Modelová zmluva OECD a jej vplyv na zdanenie príjmov v SR (II.)

Vydáno: 33 minút čítania

O stálej prevádzkarni pojednáva Čl. 5 Modelovej zmluvy OECD (ďalej len „Zmluva“). Hlavným zmyslom stálej prevádzkarne je stanoviť právo jedného zo zmluvných štátov zdaňovať príjmy podniku druhého zmluvného štátu. Podľa Čl. 7 Zmluvy nemôže jeden zo zmluvných štátov zdaňovať príjmy podniku druhého zmluvného štátu, pokiaľ nevykonáva svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v druhom štáte.

 

(pokračovanie z minulého čísla)

Vznik stálej prevádzkarne a zdanenie príjmov z priamej podnikateľskej činnosti

Stála prevádzkareň

O stálej prevádzkarni pojednáva Čl. 5 Modelovej zmluvy OECD (ďalej len „Zmluva“). Hlavným zmyslom stálej prevádzkarne je stanoviť právo jedného zo zmluvných štátov zdaňovať príjmy podniku druhého zmluvného štátu. Podľa Čl. 7 Zmluvy nemôže jeden zo zmluvných štátov zdaňovať príjmy podniku druhého zmluvného štátu, pokiaľ nevykonáva svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v druhom štáte.

Zisky stálej prevádzkarne môžu byť zdanené v krajine výkonu činnosti, ale len v rozsahu, v akom sa dajú prisúdiť činnosti stálej prevádzkarne tam umiestnenej. 

Stála prevádzkareň, cez ktorú podnik vykonáva podnikateľskú činnosť, môže vzniknúť FO aj PO. Daňová povinnosť podniku je potom na území SR vysporiadaná daňou z príjmov.

V súvislosti so zdanením príjmov rezidentov SR z podnikateľskej činnosti vykonávanej na území druhého štátu môžu nastať dve situácie:

  • V prípade zmluvného štátu vznik stálej prevádzkarne je posudzovaný v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorú sa zúčastnené štáty zaviazali dodržiavať. Daňový rezident SR, ktorému vzniká stála prevádzkareň na území druhého štátu podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a v súlade s vnútroštátnym zákonom štátu, v ktorom je stála prevádzkareň umiestnená, bude zdaňovaný zo zdroja príjmov v tomto štáte. Na území SR bude daňový rezident zdaňovaný z celosvetových príjmov v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Na zamedzenie dvojitého zdanenia toho istého príjmu daňovníka je umožnené v súlade so Zmluvou a ZDP využiť metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia tohto príjmu.
  • Ak ide o nezmluvný štát a daňový rezident SR podniká na území druhého štátu prostredníctvom stálej prevádzkarne podľa predpisov tohto druhého štátu, vzniká riziko dvojitého zdanenia príjmov.

Zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR poberané daňovými nerezidentami definuje § 16 ZDP. Ustanovenie § 16 ZDP nadväzuje na zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (§ 1 ods. 2 ZDP), ktoré SR uzavrela so štátom, v ktorom má daňový nerezident sídlo alebo trvalý pobyt.

Za príjem plynúci zo zdroja na území SR daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou sa považuje aj príjem z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne, pričom definícia vzniku stálej prevádzkarne je uvedená v § 16 ods. 2 ZDP. 

Rozhodujúcim kritériom zdanenia príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území SR je skutočnosť, že príjmy musia byť dosahované z činností vykonávaných na území SR. Len v tomto prípade je skutočne príjem dosahovaný v SR aj v SR zdaniteľný, samozrejme, za splnenia ďalších podmienok stanovených ZDP a príslušnou zmluvou. Z uvedeného je teda zrejmé, že nejde o akúkoľvek platbu platenú nerezidentovi, aj keď slovenským daňovým rezidentom.

Príklad č. 1:

Slovenský daňový rezident si objednal projekt na prestavbu haly u českého projektanta. Český rezident si prišiel pre podklady k slovenskému objednávateľovi a chodil na konzultácie na územie SR. Projekt vypracovával vo svojom podniku na území ČR. Aj keď český daňový rezident mal podklady z územia SR a chodil k slovenskému objednávateľovi na konzultácie, zdroj príjmov je na území ČR, nakoľko vykonával projektovú činnosť v ČR. Jeho príjem nie je zdaniteľný na území SR.

Definícia stálej prevádzkarne podľa ZDP sa aplikuje len na príjmy plynúce daňovým nerezidentom, ktorí vykonávajú podnikateľskú činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, a nie na príjmy daňových rezidentov dosahovaných z činnosti slovenského podniku vykonávanej v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej.