Súhrnný a kontrolný výkaz

Spoločnosť s r. o., ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty vystavila dňa 3. apríla 2024 dobropis, ktorého deň zdaniteľného plnenia bol 31. marec 2024. K akému mesiacu si môže odberateľ nárokovať DPH? Uvádza to v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze? Keby išlo o faktúru, bolo by to k 31. marcu, ale ako postupovať v prípade dobropisu? Odberateľ, ktorý DPH vracia, bude mať 100 % DPH priznanú až v apríli, kedy bol dobropis vystavený.

Samotná povinnosť ako aj podmienky a pravidlá podávania súhrnného výkazu sú predmetom ustanovenia § 80 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Súhrnný výkaz v podstate predstavuje zákonom ustanovený prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k výmene potrebných informácií medzi členskými štátmi, čím sa vytvárajú predpoklady na to, aby daňová správa členského štátu, v ktorom je daň z pridanej hodnoty splatná, mala k dispozícii nevyhnutné informácie o dodaniach tovaru v rámci spoločenstva.

Spoločnosť, mesačný platiteľ DPH zahraničným odberateľom (platiteľom DPH v Nemecku a Francúzsku) predáva výrobky (zvárané konštrukcie). V prípade nejakej chyby na týchto výrobkoch vykonajú opravu vo vlastnej réžii. Neposielajú výrobky naspäť, iba vo výnimočných prípadoch. Za vykonanú opravu vyčíslia určitú sumu, a tú si stiahnu z platby za faktúru, ktorú slovenskej spoločnosti majú uhradiť. Odmietajú vystaviť faktúru za túto opravu, vystavia len „záťaženku“, kde uvedú, že ide o reklamáciu a akú sumu za opravu vyčíslili. Ako má v tomto prípade postupovať slovenský dodávateľ, keďže mu táto suma za opravu ostáva v pohľadávkach a tam je označená ako neuhradená? Môže vystaviť dobropis na stiahnutú sumu a ponížiť tým sumu dodávaného tovaru do EÚ a zahrnúť to do daňového priznania a súhrnného výkazu? Alebo vystaví faktúru so zápornou hodnotou a bude to pokladať za náhradu škody (finančné vysporiadanie), ktorá nie je predmetom zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)?

Slovenská spoločnosť s r. o. poskytuje služby, konkrétne práce vo výškach. Práce vykonáva priemyselný horolezca – priemyselný alpinista). Ide o rôzne práce vo výškach, napr. náter a oprava vysokých budov, orezávanie stromov či umývanie okien vo výške. Práce vo výškach sa týkajú všetkých činností na lešení, komínoch, plošinách či rôznych stavebných konštrukciách. Momentánne napríklad pracovníci opravujú vrtule veterných generátorov vo výške skleným vláknom. Tieto služby poskytujú pre českú spoločnosť na konštrukciách, ktoré sú umiestnené v Českej republike.

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH. V 02/23 sme dostali zahraničnú faktúru, z Rakúska (dodávateľ má pridelené platné IC DPH v AT) ohľadom dodania tovaru pre našu firmu. Faktúra bola vystavená v 02/23, k faktúre však bol priložený dodací list z 28. 12. 2022. Faktúra je vystavená v USD. Kurz z akého dňa je nutné použiť na prepočet DPH? Kurz z akého dňa je nutné použiť na prepočet uvedenej faktúry v USD? Za ktoré obdobie treba uviesť uvedenú faktúru do daň. priznania DPH a kontrolného výkazu DPH? (Ide o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu).

Fyzická osoba (Slovensko) poskytla službu v inom členskom štáte (ČR). Je registrovaná podľa § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Po dohode s odberateľom služby (česká spoločnosť) fakturuje nielen poskytnutie služby (programátorské práce) ale česká spoločnosť jej „preplatí“ náklady na ubytovanie počas školenia v Českej republike, ktoré si hradila z vlastných finančných prostriedkov. Ako správne fakturovať (z hľadiska DPH) „refakturáciu“ ubytovania? Službu neposkytla fyzická osoba, teda by mala byť vyčlenená z celkovej fakturovanej sumy za poskytnuté služby a nemala by byť ani uvádzaná v súhrnnom výkaze. Môže byť vystavená jedna faktúra? Je tento náš názor správny?

