Ing. Klára Klabníková

Počet vyhľadaných dokumentov: 83

Zoradiť podľa:

Počet vyhľadaných dokumentov: 83

Zoradiť podľa:

Obec v roku 2024 kúpila nehnuteľnosť s pozemkom za 165 000 €. V roku 2025 plánuje predať túto nehnuteľnosť aj s pozemkov za cenu 200 000 €. V akej výške bude platiť daň z príjmu za tento predaj?
Vydané: 17. 12. 2024
Autor knihy, chce túto knihu predávať na vianočných trhoch. Musí používať registračnú pokladnicu? Autor nie je podnikateľom.
Vydané: 05. 12. 2024
Naše mesto vybudovalo v niektorých lokalitách uzamykateľné podzemné kontajnery s objemom 5 000 litrov na komunálny odpad, v tom aj na zmesový komunálny odpad. Fyzické osoby bývajúce v danej lokalite, ako aj právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia podnikajúce v danej lokalite dostali čipy na otváranie podzemných kontajnerov. Podľa všeobecne záväzného nariadenia mesta o nakladaní s komunálnym odpadom sú právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia, ktoré majú predajne/prevádzky v danej lokalite, povinné ukladať zmesový komunálny odpad do podzemných kontajnerov. Pre právnické osoby a fyzické osoby-podnikateľov máme zavedený nevážený množstevný zber zmesového komunálneho odpadu. Podzemné kontajnery nie sú vybavené zariadením na váženie odpadu. Obraciame sa na Vás so žiadosťou o usmernenie, ako vyrubiť miestny poplatok za komunálny odpad právnickým osobám a fyzickým-osobám podnikateľom, ktoré sú povinné ukladať komunálny odpad do podzemných kontajnerov, keďže platná právna úprava (zákon č. 582/2004 Z.z.) s takýmto systémom zberu komunálneho odpadu pri vyrubení/vypočítaní poplatku za komunálny odpad nepočíta. Pri neváženom zbere komunálneho odpadu sa podľa zákona č. 582/2004 Z.z. totiž vypočíta poplatok ako súčin sadzby poplatku, frekvencie odvozov a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva. Nakoľko budovanie podzemných kontajnerov mestami predstavuje obrovský potenciál pre zlepšenie kvality verejných priestranstiev a udržiavanie čistoty v okolí podzemných kontajnerov, čím ďalej tým viac miest a obcí sa bude uberať touto cestou. Podľa nášho názoru by bolo nevyhnutné legislatívne upraviť aj tento spôsob ukladania komunálneho odpadu resp. legislatívne upraviť spôsob výpočtu poplatku pri neváženom ukladaní komunálneho odpadu do takýchto podzemných kontajnerov. 
Vydané: 04. 10. 2024
V našej obci vlastnia rodinný dom manželia z Ukrajiny, kde manžel má pobytový preukaz a manželka spolu s dvoma deťmi majú potvrdenie o udelení/predlžení tolerovaného pobytu na území SR (Dočasné útočisko). Chcem sa spýtať, či môže obce takýmto občanom vyrubiť daň z nehnuteľnosti za rodinný dom, ktorý v obci vlastnia a poplatok za odpad? 
Vydané: 04. 09. 2024
Ako vypočítam z LV výmeru garáže, ktorá je ako nebytový priestor v bytovom dome. Na LV je druh nebytový priestor č. 2- garáž a spoluvlastnícky podiel je 2294/58505.
Vydané: 10. 06. 2024
Voči akým inštitúciám máme / nemáme povinnosť ohlásiť vykonávanie ekonomickej činnosti, konkrétne prevádzku ubytovania, športu, prenájom lodiek, móla, prenájom miestností za účelom konferencií? Spoločnosť už funguje viac rokov, no od 6/2024 bude prevádzkovať aj inú činnosť. Nahlasujem cez všeobecné podania túto ekonomickú činnosť aj na DÚ? Obec a kde všade?
