Každý začínajúci podnikateľ sa pred začiatkom podnikania musí rozhodnúť o forme podnikania, či bude podnikať ako fyzická alebo ako právnická osoba. Toto rozhodnutie ovplyvňuje najmä predmet podnikania a výška potrebného vstupného kapitálu. Výsledok rozhodnutia ovplyvní spôsob zodpovednosti za podnikanie (ručenie za svoje záväzky) ako aj spôsob a výšku zdanenia dosiahnutých príjmov.
Ak sa podnikateľ rozhodne podnikať ako fyzická osoba, jeho príjmy budú zdaňované daňou z príjmov fyzických osôb vo výške 19 % zo základu dane. Ak základ daňovníka presiahne 176,8-násobok životného minima sa uplatní sadzba dane až vo výške 25 %. Daňovník sa taktiež musí rozhodnúť o spôsobe preukazovania daňových výdavkov. Daňovník môže viesť účtovníctvo alebo uplatňovať daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).
Ak sa daňovník nechce zaťažovať vedením účtovníctva alebo vedením daňovej evidencie, či už vlastnými silami alebo externou firmou, môže sa rozhodnúť pre uplatňovanie paušálnych výdavkov. Paušálne výdavky môže uplatniť daňovník, ktorý nie je platiteľom DPH, alebo daňovník, ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia. Paušálne výdavky uplatňujú podnikatelia aj v prípade, že predmet ich podnikateľskej činnosti má nízku nákladovosť a uplatnenie paušálnych výdavkov je pre nich daňovo výhodné.
Výber účtovnej sústavy
Ak sa daňovník rozhodne uplatňovať na daňové účely skutočne vynaložené výdavky a nebude uplatňovať daňovú evidenciu musí sa rozhodnúť o vhodnom výbere účtovnej sústavy. Vykazovaný základ dane výrazne ovplyvňuje aj výber formy účtovníctva. Podnikateľ si môže zvoliť jednoduché účtovníctvo alebo podvojné účtovníctvo.
Účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva
Ak sa daňovník rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane tvorí rozdiel medzi príjmami a výdavkami [§ 17 ods. 1 písm. a) ZDP]. V sústave jednoduchého účtovníctva predstavujú daňové výdavky zaplatené a zaúčtované výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka v súlade so zákonom o dani z príjmov. Súčasťou základu dane daňovníka s príjmami podľa § 6 ZDP, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je aj poskytnutý alebo prijatý preddavok, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bol výdavok uhradený aj keď k splneniu dodávky tovaru alebo služby dôjde až v nasledujúcom účtovnom období.
Do daňových výdavkov účtovného obdobia sa taktiež zahŕňajú aj úhrady výdavkov, ktoré sa týkajú aj nasledujúcich účtovných období, napr. úhrada poistného na povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie motorových vozidiel, úhrady za časopisy a pod zaplatené v bežnom účtovnom období, zaplatené vopred vyfakturované služby aj keď sa týkajú až nasledujúceho účtovného obdobia. Z nezaplatených výdavkov môže daňovník zahrnúť do základu dane len výdavky zahŕňané do daňových výdavkov v rámci uzávierkových účtovných operácií, ako sú daňové odpisy, kurzové rozdiely, daňové rezervy v zmysle § 20 ods. 9 ZDP.
Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva môže ľahšie ovplyvniť svoje daňové výdavky ich zaplatením, resp. nezaplatením. Ak daňovníkovi pred koncom roka vychádza vysoký základ dane, pričom začiatkom ďalšieho roka bude musieť zaplatiť niektorú z týchto položiek, môže úhradu zrealizovať ešte pred skončením roka.
♦ Príklad č. 1:
Podnikateľ účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, zaplatil v novembri 2017 dodávateľovi preddavok na dodávku materiálu, ktorý mu bol dodaný v januári 2018, v decembri zaplatil povinné zmluvné poistenie motorového vozidla a zakúpil diaľničnú známku na rok 2018.
Zaplatený preddavok na materiál a zaplatené povinné zmluvné poistenie a výdavok za diaľničnú známku podnikateľ zahrnul do daňových výdavkov roku 2017 aj keď sa dodávky tovarov a služieb realizujú až v roku 2018.
* * *
Zaplatené nájomné fyzickej osobe za prenájom hmotného a nehmotného majetku prislúchajúce na viac zdaňovacích období musí časovo rozlíšiť aj daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva.
♦