Slovenský platiteľ DPH vystavil v januári 2020 faktúru inému slovenskému platiteľovi DPH (dátum dodania 28. január 2020). Faktúru zahrnul do daňového priznania k DPH za január 2020 a uviedol aj v kontrolnom výkaze január 2020. Dňa 5. marca 2020 zistil, že faktúra bola vystavená na nesprávneho odberateľa. Dňa 5. marca 2020 vystavil storno faktúry s dátumom vzniku daňovej povinnosti 28. január 2020 a taktiež novú faktúru na správneho odberateľa s dátumom dodania 28. január 2020. Bol povinný okrem dodatočného daňového priznania k DPH za január 2020 podať aj dodatočný kontrolný výkaz za január 2020 alebo opravené doklady (storno a opravenú faktúru) uvedie v riadnom kontrolnom výkaze marec 2020?

Obchodná firma, ktorá je mesačný platiteľ DPH  vo februári 2023 dostala zahraničnú faktúru z Rakúska (dodávateľ má pridelené platné IC DPH v AT) súvisiacu s dodaním tovaru. Faktúra bola vystavená vo februári 2023, k faktúre však bol priložený dodací list z 28. decembra 2022. Faktúra je vystavená v USD.

Spoločnosť, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty na Slovensku predáva nový vežový žeriav českej spoločnosti, ktorá je tiež platiteľ dane z pridanej hodnoty. Na tomto obchode sa zúčastňujú tri osoby (všetky sú identifikované pre daň z pridanej hodnoty v troch členských štátoch). Z Nemecka je tovar priamo prepravený do Českej republiky, nemecká firma vystavuje faktúru slovenskej spoločnosti, ide tu teda o trojstranný obchod. Ak ale tento vežový žeriav bude namontovaný na stavbe v Českej republike inou českou firmou a suma za montáž bude prefakturovaná na slovenskú spoločnosť, ide o tovar s montážou a bude sa teda uvádzať do daňového priznania, kontrolného výkazu a súhrnného výkazu?

Slovenský platiteľ dane z pridanej hodnoty registrovaný podľa ustanovenia § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) fakturuje českému platiteľovi DPH (ktorý má českú registráciu ale nemá slovenskú registráciu pre DPH) službu podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o DPH. Na faktúre slovenský platiteľ vyčísli slovenskú DPH. Faktúru uvedie v časti A.1. kontrolného výkazu k DPH. Ako má slovenský platiteľ vyplniť kontrolný výkaz v stĺpci 1 (IČ DPH odberateľa), má nechať prázdne miesto, vyplniť 0 alebo uvedie české IČ DPH odberateľa?

Slovenská firma dostala faktúru od dodávateľa z USA (s prideleným EIN) – za jednorazový licenčný poplatok za používanie softvéru. Je povinná z uvedenej faktúry odviesť DPH a zároveň odpočítať DPH (softvér sa využíva na podnikateľské účely)? Má slovenská spoločnosť zaradiť faktúru aj do kontrolného výkazu DPH do časti B.1. s uvedeným ich EIN?

Výživová poradkyňa Jana podniká prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je spoločníkom spolu so svojim manželom. Okolo jej osobnej značky a publikovaného obsahu vyvinula postupne širokú škálu vlastných produktov: individuálne konzultácie a poradenstvo na mieru (osobné i online), vlastnú tlačenú knihu (príručku o zdravom stravovaní a životospráve) či dokonca výživové doplnky.

