Technické zhodnotenie patrí medzi obťažnejšie kategórie daňového a účtovného práva. V praxi totiž hranice medzi technickým zhodnotením hmotného majetku a jeho opravou nie sú vo všetkých prípadoch jasné a jednoznačné. Správne posúdenie, či ide o technické zhodnotenie alebo opravu nie je dôležité len z hľadiska účtovania alebo prípadnej daňovej kontroly a sankcií zo strany správcu dane, ale predovšetkým má veľký vplyv na výšku základu dane. Daňový základ daňovníka sa o technické zhodnotenie zníži prostredníctvom odpisov až v určitom časovom horizonte, a to od 2 do 40 rokov s ohľadom na druh zhodnocovaného hmotného majetku. Naproti tomu vecne blízke opravy sú okamžite daňovo účinnou položkou znižujúcou základ dane. Je preto celkom prirodzené a očakávané, že podnikatelia majú snahu minimálne v spornejších prípadoch, ktoré sú na rozhraní opráv a technického zhodnotenia, kvalifikovať danú záležitosť ako opravu. Ak však podnikatelia posúdia danú záležitosť správne, vedia dopredu očakávať, čo si môžu v danom účtovnom období uznať ako daňový výdavok v plnej výške a čo len postupne.
Oprava
Ešte skôr, ako sa začneme zaoberať technickým zhodnotením, je potrebné bližšie sa oboznámiť s naznačenou priaznivejšou alternatívou - s daňovo účinnou opravou. Daňovú účinnosť opravy netreba hľadať v taxatívnom výpočte § 19 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"), je totiž obsiahnutá vo všeobecnom ustanovení § 2 písm. i), podľa ktorého sú daňovo uznané výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložené daňovníkom a zaúčtované v účtovníctve daňovníka v súlade s účtovnými predpismi alebo zaevidované v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP. A čo už preukázateľnejšie prispieva k dosiahnutiu tržieb, ako oprava napr. pokazenej výrobnej linky? V spojitosti s vymedzením daňového výdavku nemá azda zmysel rozoberať tento problém až natoľko, aby sa výslovne uviedlo, že daňovo účinná nie je napr. oprava hmotného majetku, ktorý daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie používa iba na činnosť, z ktorej príjmy nie sú predmetom dane, podobne ako oprava súkromného vozidla konateľa s. r. o. alebo oprava zariadenia na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb, kde je určujúce až celkové porovnanie nákladov s dosiahnutými príjmami. Rovnako tak daňovo účinná nie je oprava majetku, ktorý má charakter osobnej potreby a využíva sa aj na súkromné účely, a to vo výške nad paušálnu sumu (80 %) alebo nad preukázanú výšku v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.
Daňové predpisy, napriek tomu že termín oprava v mnohých súvislostiach používajú, tento pojem nedefinujú. Preto sa na účely zákona o dani z príjmov používa definícia tohto pojmu uvedená v iných všeobecne záväzných predpisoch.
Podľa § 652 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len Občiansky zákonník") opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch vecí alebo jej vlastností. Túto definíciu opravy použijú tí daňovníci, ktorí nie sú účtovnou jednotkou.
Pre daňovníkov, ktorí sú účtovnou jednotkovou, je záväznou definícia opravy v postupoch účtovania [napr. v § 35 ods. 2 písm. f) opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len "Postupy účtovania v PÚ")]. Je tomu tak, vzhľadom na § 17 ods. 1 ZDP, podľa ktorého sa pri zistení základu dane vychádza z výsledku hospodárenia alebo z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Podľa Postupov účtovania v PÚ:
-
Opravou
sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebenie alebo poškodenie majetku za účelom jeho uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu. Pretože nie je možné vždy uviesť majetok do pôvodného (predchádzajúceho) stavu, lebo v súčasnosti už nie sú k dispozícii pôvodné materiály alebo ich použitie je neobvyklé, za opravu sa považuje aj uvedenie majetku do prevádzkyschopného stavu s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, a to v prípade, že nedôjde k zmene technických parametrov alebo k zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia.-
Udržiavaním
sa spomaľuje fyzické opotrebenie, predchádza jeho následkom a odstraňujú sa drobnejšie závady.Za opravu majetku treba teda považovať také zmeny vyvolané fyzickým opotrebením (čiže pozvoľným procesom prirodzeného starnutia) alebo poškodením (spravidla jednorazový výnimočný proces znižujúci hodnotu majetku, resp. jeho schopnosť zabezpečovať zdaniteľné príjmy), ktoré ho vracajú do akéhokoľvek
predchádzajúceho stavu
, v ktorom sa už nachádzal. Ak napríklad budova, postavená medzi svetovými vojnami, mala pôvodne podľa dokumentácie pozlátené vežičky, malo by byť za jeho opravu považované aj opätovné pozlátenie týchto stavebných prvkov. Alebo, ak kúpený dom má pomerne zachovanú fasádu, nič zrejme nebráni jeho "oprave" pre jeho uvedenie do akéhokoľvek lepšieho predchádzajúceho stavu.O opravu ide aj vtedy, ak sa majetok uvedie
do prevádzkyschopného stavu.
Takýto stav nemusí zodpovedať ani stavu predošlému, ani pôvodnému. Ak je napr. pri výrobnej linke poškodené automatické podávacie zariadenie, môže sa nahradiť dopravníkovým pásom. Nie je to síce pôvodný stav, avšak prevádzka linky vďaka tomuto lacnejšiemu variantu je aspoň na čas zabezpečená.Medzi
opravami a udržiavaním
nemá význam hľadať rozdiely, resp. ich precízne rozlišovať, pretože účtovne aj daňovo sú posudzované rovnako, ako nákla