Poskytovanie služieb do tretích krajín a súvisiace povinnosti slovenského dodávateľa

Dodanie služby definuje § 9 zákona o DPH ako každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane:

• prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu,
• poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
• prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
• služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Poskytnutie služby je zdaniteľným obchodom v prípade, ak existuje právny vzťah medzi poskytovateľom služby a prijímateľom služby, ktorý sa realizuje za určitú protihodnotu.

Dodaním služby za protihodnotu je aj:

• užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa, okrem užívania majetku, pri ktorom bola daň odpočítaná podľa § 49 ods. 5 alebo § 49a v rozsahu použitia majetku na podnikanie alebo bola vykonaná úprava odpočítanej dane podľa § 54a zákona o DPH,
• bezodplatné dodanie služby iné ako v § 9 ods. 2 zákona o DPH na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa, okrem služby bezodplatne dodanej vysielajúcej organizácii alebo prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu, § 4 a § 5 zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Miesto dodania služby

Predmetom dane v tuzemsku sú služby, miesto dodania ktorých je v Slovenskej republike. Pravidlá pre určenie miesta dodania služby sú definované v § 15 a § 16 zákona o DPH. Pre poskytovateľa aj pre príjemcu služby je okrem týchto ustanovení zákona o DPH pri určení miesta dodania služby záväzné aj vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie“), ktoré nadobudlo účinnosť 1. 7. 2011 a je pre subjekty právne záväzné odo dňa nadobudnutia účinnosti. Nariadenie dáva odpoveď na určité vybrané otázky uplatňovania DPH pri dodaní služieb a jeho ustanovenia dopĺňajú význam samotného znenia zákona.

Pre správne určenie miesta dodania služby treba správne určiť postavenie príjemcu služby (zdaniteľná, nezdaniteľná osoba), druh poskytovanej služby a kto je osobou povinnou platiť daň, či poskytovateľ, alebo príjemca služby. Na určenie miesta dodania služby nemá vždy vplyv miesto, kde je služba fyzicky poskytnutá (tuzemsko, zahraničie), ani či je dodávateľom služby tuzemská alebo zahraničná osoba.

Základné pravidlo pre určenie miesta dodania služby definuje § 15 zákona o DPH. V súlade s cit. ustanovením zákona o DPH miestom dodania služby:

• zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava,
• osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Ak dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 alebo 2 zákona o DPH sa určí, ak § 16 neustanovuje inak. Ak sa služba nenachádza medzi výnimkami podľa § 16, určí sa miesto dodania služby podľa všeobecných pravidiel definovaných v § 15 zákona o DPH. Niektoré výnimky definované v § 16 sa uplatnia pri určení miesta dodania služieb pre