Odberateľ [spoločnosť s r. o., platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH)] kúpil za 15 000 € starší nákladný automobil od nepodnikateľa s 0 % DPH. Nákladný automobil obratom predal za 16 000 € podnikateľovi, ktorý je platiteľ DPH. Faktúra bola vystavená s 0 % DPH a uvedenou informáciou, že ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane pri použitom tovare podľa ustanovenia § 66 ods. 1c zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Z rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou bude odvedená DPH, t. j. presný výpočet = 1 000 € rozdiel medzi cenami, t. j. 166,67 € = DPH 20 %. Je tento postup správny? Na aký riadok daňového priznania k DPH sa DPH uvádza? Do kontrolného výkazu sa, predpokladám, nič neuvádza – je to tak správne?

Podľa zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. je Slovenská republika právny štát a zásadu zákonnosti obsahuje aj § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) Ústavný súd SR už judikoval, že ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom (I.ÚS 241/07-44, bod 14).

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) v § 78a ods. 2 písm. c) ustanovuje, že v kontrolnom výkaze sa uvádzajú aj údaje z každej faktúry, ktorá mení pôvodnú faktúru, t. j. z opravnej faktúry. Opravnou faktúrou sa chápe každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, pričom táto faktúra musí obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje, ktoré sa menia.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) ustanovuje oslobodenie dodania tovaru, s ktorým je spojené jeho odoslanie alebo preprava zo SR do iného členského štátu. Podmienky oslobodenia od DPH sú uvedené v § 43 zákona o DPH. Toto ustanovenie je v súlade s článkom 138 smernice 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“).

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) upravuje elektronickú komunikáciu daňového subjektu so správcom dane a rovnako aj elektronickú komunikáciu správcu dane s daňovým subjektom.

Slovenská spoločnosť vykonáva rôzne práce v lesoch (napríklad prerezávky, výsadbu stromčekov, vyžínanie a pod.). Tieto práce spoločnosť vykonáva v Slovenskej republike aj v Nemecku. Spoločnosť je platiteľ dane z pridanej hodnoty. Ako má správne udávať daň z pridanej hodnoty na faktúrach? Má táto slovenská spoločnosť povinnosť zasielať súhrnný výkaz, nakoľko práce v Nemecku fakturuje inej slovenskej spoločnosti, ktorá ale nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty na Slovensku?

V praxi často nastáva prípad, keď samostatne zárobkovo činná osoba, platiteľ DPH, obstará na účely svojho podnikania osobný automobil, pričom si v plnej či čiastočnej miere uplatnil právo na odpočítanie vstupnej DPH. Neskôr však z rôznych dôvodov (rast podnikania, lepšie znejúce meno či značka firmy, obmedzené ručenie majetkom spoločnosti a pod.) ukončí podnikanie fyzickej osoby a ďalej bude pokračovať prostredníctvom inej právnej formy. Najčastejšie formou spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej bude jediným či jedným z viacerých spoločníkov, prípadne aj štatutárnym zástupcom (konateľom). Osobný automobil alebo iný majetok však plánuje využívať aj v podnikaní prostredníctvom novej spoločnosti.

V rámci EÚ sa od roku 2020 uplatňujú jednotné pravidlá tzv. režimu call-off stock, ktorých cieľom bolo zjednodušiť obchodovanie s tovarom medzi členskými štátmi EÚ pri premiestnení tovaru na sklad (bez zmeny jeho vlastníctva) pre vopred známeho odberateľa. Podstatou je, že samotné premiestnenie tovaru na sklad sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu, t. j. v okamihu premiestnenia tovaru nevznikne dodávateľovi povinnosť priznať daň z nadobudnutia tovaru v inom členskom štáte. Dochádza tak k odloženiu vzniku daňovej povinnosti až do „momentu“, v ktorom dôjde k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na budúceho odberateľa. Uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v režime call-off stock v podmienkach SR upravuje § 8a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“), pokiaľ ide o dodanie tovaru v režime call-off stock z tuzemska do iného členského štátu a § 11a zákona o DPH, pokiaľ ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v režime call-off stock.