V tomto čísle časopisu prinášame prvú časť seriálu o daňovej kontrole, v ktorom sa špeciálne zameriame na inštitút daňovej kontroly z hľadiska zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) a z hľadiska zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Uvedieme tiež, aké procesné postupy daňová kontrola následne vyvolá.
Daňová kontrola je jedným z najvýznamnejších inštitútov v rámci správy daní. Daňovou kontrolou všeobecne správca dane, t. j. daňový úrad, zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane podľa osobitných – hmotnoprávnych daňových predpisov, ktorým je aj zákon o DPH.
Najväčší počet daňových kontrol je zameraných na kontrolu DPH, pričom častým impulzom k vykonaniu daňovej kontroly je deklarovanie nadmerného odpočtu platiteľom v daňovom priznaní.
Správca dane môže začať daňovú kontrolu z rôznych dôvodov. Tieto dôvody nie je daňový úrad povinný kontrolovanému podnikateľskému subjektu oznámiť. Metodika a kritériá, na základe ktorých správca dane vyberá daňové subjekty, v ktorých vykoná daňovú kontrolu, nie sú verejné.
Častým dôvodom pre vykonanie daňovej kontroly je podnet orgánov činných v trestnom konaní. Dôvodom na vykonanie daňovej kontroly môžu byť aj zistenia správcu dane získané na základe podaných kontrolných výkazov, miestnych zisťovaní, alebo úkonov vykonaných na základe dožiadaní iných správcov dane, resp. medzinárodných dožiadaní.
Z povahy daňovej kontroly je zrejmé, že ju správca dane vykonáva až po skončení zdaňovacieho obdobia a po termíne na podanie daňového priznania, pretože do tohto termínu môže daňový subjekt podávať opravné daňové priznania.
Daňové úniky ako dôvod daňových kontrol
Daňové úrady venujú zvýšenú pozornosť práve kontrole DPH, pretože z dlhodobého hľadiska sa daňové úniky najčastejšie vyskytujú v súvislosti s DPH.
Daň z pridanej hodnoty svojou konštrukciou, ktorá umožňuje platiteľom deklarujúcim si nadmerný odpočet poukázanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, vyvoláva a aj do budúcnosti bude vyvolávať snahu o daňové podvody. Najväčšie daňové úniky predstavuje zneužívanie stanovených podmienok na odpočítanie dane. Najrozšírenejšie a hospodársky aj najnebezpečnejšie podvody v rámci členských krajín Európskej únie sú reťazové a kolotočové (karuselové) podvody.
Reťazové podvody
Charakteristickým pre reťazový podvod je, že do obchodu je zapojený reťazec daňových subjektov – platiteľov DPH, ktorý má miestnu príslušnosť rozloženú medzi viacerých správcov dane, jeho členmi môžu byť aj zahraničné daňové subjekty a vždy sa medzi nimi nachádza zmiznutý – nekontraktný subjekt. Ide o subjekt, pre ktorý je charakteristické, že na adrese trvalého pobytu, miesta podnikania alebo na adrese sídla spoločnosti uvedenom v obchodnom registri sa nenachádza,