Odpočítanie a vrátenie DPH

Podanie žiadosti o vrátenie dane tuzemským platiteľom DPH z iného členského štátu upravujú ustanovenia § 55f a § 55g zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Nárok na vrátenie dane majú platitelia DPH, ktorí majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR (osoba registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH) a kúpili tovary a služby v jednotlivých členských štátoch s daňou príslušného štátu (resp. doviezli tovary do členských štátov) na účely svojho podnikania. 

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predložilo návrh novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v. z. n. p., ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2025, a niektoré...

Spoločnosť s r. o., ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty vystavila dňa 3. apríla 2024 dobropis, ktorého deň zdaniteľného plnenia bol 31. marec 2024. K akému mesiacu si môže odberateľ nárokovať DPH? Uvádza to v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze? Keby išlo o faktúru, bolo by to k 31. marcu, ale ako postupovať v prípade dobropisu? Odberateľ, ktorý DPH vracia, bude mať 100 % DPH priznanú až v apríli, kedy bol dobropis vystavený.

Slovenská spoločnosť s r. o., ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) v Slovenskej republike vlastní budovu, v ktorej sú priestory, ktoré prenajíma iným podnikateľským subjektom na obchodné účely (nie na bývanie). Priestorov na prenájom je desať. Deviatim spoločnosť fakturuje prenájom s DPH a jednému bez DPH. Predpokladajme, že koeficient odpočítania DPH teda bude 0,9. Musí spoločnosť použiť uvedený koeficient pri krátení odpočtu DPH na vstupe len z plnení, ktoré vyslovene súvisia s činnosťou prenájmu? Alebo, ak má spoločnosť aj ďalšie činnosti, napríklad advokátske služby, tak musí koeficient použiť plošne na krátenie odpočtu pri všetkých činnostiach? Spoločnosť pri obstaraní budovy odpočítala DPH. Má začatie používania koeficientu, ako je uvedené v príklade, vplyv na pôvodne odpočítanú daň pri obstaraní nehnuteľnosti?

Fyzická osoba - podnikateľ, platiteľ DPH, má v majetku budovu, pri ktorej uplatňoval odpočítanie DPH. Budova má zostatkovú cenu 70 000 €. Živnosť u podnikateľa je v súčasnosti prerušená. Daňový úrad ho vyzval aby preukázal opodstatnenosť "platiteľstva" DPH. Aká je najvýhodnejšia možnosť vyradenia budovy z majetku podnikateľa z hľadiska DPH?

Parlament nedávno schválil kľúčovú novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), ktorá prináša rozsiahle zmeny s cieľom...

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na SK vlastní budovu, kde sú priestory, ktoré prenajíma iným podnikateľským subjektom na obchodné účely (nie na bývanie). Priestorov na prenájom je desať. Deviatim fakturuje prenájom s DPH a jednému bez DPH. Povedzme, že koeficient odpočítania DPH teda bude 0,9. Musí firma použiť uvedený koeficient pri krátení odpočtu DPH na vstupe len z plnení, ktoré vyslovene súvisia s činnosťou prenájmu? Alebo, ak má firma aj ďalšie činnosti, napríklad advokátske služby, tak musí koeficient použiť plošne na krátenie odpočtu pri všetkých činnostiach? Firma pri obstaraní budovy odpočítala DPH. Má začatie používania koeficientu, ako je uvedené v príklade, vplyv na pôvodne odpočítanú daň pri obstaraní nehnuteľnosti?

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa odpočítania dane z pridanej hodnoty (DPH) v prípade DPH podvodu - C-537/22 Global Ink Trade.

Pri preverovaní oprávnenosti uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty (DPH) platiteľom dane v rámci daňovej kontroly by mal správca dane rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie: hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva.

Pri vrátení dane zahraničným osobám z tretieho štátu sa uplatňuje princíp reciprocity. Viete, čo predstavuje tento pojem?

Ovplyvňujú úroky z termínovaných vkladov (týždenné úložky prípadne aj na dlhšie obdobie) koeficient podľa ustanovenia § 50 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH").

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke, či vyradenie tovaru vedie k povinnosti upraviť odpočítanie DPH na vstupe - C-127/22 Balgarska telekomunikatsionna kompania.

Pri preverovaní oprávnenosti uplatneného odpočítania DPH platiteľom dane v rámci daňovej kontroly správcu dane by mal správca dane rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie: hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva.