Vydané: 18. 04. 2024
Obec vydala rozhodnutie, ktorým daňovníkovi vyrubila daň z nehnuteľnosti. V ňom je vyrubená daň aj za užívanie hnojiska. Táto daň bola vyrubená so súhlasom daňovníka, ktorý hnojisko aj dlhodobo užíva, ale nie je jeho vlastníkom. Túto daň aj zaplatil. Lenže k 31.01.2024 podal priznanie k dani z nehnuteľnosti nový daňový subjekt, kde toto hnojisko uvádza ako vlastník, čiže daň chce zaplatiť. Zároveň daňový subjekt, ktorý hnojisko užíva a aj daň za neho zaplatil, podal 12.02.2024 čiastkové daňové priznanie, kde uviedol nové vlastníctvo stavby, za ktoré mu daň v rozhodnutí nebola vyrubená. Ako v takomto prípade má obec postupovať? Má zrušiť staré rozhodnutie a vydať nové, kde budú zohľadnené už nové skutočnosti? A čo s nedoplatkom alebo z preplatkom?
Vydané: 27. 03. 2024
Spoločnosť A (mesačný platiteľ DPH) sa zlúčila so spoločnosťou B (štvrťročný platiteľ DPH). Právnym nástupcom je spoločnosť B. Spoločnosť A bola 15. 2. 2024 vymazaná z Obchodného registra. Kto a pod akým IČ DPH podá daňové priznanie za spoločnosť A za zdaňovacie obdobie (ide o predposledné zdaňovacie obdobie) január 2024? Autorizácia k spoločnosti A bola zrušená 17. 2. 2024.
Vydané: 04. 03. 2024
Vyvstala u nás otázka ohľadom premlčania daňových nedoplatkov k poplatku za komunálny odpad – zo starej exekúcie. Ide o konkrétny prípad: daňový nedoplatok FO z roku 2005 bol vymáhaný v exekučnom konaní v roku 2016, poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23. 6. 2017 dňa 12. 9. 2022 bolo exekučné konanie ukončené z dôvodu uplynutia rozhodnej doby. Výzva na zaplatenie nedoplatku z roku 2005 bola naposledy zaslaná a doručená daňovníkovi v roku 2014. Kedy sa premlčí uvedený daňový nedoplatok z roku 2005? (počas daňového exekučného konania 6-ročná premlčacia lehota neplynie - § 85 ods. 1, 2 daňového poriadku).
Vydané: 14. 02. 2024
Slovenská s. r. o. bude prevádzkovať kaviareň. Prevádzka bude riadne ohlásená na úradoch (živnostenský úrad, mestský úrad, hygiena). V kaviarni chcú predávať aj alkoholické nápoje, napr. tiché víno, šumivé víno, pivo, tvrdý alkohol. Tiež chcú predávať aj cigarety. Tieto produkty chce táto firma nakupovať od slovenských dodávateľov, takže v tuzemsku. Ako vieme, spotrebné dane sú jednostupňovou daňou. Vyberajú sa na jednom stupni, a to v zásade pri vyskladnení vybraného druhu tovaru od výrobcu, pretože sa tovar stáva zdaniteľným už výrobou, alebo pri preprave alebo dovoze na územie Slovenskej republiky. Prvou otázkou je, či treba kaviareň registrovať na účely spotrebnej dane (Colný úrad) a podávať mesačné priznania? (Podľa uvedených informácii asi nie.) Druhou otázkou je, či pri predaji tvrdého alkoholu a cigariet je potrebné nejaké iné povolenie alebo viesť nejakú osobitnú evidenciu?
Vydané: 29. 01. 2024
Sme nezisková organizácia, ktorá ubytovala odídencov z Ukrajiny. Mesto nám rozhodnutím vyrubilo poplatok za komunálne odpady. Prosím o vyjadrenie, či mesto postupovalo správne vzhľadom na § 77 ods. 4 písm. f) zákona o miestnych daniach.
Vydané: 09. 10. 2023
Kolaudácia bola 22. 12. 2022, kolaudačné rozhodnutie bolo právoplatné 2. 1. 2023. Daň vypočítavam, že k 1. 1. 2023 bolo už kolaudácia, alebo sa berie právoplatnosť, teda k 1. 1. 2023 ešte zdaňujem ako stavebný pozemok?
Vydané: 09. 02. 2023
Aká môže byť najvyššia sadzba dane pre lesné pozemky ? Základ dane pre lesné pozemky je 0,0785 €. Sadzba dane je najvyššia 2,5 %, alebo môže byť aj 3 % ?
Vydané: 27. 02. 2022
Aká je pokuta ak sme podali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb po termíne. Mali sme odklad do 30.06.2021 ale podali sme ho až 1. 7. 2021.
Vydané: 19. 07. 2021
Združenie, ktoré nie je platiteľom DPH sa dobrovoľne registrovalo na portáli FS na podávanie dokumentov elektronicky. Ide o združenie, ktoré neprijíma 2 % z daní. Môže posielať na DÚ dokumenty a daňové priznania aj poštou, prípadne osobnou návštevou DÚ? Ak nie, tak poprosím vysvetliť prečo, prípadne odkaz na § zákona, podľa ktorého musí už posielať len elektronicky.
Vydané: 15. 10. 2020
Firma (platiteľ) dostala kompletnú daňovú kontrolu na rok 2016. Firma sa zaoberá nákupom - predajom a prenájmom luxusných motorových vozidiel. V daňovom priznaní DPPO 2016 firma omylom nevyplnila údaje v časti I - transakcie závislých osôb, ani nevyznačil na 1. strane, že ide o ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) ZDP. V riadku 110 ale jej nevznikol (preto ani neuviedla) žiadny zdaniteľný rozdiel. Hore uvedené neuviedla ani v poznámkach za rok 2016. DÚ samozrejme v rámci kontroly vyzval daňový subjekt, aby podal transferovú dokumentáciu za rok 2016. Transferová dokumentácia bola v poriadku, DÚ nenašiel v ňom žiadne rozdiely, trhová cena bola správne stanovená, základ dane bol nedotknutý. Daňový subjekt je oprávnený podľa § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov podať dodatočné daňové priznanie, ak daňové priznanie, ktoré daňový subjekt podal v ustanovenej lehote, neobsahuje správne údaje. Ale keďže je teraz kontrola, nemôžeme podať dodatočné DPPO priznanie za rok 2016. Za podanie dodatočného daňového priznania, ktorým daňový subjekt opraví chýbajúce alebo nesprávne údaje podaného daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na úpravu základu dane (ako uvádza daňový subjekt), sa nepovažuje za správny delikt podľa § 154 daňového poriadku a správca dane pokutu podľa § 155 daňového poriadku neuloží. Názor DÚ: Subjekt porušil § 17 ods 9 zákona o účtovníctve, lebo v poznámkach k účtovnej závierke neuviedla významnú informáciu (takže bohužiaľ informácia je významná, len omylom nebola uvedená v poznámkach) o ekonomických vzťahoch so spriaznenými osobami, preto je účtovná závierka subjektu nedôveryhodná a DÚ to považuje za správny delikt, ktorý podľa tohto paragrafu (paragraf 17 ods. 9 zákona o účtovníctve; paragraf 38/1 i. zákona o účtovníctve) pokutuje. Názor nášho subjektu: Vyplnenie tabuľky I nie je povinnosťou účtovnou a teda nie je možné uložiť pokutu podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Poznámky sú súčasťou účtovnej závierky. Ustanovenia § 7 a § 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p.  hovorí o úplnosti, správnosti, zrozumiteľnosti vedenia účtovníctva a používania účtovných metód a zásad. Neuvedenie údaju v poznámkach nespĺňa túto definíciu, lebo nejde ani o účtovný prípad ani o účtovný záznam, teda nie je možné deklarovať ich porušenie. Ako máme argumentovať voči hore uvedenému názoru DÚ?
