Použitie motorového vozidla na pracovnú cestu podnikateľom

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) bol s platnosťou od 1. 4. 2005 novelizovaný zákonom č. 81/2005 Z. z. Zmeny, ktoré priniesla ostatná novela sa týkajú, okrem iného, aj používania motorového vozidla na pracovnej ceste.

Cestovné náhrady, na ktoré má fyzická osoba nárok, z hľadiska zákona o cestovných náhradách sa rozdeľujú na:

• cestovné náhrady FO – zamestnávateľa (FO – zamestnávateľ ich vypláca svojim zamestnancom),
• cestovné náhrady FO – podnikateľa (ďalej len „podnikateľ“).

Medzi cestovné náhrady, na ktoré má podnikateľ nárok pri výkone podnikateľskej činnosti, patria aj výdavky, ktoré vzniknú pri použití motorového vozidla na pracovnú cestu. V príspevku sa budem venovať práve týmto výdavkom. V budúcom čísle to bude príspevok zameraný na stanovenie výdavkov z hľadiska zamestnávateľa, t. j. ak použije motorového vozidlo na pracovnú cestu zamestnanec.

Cestovné náhrady FO – podnikateľa

Z hľadiska nároku na poberanie cestovných náhrad v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), je podnikateľ posudzovaný od 1. 11. 2004 rovnako ako zamestnanec. V dôsledku zmeny § 19 ods. 2 písm. e) ZDP sú od 1. 11. 2004 daňovými výdavkami aj výdavky podnikateľa s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom podnikateľ činnosť pravidelne vykonáva. Takýmito daňovými výdavkami sú:

• výdavky na stravovanie,
• výdavky na ubytovanie,
• výdavky na cestovné dopravnými prostriedkami,
• nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v inom mieste vykonávania činnosti, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva.

Nárok na cestovné náhrady má podnikateľ, ktorý má:

• príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva [§ 6 ods. 1 písm. a) ZDP],
• príjmy z podnikania na základe živnostenského oprávnenia [§ 6 ods. 1 písm. b) ZDP],
• príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov [§ 6 ods. 1 písm. c) ZDP],
• príjmy z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady [§ 6 ods. 2 písm. a) ZDP],
• príjmy z činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním [§ 6 ods. 2 písm. b) ZDP],
• príjmy znalcov a tlmočníkov [§ 6 ods. 2 písm. c) ZDP],
• príjmy spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti [§ 6 ods. 1 písm. d) ZDP],
• príjmy komplementára komanditnej spoločnosti [§ 6 ods. 1 písm. d) ZDP].

Cestovné náhrady sú u podnikateľov pri splnení podmienok stanoveným v ZDP a v zákone o cestovných náhradách súčasťou základu dane v zmysle § 6 ods. 6, 7 a 8 ZDP, t. j. sú daňovými výdavkami.

Pracovná cesta podnikateľa

Aby sme mohli správne určiť, čo je pracovnou cestou podnikateľa, potrebujeme definovať miesto, v ktorom pravidelne vykonáva podnikateľskú činnosť. Zákon o cestovných náhradách ani ZDP bližšie nešpecifikuje, čo sa rozumie pod miestom, v ktorom podnikateľ pravidelne vykonáva činnosť. Je to miesto, kde priamo pracuje (má tam kanceláriu, sklad, dielňu a podobne) alebo je to miesto – trvalé bydlisko podnikateľa? Ako je to u podnikateľov, ktorí musia neustále meniť miesto podnikania? Napríklad podnikateľ, ktorý uzatvára s klientmi poistné zmluvy, navštevuje ich v mieste bydliska alebo podnikania, alebo čistič kobercov a sedačiek, ktorý vykonáva svoju podnikateľskú činnosť vždy u klienta a miesto svojho podnikania neustále mení.

Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o cestovných náhradách vymedzuje pojem pracovná cesta. Podľa tohto ustanovenia pracovná cesta trvá od nástupu na cestu na plnenie činnosti, počas výkonu činnosti až do skončenia tejto cesty. Rozhodujúcim na určenie miesta podnikania by mal byť živnostenský list, koncesná listina alebo iné oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti, kde je uvedené aj miesto podnikania.

Miesto pravidelného vykonávania podnikateľskej činnosti

Podľa pokynu Daňového riaditeľstva SR k zákonu č. 539/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „pokyn DR SR“), ak má podnikateľ v oprávnení na vykonávanie činnosti uvedené ako miesto podnikania miesto trvalého pobytu, ale činnosť vykonáva v prevádzke (v predajni, v ambulancii, v kancelárii a podobne), ktorú má zriadenú na výkon činnosti a jej sídlo nie je totožné s miestom jeho trvalého pobytu, potom je miestom pravidelného vykonávania činnosti miesto, v ktorom je zriadená prevádzka.

Pracovnou cestou, t. j. cestou, pri ktorej by podnikateľ mal mať nárok na cestovné náhrady, by však nemala byť cesta z miesta trvalého bydliska napríklad do prenajatej kancelárie (u účtovného poradcu, advokáta, architekta, projektanta), do obchodu, ktorý podnikateľ prevádzkuje, do dielne, kde vykonáva opravárenskú činnosť (napríklad autoopravár), aj keď má uvedené v živnostenskom liste alebo v inom oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti ako miesto podnikania trvalé bydlisko.

Podľa pokynov DR SR u podnikateľov, u ktorých je vzhľadom na charakter vykonávanej podnikateľskej činnosti obtiažne vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti, je možné považovať za miesto pravidelného vykonávania činnosti miesto podnikania uvedené v oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti aj vtedy, ak je ako miesto podnikania uvedené v oprávnení trvalé bydlisko. Ak podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť, pri ktorej musí často meniť miesto pracoviska (napríklad poisťovací agent, servisný technik, maliar izieb, čistič fasád a podobne), potom je pracovnom cestou každá cesta z miesta trvalého bydliska ku klientovi a späť, t. j. jeho podnikateľská činnosť je činnosť vykonávaná v inom mieste.

Použitie motorového vozidla na pracovnej ceste

ZDP a aj zákon o cestovných náhradách umožňuje, aby podnikateľ, ktorý využíva pri výkone svojej podnikateľskej činnosti motorové vozidlo, uplatňoval si náklady spojené s prevádzkou vozidla ako daňové výdavky. Podnikateľ môže využívať na pracovné cesty motorové vozidlo:

• zaradené v obchodnom majetku firmy (firemné),
• osobné (súkromné),
• prenajaté (požičané).

Podľa toho, či podnikateľ využíva pri pracovných cestách motorové vozidlo vlastné, firemné alebo prenajaté, sa účtujú aj výdavky spojené s jeho prevádzkou.