ESG

Transparentnosť a udržateľnosť sa dnes už skloňuje v každej oblasti. Nebude trvať dlho a problematika ESG sa bude týkať každého podnikateľa. Udržateľnosť už nie je otázkou voľby, ale zásadnou požiadavkou pre dlhodobý úspech a konkurencieschopnosť. Okamžitá adopcia ESG praxí je nevyhnutná, inak vaša firma riskuje stratu relevancie a úspechu.

Ministri životného prostredia EÚ sa stretnú v Luxemburgu 14. 10. 2024, aby schválili závery o pozícii EÚ na účely nadchádzajúcich konferencií OSN o zmene klímy a biodiverzite. Aké sú hlavné body programu uvádzame ďalej v príspevku.

Vláda SR predstavuje návrh zákona na zmenu a doplnenie zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a ďalších relevantných zákonov s cieľom zapracovať nové požiadavky vyplývajúce zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464, známej ako CSRD smernica. Táto smernica sa zameriava na rozšírenie zverejňovania informácií o udržateľnosti pre vybrané účtovné jednotky, vrátane zavedenia európskych štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti (ESRS), povinnosti používania jednotného elektronického formátu výročných správ a zahrnutie externého uistenia týchto informácií nezávislou stranou. Zmeny sa tiež dotýkajú prispôsobenia registra účtovných závierok, znižovania administratívnej záťaže a úpravy veľkostných kritérií pre ekonomické subjekty, čím reaguje na rastúci dopyt po transparentnosti a spoľahlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov. Návrh má rôzny vplyv na podnikateľské prostredie, rozpočet verejnej správy a informatizáciu spoločnosti, zatiaľ čo sociálne vplyvy a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, manželstvo, rodičovstvo a rodinu sú označené za neužitočné. Návrh je v súlade s ústavným rámcom Slovenskej republiky a právom Európskej únie.

Vybrané banky, združené v Slovenskej bankovej asociácii, budú pri reportovaní udržateľnosti svojich klientov využívať jednotný dotazník. Automatizovaný štruktúrovaný dotazník, ktorý vytvorila Slovenská banková asociácia v spolupráci so spoločnosťou CRIF – Slovak Credit Bureau, bude v štandardizovanej podobe dostupný na platforme Synesgy.

Taxonómia definuje kritériá na určenie, ktoré ekonomické činnosti je možné považovať za environmentálne udržateľné. Môže poslúžiť aj ako nástroj na pochopenie, ako môžu jej činnosti prispieť k udržateľnosti ako aj nástroj na komunikáciu s investormi alebo zákazníkmi.

Vymedzenie predmetu dane z pridanej hodnoty (DPH) podľa smernice 2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH") bolo prenesené do zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") do ustanovení § 2 zákona o DPH, v prípade služby v § 2 ods. 1 písm. b), ako poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Daň z príjmov Blíži sa povinnosť každého podnikateľa, podanie daňového priznania. Aké zmeny nastali oproti minulému roku? Čítajte v článku Najvýznamnejšie zmeny v tlačivách daňových priznaní FO za zdaňovacie obdobie roka...

Rada Európskej únie schválila smernicu o vykazovaní informácií o podnikovej udržateľnosti 2022/2464, Corporate Sustainability Reporting Directive (ďalej len "CSRD"), ktorá nadobudla účinnosť 5. januára 2023. Členské štáty EÚ majú povinnosť transponovať nové pravidla do národnej legislatívy do 6. júla 2024.

Európska zelená dohoda (European Green Deal) je prvou prioritou súčasnej Európskej komisie pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyen. Predstavuje plán Európskej komisie na zelenú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti.

V súčasnej dobe, keď udržateľnosť a sociálna zodpovednosť získavajú na význame, vykazovanie nefinančných informácií umožňuje podnikom posunúť sa za rámec tradičného merania výkonnosti a zohľadniť ich prínos pre spoločnosť ako celok. Tento vývoj reflektuje narastajúcu potrebu podnikov integrovať svoje obchodné ciele s hodnotami, ktoré sú v súlade s udržateľným rozvojom a etickými normami. V tomto kontexte je účtovníctvo, ktorého súčasťou sú výročné správy, stále viac vnímané ako nástroj na vykreslenie integrálneho obrazu podniku, ktorý nie je obmedzený iba na finančné ukazovatele. Tento článok sa bude venovať významu a dôvodom pre zahrnutie nefinančných informácií do výročných správ a ich vplyvu na transparentnosť, dôveryhodnosť a udržateľný rozvoj podnikov v súčasnom podnikateľskom prostredí.

Zameranie tohto príspevku sa orientuje na aktuálne výzvy vo vykazovaní podnikateľov v blízkej dobe. Východiskom je novoprijatá smernicu EÚ v oblasti podnikového vykazovania udržateľnosti CSRD - Corporate Sustainability Reporting Directive (t.j. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464zo 14. decembra 2022, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ESa smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov;  https://eur-lex.europa.eu/legal content/EN/TXT/?uri=CELEX:32022L2464) Smernica bola prijatá v decembri 2022 a je účinná od 5. januára 2023 v európskom priestore.

V uplynulých dvoch rokoch mnohé krajiny podnikli kroky správnym smerom k čistým nulovým emisiám, no väčšina z nich má pred sebou ešte dlhú cestu - poukázala na to správa KPMG Net Zero Readiness Report.

Prečo sa oplatí okrem zisku brať do úvahy aj životné prostredie a spoločenskú zodpovednosť?

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa určenia miesta dodania služieb v prípade zapojenia príjemcu do podvodu s daňou z pridanej hodnoty (DPH) – C‑641/21 Climate Corporation Emissions Trading.

Tento článok by mohol zaujať spoločnosti patriace do systému obchodovania s emisnými kvótami, ktorým boli v 5-ročnom obchodovateľnom období 2008 – 2012, pridelené emisné kvóty. Týmto spoločnostiam určite nie je neznáma daň z emisných kvót so sadzbou vo výške 80 %, ktorú boli povinné odviesť za zdaňovacie obdobie 1. 1. 2011 – 31. 12. 2011.

V prvej časti autor predstavil rezervy všeobecne, teda ich účel, použitie, členenie, oceňovanie. Pokračoval praktickými príkladmi, v ktorých sa zameral na jednotlivé rezervy. Príklady sú doplnené výpočtom a zaúčtovaním rezerv. Druhá časť nadväzuje na danú tému.

Účtovanie emisných kvót je aktuálnym problémom, a to najmä z dôvodu, že podľa medzinárodných štandardov finančného vykazovania (IFRS) táto problematika stále nie je jednotne upravená. Od roku 2005, kedy bola spustená schéma obchodovania s emisnými kvótami, je vykazovanie emisných kvót predmetom diskusií významných organizácií, ako aj poradenských firiem a odborníkov po celom svete. Účtovné jednotky (ÚJ) v praxi používajú viaceré prístupy k účtovaniu emisných kvót, ktoré budeme ďalej analyzovať. Právna úprava v SR síce otázku účtovania emisných kvót vyriešenú má, obsahuje však niekoľko nedostatkov, ktoré budú taktiež predmetom nasledovného článku.  

Novelou, rovnako ako aj ďalšími zmenami v daňových zákonoch sa má dosiahnuť konsolidácia verejných financií, znižovanie schodku verejných financií postupne až na maastrichtské 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013 a následne v strednodobom horizonte nasmerovanie verejných financií k vyrovnanému rozpočtu.

Cieľom príspevku je analýza uplatňovania reálnej hodnoty ako oceňovacej veličiny v účtovníctve podnikateľskej účtovnej jednotky účtujúcej a vykazujúcej podľa slovenských právnych predpisov podľa stavu k 1. januáru 2009.

Zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 733/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o obchodovaní s emisnými kvótami“) upravil postup pri obchodovaní s emisnými kvótami skleníkových plynov a ďalšie skutočnosti vyplývajúce z Kjótskeho protokolu v SR. Uvedenú problematiku bolo potrebné vyriešiť po účtovnej aj daňovej stránke.