Pojem „investičný majetok“, ako uviedol Súdny dvor EÚ, označuje tovary, ktoré sa používajú na ekonomickú činnosť a vyznačujú sa svojou stálou povahou a hodnotou, čo spôsobuje, že výdavky na ich nadobudnutie nie sú obvykle zaúčtované ako bežné výdavky, ale sa odpisujú v priebehu viacerých účtovných období.
V zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je samostatne upravený postup platiteľa dane pri úprave investičného majetku z dôvodu zmeny účelu jeho použitia v § 54 zákona o DPH a samostatne z dôvodu zmeny rozsahu jeho použitia na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie v § 54a zákona o DPH v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom platiteľ tento investičný majetok nadobudol alebo ho vytvoril na vlastné náklady, prípadne ho uviedol do užívania.
Úprava odpočítanej dane podľa smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH
Právo na odpočítanie DPH – základný rámec, je stanovený v článkoch 167 (podmienka vzniku daňovej povinnosti v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná) 168 smernice o DPH (použitie tovarov a služieb na účely zdaniteľných plnení).
V súlade s článkom 135 ods. 1 písm. l) smernice o DPH, členské štáty oslobodia od DPH nájom nehnuteľností.
Článok 137 ods. 1 umožňuje členským štátom priznať zdaniteľným osobám právo voľby v otázke zdanenia niektorých plnení, vrátane plnení uvedených v článku 135 ods. 1 písm. l) uvedenej smernice. Článok 137 ods. 2 smernice spresňuje, že členské štáty stanovia pravidlá pre uplatnenie možnosti práva voľby stanovenej v odseku 1 tohto článku a môže obmedziť rozsah pôsobnosti tejto možnosti.
Článok 184 smernice o DPH stanovuje, že pôvodne uplatnené odpočítanie dane sa upraví, ak je vyššie alebo nižšie ako odpočítanie, na ktoré mala zdaniteľná osoba právo.
Článok 185 ods. 1 stanovuje, že úprava odpočítanej dane sa vykoná najmä vtedy, keď sa zmeny vo faktoroch, ktoré boli použité pri určení výšky odpočítanej dane, objavia po podaní daňového priznania k DPH, napríklad v prípadoch zrušenia nákupu alebo získania cenovej zľavy.
Článok 185 ods. 2 odchylne od odseku 1 stanovuje, že úprava odpočítanej dane sa nemôže vykonať pri transakciách, ktoré sú celkovo alebo čiastočne nezaplatené, v prípadoch riadne preukázaného alebo potvrdeného poškodenia, straty alebo krádeže majetku, ani v prípade tovaru určeného ako dary nepatrnej hodnoty a vzoriek.
Článok 187 smernice o DPH stanovuje, že v prípade investičného majetku sa úprava odpočítanej dane rozloží na päť rokov vrátane roka, v ktorom bol majetok nadobudnutý alebo vytvorený. V prípade nehnuteľného investičného majetku sa dĺžka obdobia slúžiaceho na výpočet úpravy odpočítanej dane môže predĺžiť až na dvadsať rokov.
Úprava odpočítanej dane sa vykoná v závislosti od úprav týkajúcich sa zmien práva na odpočítanie dane, ku ktorým došlo v nasledujúcich rokoch, v porovnaní s právom na odpočítanie dane za rok, v ktorom bol majetok nadobudnutý, vytvorený alebo prvýkrát použitý.
Podľa článku 189 smernice o DPH môžu členské štáty prijať tieto opatrenia:
- vymedziť pojem investičný majetok,
- určiť výšku DPH, ktorá sa zohľadní pri úprave odpočítanej dane,
- prijať všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby úpravou odpočítanej dane nevznikli neoprávnené výhody,
- povoliť zjednodušenie administratívnych postupov.
Úprava odpočítanej dane pri zmene účelu
V § 54 zákona o DPH je ustanovená povinnosť dodatočnej úpravy odpočítanej dane, ak platiteľ dane v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom investičný majetok nadobudol alebo ho vytvoril na vlastné náklady, zmení účel jeho použitia.
Úprava odpočítanej dane sa týka investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. a) až c) zákona o DPH. Podľa § 54 ods. 2 zákona o DPH investičným majetkom na účely zákona o DPH sú:
- hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3 319,39 € a viac a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok,
- stavby, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory,
- nadstavby stavieb, prístavby stavieb a stavebn