Vydané: 21. 06. 2020
Firma (platiteľ) dostala kompletnú daňovú kontrolu na rok 2016. Firma sa zaoberá nákupom - predajom a prenájmom luxusných motorových vozidiel. V roku na firme bolo 9 motorových vozidiel, z toho už bolo postupne predaných 8 motorových vozidiel. Všetky vozidlá boli na SK značkách. Všetky 8 faktúr o predaji vozidiel boli poskytnuté daňovému úradu. V roku 2016 bolo 6 kusov vozidiel kompletne (v každom mesiaci roku 2016) dlhodobo prenajatých (operatívny prenájom). Samozrejme sme dali pozor na výšku odpisov (luxusné motorové vozidlá, a na výšku odpisov v súvislosti s prenájom.) Vozidlo 1., nebolo prenajaté, lebo používal ho konateľ spoločnosti na firemné účely: cestovanie z bydliska, obstaranie- predaj vozidiel, vybavenie eč. pre vozidlá. Proste na vybavovanie hlavnej činnosti: predaj a prenájmom luxusných motorových vozidiel. Vozidlo 2., absolútne nebolo prenajaté v roku 2016, lebo kupcovia prejavili veľký záujem o vozidlo a bolo aj predané v októbri 2016. Vozidlo 3., bolo prenajaté len sčasti v roku 2016, lebo tiež po obstaraní kupcovia prejavili veľký záujem o vozidlo, ale napokon nedošlo k dohode s kupcom, preto bolo vozidlo potom zvyšnú časť roku 2016 prenajaté. V nasledujúcom roku 2017 bolo vozidlo predané. Daňový úrad tvrdí nasledovné: Subjekt nepriložil žiadne účtovné doklady, ktoré by preukazovali využívanie týchto 3 motorových vozidiel za uvedené mesiace roka 2016 na zabezpečovanie a udržovanie príjmov spoločnosti, preto porušil paragraf 21 ods 1 a., a paragraf 17 ods, 2, písm. a, zákona o dani z príjmov. Takže u prvého vozidla neuznal odpisy kompletne za rok 2016, u druhého vozidla mesačné odpisy, kým nepredal vozidlo, u tretieho vozidla mesačné odpisy dokedy vozidlo nebolo prenajaté. Takže u týchto 3 motorových vozidiel, ktoré proste neboli prenajaté niekomu celoročne, neuznali odpisy za mesiace v ktorých neboli prenajaté. Nenapadajú nás pekné slová k názoru daňového úradu, lebo vlastne všetky motorové vozidlá boli predané so ziskom, t. j. boli využívané prostredníctvom predaja na podnikanie (aj keď neboli v každom mesiaci prenajaté). Otázkou je, ako máme argumentovať voči hore uvedenému názoru DÚ?
Vydané: 27. 01. 2020
Firma (platiteľ) dostala kompletnú daňovú kontrolu na rok 2016. Firma sa zaoberá nákupom- predajom a prenájmom luxusných motorových vozidiel. V roku na firme bolo 9 motorových vozidiel, z toho už bolo postupne predaných 8 motorových vozidiel. Všetky vozidlá boli na SK značkách. Všetky 8 faktúr o predaji vozidiel boli poskytnuté daňovému úradu. V daňovom priznaní DPPO 2016 firma omylom nevyplnila údaje v časti I- transakcie závislých osôb, ani nevyznačil na 1. strane, že ide o ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) ZDP. V riadku 110 ale mu nevznikol (preto ani neuviedol) žiadny zdaniteľný rozdiel. Hore uvedené neuviedol ani v poznámkach za rok 2016. DU samozrejme v rámci kontroly vyzval daňový subjekt, aby podal transferovú dokumentáciu za rok 2016. Transferová dokumentácia bola v poriadku, DU nenašiel v ňom žiadne rozdiely, trhová cena bola správne stanovená, základ dane bol nedotknutý. Daňový subjekt je oprávnený podľa § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov podať dodatočné daňové priznanie, ak daňové priznanie, ktoré daňový subjekt podal v ustanovenej lehote, neobsahuje správne údaje. Ale kedže je teraz kontrola, nemôžeme podať dodatočné DPPO priznanie za rok 2016. Za podanie dodatočného daňového priznania, ktorým daňový subjekt opraví chýbajúce alebo nesprávne údaje podaného daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na úpravu základu dane (ako uvádza daňový subjekt), sa nepovažuje za správny delikt podľa § 154 daňového poriadku a správca dane pokutu podľa § 155 daňového poriadku neuloží. Názor DU: Subjekt porušil paragraf 17 ods 9 zákona o účtovníctve, lebo v poznámkach k účtovnej závierke neuviedla informácie o ekonomických vzťahoch so spriaznenými osobami, preto je účtovná závierka subjektu nedôveryhodná. Tiež je preto porušené ustanovenie paragrafu 4 ods. 2 zákona o účtovníctve. Tiež sme podľa nich preto porušili paragraf 7 ods 1 a 2 zákona o účtovníctve, paragraf 8 ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve, preto nám udeľujú pokutu podľa paragrafu 38 ods 1 a 2 zákona o správe daní. Ako máme argumentovať voči hore uvedenému názoru DU?
