Daňová kontrola, postup pri odstraňovaní chýb

Pokračovanie článku sa týka zákonnej povinnosti subjektov poskytovať správcovi dane potrebné údaje relevantné na účely správy daní v súlade s príslušnými daňovými predpismi. Článok podrobne rozoberá právny rámec, ktorý ukladá daňovým poplatníkom túto povinnosť, špecifikuje typy údajov, ktoré sú predmetom tejto povinnosti, a analyzuje dôsledky pre subjekty, ktoré by túto povinnosť nesplnili. Ďalej sú tu vysvetlené možné sankcie a postupy správnych orgánov pri zisťovaní nezrovnalostí, ako aj práva a povinnosti daňových subjektov v rámci poskytovania informácií. Text prináša ucelený pohľad na právnu reguláciu v oblasti správy daní a zdôrazňuje význam transparentnosti a spolupráce medzi daňovými poplatníkmi a správcom dane.

Mnohé účtovné jednotky chcú po zostavení účtovnej závierky zmeniť účtovné obdobie kalendárny rok na hospodársky rok alebo opačne, hospodársky rok na kalendárny rok alebo hospodársky rok na iný hospodársky rok. Zákon takéto zmeny umožňuje, ale sú podmienené určitými pravidlami.

Občania či podnikatelia sa môžu dostať do situácie, že nedokážu zaplatiť daň v lehote splatnosti a vznikne im daňový nedoplatok. V takomto prípade je dôležité komunikovať s daňovým úradom, pričom daňovníci môžu využiť viaceré zákonné možnosti, ako túto situáciu riešiť.

Správca dane je prvým subjektom, ktorý sa oboznamuje s podaným odvolaním daňového subjektu. Preto je jeho primárnou právnou povinnosťou posúdiť obsah podaného odvolania. Taktiež musí správca dane dôkladne zvážiť, či rozhodne o podanom odvolaní daňového subjektu v rámci autoremedúry v danom prípade. Pokiaľ sa tak však nestane, tak je správca dane povinný vyhotoviť predkladaciu správu. Predkladacia správa musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti a predkladá sa odvolaciemu orgánu oprávnenému rozhodovať o podanom odvolaní daňového subjektu.

Pri preverovaní oprávnenosti uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty (DPH) platiteľom dane v rámci daňovej kontroly by mal správca dane rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie: hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva.

Ministerstvo financií SR v spolupráci s FR SR pripravilo v priebehu roka 2023 niekoľko návrhov noviel zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), avšak k schváleniu v NR ani jednej z nich do 31.12.2023 nedošlo.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden z úkonov správcu dane, ktorý sa uplatňuje v záujme riadneho platenia daní daňovým subjektom. Pritom predbežné opatrenie môže správca dane uplatniť výlučne rozhodnutím.

Podľa platného slovenského zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len " zákon o DPH") platí, že ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 tohto zákona a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa spomínaného § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len "úrok z nadmerného odpočtu").

Súdny dvor Európskej únie sa v rozsudku C505/22 "Deco Proteste - Editores" zaoberal otázkou zdanenia poskytovania darčekov k predplatnému periodických publikácií.

Pokiaľ príslušný správca dane vykonáva určitý procesný úkon, ktorý má význam pre priebeh daňového konania, tak o ňom vyhotoví zápisnicu v danom prípade. Procesné úkony pritom prebiehajú počas celého daňového konania, a preto je správca dane povinný vyhotovovať zápisnice priebežne. Pritom zápisnica v daňovom konaní musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti. Pokiaľ má určitý účastník daňového konania, môže ním byť napríklad svedok, výhrady voči obsahu zápisnice, tieto sa v zápisnici riadne poznamenajú. V rámci daňového konania môže zamestnanec správcu dane vyhotoviť aj úradný záznam, pokiaľ to uzná za vhodné.

V priebehu roka 2022 bolo schválených šesť noviel zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

V priebehu daňového konania môže dôjsť ku vzniku situácie, keď začne trestnoprávne alebo občianskoprávne konanie, ktoré má vzťah ku daňovému konaniu. V takomto prípade príslušný správca dane nemôže ďalej pokračovať v predmetnom daňovom konaní, ale musí ho prerušiť, ak nastali prípady podľa § 22 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), pričom ale riešenie predbežnej otázky je aj predmetom osobitnej právnej úpravy. Pokiaľ ale nejde o uvedené prípady, správca dane si môže urobiť aj vlastný úsudok a na základe neho rozhodnúť. Taktiež môže správca dane podať právne relevantný podnet inému príslušnému orgánu. Jednotlivé postupy konania správcu dane pre riešenie predbežnej otázky sú pritom ustanovené kogentnou právnou úpravou, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná. Jednotlivé spôsoby riešenia predbežnej otázky príslušným správcom dane budú predmetom tohto článku.

