U obchodných spoločností môžeme rozlišovať dva základné druhy vzťahov. Prvými z nich sú vzťahy interné, zahrňujúce napr. vzťahy medzi spoločníkmi navzájom alebo medzi spoločníkmi a spoločnosťou. Druhými z nich sú vzťahy vonkajšie, teda vzťahy medzi spoločnosťou a subjektmi mimo obchodnú spoločnosť.
Predmetom nášho záujmu sa v tomto článku stali práve externé vzťahy vznikajúce pri konaní podnikateľských subjektov – obchodných spoločností s tretími osobami.
Právna zodpovednosť podnikateľských subjektov môže v praxi nastávať aj pri konaní s tretími osobami, pričom nie sú vylúčené ani prípady vzniku zodpovednosti za škodu. Pri konaní môžeme rozlišovať dve situácie, ktoré sa v praxi dosť často zamieňajú, a to aj napriek pomerne jasnej formulácii v zákone. Prvou situáciou je osobné konanie, nazývané tiež priame konanie a druhou je konanie zástupcom, označované ako nepriame. V prípade obchodných spoločností ako de facto fiktívnych osôb však osobné konanie v klasickom ponímaní prirodzene nepripadá v úvahu a za takéto konanie sa preto považuje konanie prostredníctvom ich štatutárneho orgánu.
Konanie prostredníctvom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti
Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti môže mať rôzne zákonné označenie. Napríklad v komanditnej spoločnosti je to komplementár, v spoločnosti s ručením obmedzeným konateľ a v akciovej spoločnosti predstavenstvo. Podrobnosti o jednotlivých štatutárnych orgánoch sú upravené v rámci právnych noriem upravujúcich konkrétne typy obchodných spoločností.
Kľúčovým ustanovením o konaní podnikateľa – a teda aj obchodnej spoločnosti ako právnickej osoby, je § 13 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p.(ďalej len „Ob