddavkov či dane alebo pri podaní žiadosti na daňovom úrade o vyplatenie daňového bonusu. Uvedenú problematiku rieši najmä ZDP a zákon o správe daní.
Oprava chýb pri nesprávnom zrazení dane
Od roku 2004 môžeme hovoriť o správnej či nesprávnej zrážke dane z príjmov zo závislej činnosti len v súvislosti s ročným zúčtovaním preddavkov na daň z týchto príjmov (do konca roku 2003 to bolo aj pri zrážaní 10 % z osobitnej sadzby dane).
Ak zamestnávateľ zrazil zamestnancovi daň z príjmov v nižšej sume, t. j. pri vzniknutom nedoplatku na dani z ročného zúčtovania, sa postupuje podľa toho, z koho viny došlo k jej nesprávnej (nižšej) zrážke, t. j. či z viny zamestnanca alebo zamestnávateľa.
Ak k nedoplatku na dani došlo z viny zamestnávateľa, potom môže zraziť zamestnancovi tento nedoplatok na dani z príjmov iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov [§ 40 ods. 3 písm. a) ZDP]. Pripomínam, že podľa § 38 ods. 7 ZDP daňový nedoplatok z ročného zúčtovania môže zamestnávateľ zrážať zamestnancovi z jeho zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca roka, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie.
Ak však došlo k nedoplatku na dani z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti z viny zamestnanca (napr. ak zatajil alebo neuviedol podstatnú skutočnosť), zamestnávateľ mu z