Uplatňuje sa inštitút ručenia za daň na základe právnej domnienky podľa ustanovenia § 69 ods. 14 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) aj na faktúry za dodávky tovarov uskutočnené v roku 2021 (prípadne aj v skoršom období), alebo len na faktúry za dodávky, pri ktorých vznikla daňová povinnosť po 1. januári 2022 vrátane, za predpokladu, že k reálnej úhrade faktúry došlo1. januára 2022 alebo dôjde neskôr?
Zákon o DPH v § 69 ods. 14 písm. c) s účinnosťou od 1. januára 2022 ustanovuje, že platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí podľa § 69b zákona o DPH za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená.
Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená, je skutočnosť, že protihodnota za plnenie alebo jej časť bola zaplatená na iný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, ako bankový účet dodávateľa, ktorý bol v deň uskutočnenia platby zverejnený v zozname bankových účtov oznámených podľa § 6 ods. 1 až 3 zákona o DPH alebo podľa § 85kk zákona o DPH spôsobom podľa § 6 ods. 5 zákona o DPH; za deň uskutočnenia platby sa považuje deň, keď platiteľ zadal poskytovateľovi platobných služieb alebo zahraničnému poskytovateľovi platobných služieb pokyn k vkladu alebo prevodu finančných prostriedkov ako protihodnotu za plnenie na účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb.
S účinnosťou od 1. januára 2022 sa teda za domnienku, keď platiteľ dane v postavení príjemcu plnenia od iného platiteľa dane vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane nebude zaplatená, považuje aj prípad, keď protihodnota za dodanie tovaru alebo služby je uhradená na účet dodávateľa, ktorý nie je zverejnený v zozname účtov oznámených dodávateľom Finančnému riaditeľstvu uvedeným spôsobom.
Ak nastane situácia, ktorá je predmetom otázky subjektu, od 1. januára 2022 sa na účely posúdenia naplnenia podmienky uloženia ručenia za daň za rozhodujúci moment považuje deň uskutočnenia platby (t. j. samotná reálna úhrada protihodnoty uvedenej na faktúre). Za takýto deň sa považuje deň, kedy platiteľ zadal pokyn k uskutočneniu platby. Ak v tento deň nie je účet, na ktorý bol vykonaný vklad alebo prevod finančných prostriedkov, zverejnený / sprístupnený v zozname vedenom na webovom sídle Finančného riaditeľstva, je naplnená jedna z domnienok, že platiteľ vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená.
Na základe uvedeného FR SR zastáva názor, že rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, kedy sa platba skutočne realizuje. V prípade, že platiteľ uhrádza v roku 2022 faktúru, ktorá bola vystavená pred 1. januárom 2022, respektíve, ak daňová povinnosť vznikla pred 1. januárom 2022, neznamená to, že nie je možné inštitút ručenia za daň uplatniť.