Vydané: 22. 01. 2020
V súčasnosti prebieha u spoločnosti daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 a vyzerá to tak, že nechcú nám uznať niektoré náklady zaúčtované v účtovníctve, z čoho vyplýva, že daňová strata vykázaná za zdaňovacie obdobie 2016 bude výrazne nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní k dani z príjmov 2016 PO. Ako máme postupovať pri vyplnení daňového priznania k dani z príjmov PO za zdaňovacie obdobie 2019, konkrétne pri umorovaní daňovej straty z predchádzajúcich zdaňovacích období, ak predpokladáme, že správca dane po skončení daňovej kontroly zníži daňovú stratu vykázanú za rok 2016, ale zatiaľ obdržali sme iba protokol s výzvou, teda nemáme ešte právoplatné rozhodnutie o výsledku daňovej kontroly. Čo by ste odporučili, môžeme odpočítať daňovú stratu vykázanú v roku 2016 podľa údajov uvedených v daňovom priznaní za rok 2016, alebo radšej počkajme, kým obdržíme rozhodnutie, a v daňovom priznaní budeme odpočítať daňovú stratu podľa údajov uvedených v rozhodnutí?
Vydané: 22. 01. 2020
V rámci daňovej kontroly DPH daňovému subjektu bol doručený protokol s výzvou dňa 3. 9. 2018. Následne daňový subjekt odpovedal na výzvu. Do dnešného dňa (4. 12. 2018), nielen že nám nedoručili rozhodnutie, ale nebolo ani prerokovanie protokolu. Teraz sme dostali list, že prerokovanie protokolu bude dňa 11. 12. 2018. Podľa nás vyrubovacie konanie je ovládané zákonnými lehotami podľa § 65 daňového poriadku. Daňový subjekt sa zastáva názoru, že miestny daňový úrad nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia (§ 65) vo vyrubovacom konaní, preto takto získané rozhodnutie bude rovnako nezákonné. Daňový subjekt na vysvetlenie uvádza, že vyrubovacie konanie sa začína deň po doručení protokolu, teda bezprostredne po ukončení daňovej kontroly a končí dňom doručenia rozhodnutia (§ 68 ods. 1). Vyrubovacie konanie začalo 4. 9. 2018 (deň po doručení protokolu) a skončenie vyrubovacieho konania bude najskôr 11. 12. 2018 (po prerokovaní protokolu a doručenia rozhodnutia) – čo bude určite viac ako 60 dní (viac ako zákonných 60 dní podľa § 65 daňového poriadku) – z tohto vyplýva záver, že zákonná lehota nie je dodržaná. Podľa nás miestny daňový úrad nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia (§ 65) vo vyrubovacom konaní, preto takto získané rozhodnutie bude rovnako nezákonné. Protokol sme prerokovali dňa 11. 12. 2018 a vložili sme do neho aj našu hore uvedenú námietku. Následne miestny daňový úrad nám oporoval takto (tiež to napísali do zápisnice pri prerokovaní protokolu): Podľa § 68 ods. 3 zákona o správe daní o priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu, a to aj opakovane, v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice, najneskôr však do 3 mesiacov od uplynuta lehoty určenej správcom podľa prvej vety. Správca dane sa preto má za to, že neporušil § 65 daňového poriadku, a lehota na vydanie rozhodnutia je do 24. 12. 2018. Kto má podľa Vás pravdu?
Vydané: 17. 01. 2019