Od dodávateľa sme dostali opravný daňový doklad, v ktorom je uvedené "dobropisujeme chýbajúce perá v dodávke tovaru" (objednali sme 100 ks pier, tie boli aj vyfakturované, pri počítaní dodaných pier sme zistili, že 10 ks chýba). Faktúra bola vystavená v mesiaci 9/2023 a opravný doklad v mesiaci 10/2023. Ide v tomto prípade o: - opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") a doklad mal byť uvedený v daňovom priznaní v riadku 28 v mesiaci 10/23 (vtedy sme dobropis obdržali) alebo - chybne vystavenú faktúru a doklad mal byť uvedený v riadku 21 a malo sa podať dodatočné priznanie za mesiac 9/2023.

S blížiacim sa koncom kalendárneho roka je v oblasti daňových povinností tých platiteľov DPH, ktorí uplatňovali pomerné odpočítanie DPH, nevyhnutne spojená povinnosť podľa § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba "zákon o DPH") vypočítať koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočítať odpočítateľnú daň za príslušný kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.

Právo na odpočítanie DPH je podmienené použitím prijatého zdaniteľného obchodu (tovaru alebo služby) na podnikanie platiteľa. V prípadoch, keď z určitých dôvodov dochádza napríklad k likvidácii tovaru, resp. dôjde k zmareniu investície, alebo k upusteniu od plánovanej činnosti, nie je naplnená podmienka použitia prijatého plnenia na podnikanie platiteľa. V príspevku uvádzame závery vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho dvora Európskej Únie, z ktorých vyplýva, aký vplyv môžu mať majú uvedené situácie na už uplatnené odpočítanie DPH.

Lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) v ustanovení § 79, a to v závislosti od toho, či sa nadmerný odpočet odpočítava od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, alebo platiteľ spĺňa podmienky na skoršie vrátenie nadmerného odpočtu, alebo či je predmetom daňovej kontroly. Na vrátenie nadmerného odpočtu má tiež vplyv skutočnosť, či správca dane vyzve platiteľa na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní, dodatočnom daňovom priznaní, kontrolnom výkaze alebo v dodatočnom kontrolnom výkaze.

Daná je slovenská spoločnosť, ktorá sa stala platiteľom dane podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) v apríli 2021, pretože odvtedy obchoduje s klimatizačnými zariadeniami. Dovtedy poskytovala iba služby zdravotnej starostlivosti, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 29 zákona o DPH. To znamená, že od apríla 2021 spoločnosť bude uskutočňovať dodania, pri ktorých jej vzniká nárok na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, ako aj dodania, pri ktorých nemá nárok na odpočet DPH podľa § 49 ods. 3. Podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH, ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50. Ale v tomto prípade spoločnosť nepoužije nakúpené tovary a služby súčasne pre dodávky s možnosťou odpočítania dane a dodávky, pri ktorých nemôže odpočítať daň, pretože tieto činnosti spoločnosť realizuje odlišne prostredníctvom dvoch prevádzkarne (stredísk), t. j. nakúpené tovary a služby je schopná jednoznačne roztriediť podľa činností, na ktoré ich používa. Existuje iba veľmi málo prípadov, pri ktorých nie je možné jednoznačne určiť, že na aké činnosť sa tovary a služby používajú (napr. účtovnícke služby). V týchto prípadoch by spoločnosť neodpočítala DPH. Aj v prípadoch musí spoločnosť postupovať podľa § 50 zákona DPH, teda určiť koeficient pre odpočet so súhlasom správcu dane, alebo môže odpočítať DPH z hodnoty tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky, pri ktorých jej vzniká daňová povinnosť, a tiež nemá nárok na odpočet DPH z tovarov a služieb, ktoré použije na plnenia oslobodené od dane?

Určenie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu je obsiahnuté v rámci ustanovenia § 79 ods. 1 resp. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Fyzická osoba si kúpila byt na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu od inej fyzickej osoby. Fyzická osoba chce tento byt prenajímať stavebnej spoločnosti, ktorá je spoločnosť s r. o. a platiteľ DPH. Stavebná spoločnosť si chce tento byt dlhodobo prenajať, chce tam mať svoju ďalšiu prevádzku, no byt potrebuje rozsiahlu rekonštrukciu. Túto rekonštrukciu bytu na základe súhlasu fyzickej osoby – prenajímateľa spoločnosť začne realizovať. Môže si spoločnosť náklady na opravy a rekonštrukciu dať do daňových nákladov? Môže s uplatniť DPH na vstupe z rekonštrukcie bytu? Bude to ďalšia prevádzka spoločnosti, z dôvodu stavebných prác v rámci Slovenskej republiky. Takže tu nebudú priame a bezprostredné spojenia s výstupnými plneniami.