V rámci priebehu daňového konania je dôkazom aj výpoveď svedka. Pritom správca dane má ešte pred vypočutím svedka právnu povinnosť poučiť ho o možnosti odoprieť výpoveď o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Svedok má teda právo odoprieť svedeckú výpoveď a nemôže vypovedať ohľadne skutočností, ktoré sú utajované, čo ustanovuje aj § 25 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ale taktiež aj osobitná právna úprava. Vzhľadom na aktuálnu mimoriadnu situáciu je možné, aby správca dane využil aj možnosť výpovede svedka prostredníctvom videokonferencie, ak to uzná za vhodné. Preto predpoklady pre právne relevantnú výpoveď svedka budú predmetom tohto článku.

Pri správe daní a poplatkov sa uplatňujú určité podstatné myšlienky, ktoré možno označiť zásadami, a sú dané platnou právnou úpravou. Uvedené zásady správy daní a poplatkov sú ustanovené v § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý je rámcovou právnou úpravou. Uvedené zásady požadujú napríklad rešpektovanie zákonnosti pri každom úkone, ktorý sa vykonáva pri správe daní v danom prípade. Taktiež sa požaduje súčinnosť príslušného správcu dane a daňového subjektu. Preto uvedenie zásad spolu s praktickými príkladmi a riešeniami bude predmetom tohto článku.

Podľa zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. je Slovenská republika právny štát a zásadu zákonnosti obsahuje aj § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) Ústavný súd SR už judikoval, že ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom (I.ÚS 241/07-44, bod 14).

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je oslobodené od dane dodanie tovaru do iného členského štátu (tzv. intrakomunitárne dodanie) predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Intrakomunitárne dodanie je oslobodené od dane v záujme budovania jednotného trhu Európskej únie. Toto pravidlo vyvoláva aplikačné problémy vtedy, ak sú dve dodania tovaru a len jedna preprava, a nie je to dokonalý trojstranný obchod oslobodený podľa § 45 zákona o DPH.

V priebehu roka 2021 boli schválené tri novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Správca dane má právnu povinnosť prijať odvolanie daňového subjektu proti vlastnému rozhodnutiu. Pritom, v prvom rade musí posúdiť podané odvolanie z obsahovej stránky. Taktiež prvostupňový správca dane posúdi právnu správnosť podaného odvolania, predovšetkým či je podanie odvolania možné a či bolo odvolanie podané v odvolacej lehote. Pokiaľ prvostupňový správca dane usúdi, že odvolaniu vyhovie v plnom rozsahu, tak o ňom môže ako v jedinom prípade rozhodnúť v rámci autoremedúry. Uvedené predpoklady pre rozhodovanie v prípade autoremedúry budú predmetom tohto článku.

Povolenie daňovej úľavy predstavuje právny inštitút daňového konania, prostredníctvom ktorého príslušný správca dane môže znížiť výšku daňovej povinnosti u daňového subjektu. Ide pritom o oprávnenie správcu dane povoliť takúto úľavu na dani v konkrétnom prípade. Predmetom tohto článku preto bude uvedenie jednotlivých obsahových náležitostí žiadosti daňového subjektu o daňovú úľavu. Taktiež bude venovaná pozornosť aj otázke rozhodnutia, ktorým správca dane povolí daňovú úľavu na dani u daňového subjektu. Uvedené budú prípady, keď správca dane nemôže povoliť úľavu na dani, pretože takýto postup neumožňuje právna úprava. Pritom daňový subjekt nemá právny nárok na povolenie úľavy na dani, a to ani vtedy, keď splní podmienky ustanovené platnou právnou úpravou.  

Súdny dvor EÚ vydal 30. septembra 2021 rozsudok vo veci C186/20 „HYDINA SK, s. r. o.“, v ktorom sa zaoberal povahou lehôt na poskytnutie informácií stanovených v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty („nariadenie č. 904/2010“) a otázkou ich vplyvu na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly.