Živnostenský zákon

Živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré si za rok 2023 podali daňové priznanie v riadnej lehote do 31. marca 2024, majú posledné dni na zaplatenie poistného v novej výške. Lehota na jeho úhradu za júl 2024 im uplynie 8. augusta 2024. Podrobné informácie o výške poistného a ďalších údajoch k platbe im Sociálna poisťovňa zaslala písomne v uplynulých dňoch na základe údajov z Finančnej správy SR.

Na väčšinu živnostníkov a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) čakajú v lete zmeny, ktoré súvisia s ich odvodovými povinnosťami voči Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa im do 22. júla 2024 sama oznámi vznik, trvanie alebo zánik povinného sociálneho poistenia a výšku ich odvodovej povinnosti, ktorá sa na nich bude vzťahovať od 1. júla 2024. Tieto oznámenia Sociálna poisťovňa bude posielať automaticky, živnostníci a ostatné SZČO nemusia o nič žiadať. Informácie dostanú písomne alebo do e-schránky, ak ju majú aktivovanú na doručovanie.

Fyzická osoba, podnikajúca na základe vydanej živnosti, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva vedie vo svojej evidencii pohľadávku po splatnosti 15 rokov. Na spoločnosť, ktorá neuhradila svoje záväzky voči daňovníkovi je vyhlásený konkurz. Daňovník oslovil správcu konkurzného konania a ten zaslal oznámenie o stave konkurzného konania v takomto znení:

Od júla budú noví žiadatelia o dávku v nezamestnanosti dostávať vyššiu maximálnu dávku v nezamestnanosti. Týkať sa to bude tých, ktorí sa po 1. júli 2024 zaevidujú na úrade práce do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v posledných 4 rokoch boli poistení v nezamestnanosti najmenej 730 dní a dosahovali v tomto období mzdu nad hranicou 2 860 eur mesačne. O 378 eur mesačne sa od 1. júla 2024 zvýši aj maximálna dávka garančného poistenia, ktorú Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancom v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Lodný kapitán s preukazom odbornej spôsobilosti (B- Lodný kapitán I. triedy) si chce založiť s.r.o. a potreboval by túto činnosť zapísať medzi predmety podnikania s.r.o.- do ORSR. Táto činnosť patrí medzi slobodné povolania, takže takáto živnosť vlastne ak dobre vieme neexistuje. Je možné túto činnosť zapísať medzi predmety podnikania s.r.o.- do ORSR? Ak áno akým spôsobom?

Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zániku živnostenského oprávnenia, upravuje daňovník o položky uvedené v § 17 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP"), a to v závislosti od spôsobu účtovania alebo vedenia evidencie predpísanej ZDP.

Dňa 18.7.2023 podpísala prezidentka nový zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý koncom júna schválil parlament. Predmetom jeho úpravy sú (cezhraničné) premeny, zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstiev, a s nimi súvisiace zmeny, vrátane zmien právnej formy spoločností.

Dňa 18.7.2023 podpísala prezidentka nový Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý koncom júna schválil parlament. Predmetom jeho úpravy sú (cezhraničné) premeny, zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstiev, a s nimi súvisiace zmeny, vrátane zmien právnej formy spoločností.

Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej len „s. r. o.“) je od 1. 2. 2023 možné zjednodušeným spôsobom, a to prostredníctvom vyplnenia elektronického formulára.

Jednoosobová s. r. o. bude vykonávať krajčírske služby, šijacie služby, textilnú, odevnú výrobu, takže ide o krajčírstvo. Konateľ sa však ešte nerozhodol, kde bude prevádzkovať toto krajčírstvo. V hre sú 3 možnosti: 1., Spoločnosť bude prevádzkovať živnosť v mieste podnikania (sídle firmy) najprv sám, potom so zamestnancami. V tomto prípade zriadenie prevádzky je potrebné nahlásiť živnostenskému úradu a ostatným úradom? 2., Spoločnosť bude prevádzkovať živnosť na adrese v mieste bydliska spoločníka (ktorá nie je totožná so sídlom spoločnosti) najprv sám, potom so zamestnancami. V tomto prípade zriadenie prevádzky je potrebné nahlásiť živnostenskému úradu a ostatným úradom? 3., Spoločnosť bude prevádzkovať živnosť v prenajímanej nehnuteľnosti (ktorá nie je totožná so sídlom spoločnosti), najprv sám, potom so zamestnancami. V tomto prípade zriadenie prevádzky je potrebné nahlásiť živnostenskému úradu a ostatným úradom?

Výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) môže uplatniť daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je platiteľom DPH alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia a rozhodne sa, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky.

Konateľ a spoločník slovenskej s. r. o. na základe zmluvy o prenájme prenajal svoj súkromný automobil do spoločnosti na dva roky. V zmluve je uvedené, že všetky náklady (PHL, opravy, poistky, DzMV...) bude znášať spoločnosť a že tento prenájom vozidla je bezodplatný. Je možnosť, aby takýmto spôsobom spoločník a konateľ prenajal bezodplatne automobil do (vlastnej) spoločnosti? Nie je takýto prenájom považovaný za dlhodobý, a teda by mal byť poskytovaný za pravidelnú odplatu? Ak áno, tak nie je to považované za podnikateľskú činnosť, kedy by mal mať spoločník živnostenské oprávnenie? 

Poprosím o usmernenie, či schválenie návrhu rozpočtu na rok 2023 dna 13. 12. 2022, je možne ako schodkový, keďže novela zákona č. 583/2004 Z. z. je účinná až od 15. 12. 2022. Hrá rolu deň schválenia rozpočtu na rok 2023, keď ide o rozpočet platný až od 1. 1. 2023? Podľa môjho názoru deň schválenia rozpočtu na rok 2023 má byť v súlade s platnou legislatívou, a teda 13. 12. 2022 nie je možné návrh rozpočtu na rok 2023 schváliť ako schodkový lebo zákon 583/2004 to v tento deň neumožňuje. Zároveň sa chcem opýtať, či je obec povinná na svoju podnikateľskú činnosť vytvoriť samostatný rozpočet alebo stačí len samostatná rozpočtová položka v návrhu rozpočtu?

Povinné poistenie a s tým spojená odvodová povinnosť zaniká živnostníkovi alebo inej SZČO odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie tejto činnosti. Ak má SZČO viac oprávnení, poistenie jej zaniká až zánikom posledného oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti SZČO. SZČO, ktorá nevykonáva činnosť na základe oprávnenia, zaniká jej povinné poistenie odo dňa, od ktorého podľa čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Hranica príjmu, ktorú si mnohí podnikatelia-SZČO sledujú z dôvodu, aby sa nestali platiteľmi poistných odvodov do Sociálnej poisťovne, je pre príjmy za rok 2021 v sume 6 798 EUR a pre príjmy za rok 2022 v sume 7 266 EUR. Túto hranicu bude Sociálna poisťovňa sledovať z príjmov v podanom daňovom priznaní za príslušný rok – teda za rok 2021 po jeho skončení, a to v júli, resp. októbri 2022, a za rok 2022 v júli/októbri 2023*.

V rámci pandemickej pomoci, ktorá je špeciálne riešená na daňové účely v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) patria: plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky na trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) a plnenia poskytnuté Ministerstvom kultúry SR podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR (ďalej len „zákon č. 299/2020 Z. z.“), vydáva odbor daňovej metodiky nasledovné usmernenie. Tieto sú u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, v súlade s ustanovením: § 9 ods. 2 písm. d) ZDP oslobodené od dane – plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky na trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti a § 9 ods. 2 písm. j) ZDP oslobodené od dane – plnenia poskytnuté Ministerstvom kultúry SR podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z. Aký vplyv mala táto pomoc na určenie základu dane daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v prípade, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 ZDP bude uvedené v nasledovných otázkach a príkladoch.

Dankov rekreačný príspevok limituje slušné množstvo pravidiel, no pravidlo, že preplatiť a v daňových výdavkoch si uplatniť je možné len ubytovacie služby a nie službu prenájmu, mi príde absurdné. Čosi podobné už dávnejšie daniari tvrdia o pracovných cestách živnostníkov. Dnes opäť prioritne o službe a trhovisku Airbnb, ale aj o iných platformách či formách objednania si vlastného prenocovania: aké sú rozdiely v jednotlivých režimoch ubytovateľov a čo je potrebné skúmať, ak si cez Airbnb či hocikde inde objednávate rekreačný pobyt či pracovnú cestu?

Podnikajúca fyzická osoba, ktorá má príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) sa môže pri vyčíslení základu dane a výpočte dane z príjmov rozhodnúť pre jeden z možných spôsobov uplatnenia daňových výdavkov. Buď využije ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP a uplatní si paušálne výdavky, alebo si uplatní skutočne vynaložené daňové výdavky. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre skutočne vynaložené daňové výdavky, môže postupovať aj tak, že nebude viesť účtovníctvo a využije jednoduchší spôsob vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, teda bude viesť daňovú evidenciu.

Živnostník používa vlastné auto na podnikanie, uplatňuje si výdavky, a teda aj platí daň. V prípade, ak sa rozhodne živnosť prerušiť, musí toto vlastné auto z dane odhlásiť (nechce si za ten polrok nič na auto uplatniť)? Alebo len nepodá daňové priznanie, a to to sú všetky jeho povinnosti voči správcovi dane?

Živnostník používa osobný automobil v podnikaní, platí daň z motorových vozidiel ale chcel by prerušiť živnosť. Musí podať daňové priznanie k dani z MV a ak áno, kedy? Na konci zdaňovacieho obdobia alebo do nejakého termínu po prerušení živnosti?