Registrácia platiteľa povinná, dobrovoľná

Európska komisia predstavila na konci roka 2022 legislatívny balík – „DPH v digitálnom veku“ („ViDA - VAT in the Digital Age“). Opatrenia zamerané na zavedenie jednotných pravidiel na európskej úrovni, modernizáciu DPH systému a boj proti daňovým podvodom sa snažia prispôsobiť súčasnému digitálnemu podnikaniu.

Zahraničná súkromná vysoká škola bude zaisťovať akreditované vzdelávanie na Slovensku (za účelom dosiahnutia zisku). Akreditáciu už získala. Výučba bude prebiehať dennou formou štúdia v Bratislave (teda existuje konkrétne miesto na poskytnutie služby), ako aj online formou. Všetky úlohy s prevádzkovaním činnosti, ako aj organizovanie vzdelávania sú zabezpečené slovenskou spoločnosťou, ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH) a ktorá bola poverená výkonom týchto úloh zahraničnou súkromnou vysokou školou na základe zmluvy. Aj všetci vyučujúci sú v zmluvnom vzťahu so slovenskou spoločnosťou. Slovenská spoločnosť môže fakturovať služby súvisiace so vzdelávacími službami bez DPH, môže si uplatniť oslobodenie podľa ustanovenia § 31 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"), a tým pádom nevzniká jej nárok na odpočet DPH z tovarov a služieb, ktoré boli použité na uvedené služby?

Po predstavení novozavádzaných osobitných úprav pre malé podniky domácich a zahraničných osôb v ustanoveniach § 68e až § 68g, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2025, sa v poradí druhej časti článku k novele zákona o DPH zameriame práve na registračné ustanovenia. 

Spoločnosť s r. o., ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty vystavila dňa 3. apríla 2024 dobropis, ktorého deň zdaniteľného plnenia bol 31. marec 2024. K akému mesiacu si môže odberateľ nárokovať DPH? Uvádza to v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze? Keby išlo o faktúru, bolo by to k 31. marcu, ale ako postupovať v prípade dobropisu? Odberateľ, ktorý DPH vracia, bude mať 100 % DPH priznanú až v apríli, kedy bol dobropis vystavený.

Fyzická osoba - podnikateľ, platiteľ DPH, má v majetku budovu, pri ktorej uplatňoval odpočítanie DPH. Budova má zostatkovú cenu 70 000 €. Živnosť u podnikateľa je v súčasnosti prerušená. Daňový úrad ho vyzval aby preukázal opodstatnenosť "platiteľstva" DPH. Aká je najvýhodnejšia možnosť vyradenia budovy z majetku podnikateľa z hľadiska DPH?

Nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich zdaniteľných obchodov, ktoré sú predmetom DPH podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znaní neskorších predpisov (ďalej iba "zákon o DPH"). Podrobne je tento typ zdaniteľného obchodu bližšie špecifikovaný v rámci § 11 a § 11a spomínaného právneho predpisu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela zákona o DPH") bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený až 12. januára 2024 a bolo mu pridelené číslo parlamentnej tlače 130, hoci Ministerstvo financií Slovenskej republiky začalo s prípravou predmetnej novely zákona o DPH ešte na začiatku roka 2023.

Povinnosť zatriedenia účtovných jednotiek do veľkostných skupín mikro, malá a veľká účtovná jednotka je ustanovené v § 2 ods. 5 až 15 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve").

FO (živnostník) platiteľ DPH účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva vedie vo svojej evidencii pohľadávku po splatnosti 15 rokov. Na spoločnosť, ktorá neuhradila svoje záväzky voči daňovníkovi je vyhlásený konkurz. Daňovník oslovil správcu konkurzného konania a ten zaslal oznámenie o stave konkurzného konania v takomto znení: "Na základe žiadosti ohľadne informácie o stave konkurzného konania spis... ohľadne vymáhania pohľadávok i Vám oznamujem nasledovné: - na majetok spoločnosti XX..., bol uznesením Okresného súdu... a za správcu bol vymenovaný JUDr.... - ako správca neevidujem, aby z Vašej strany došlo k prihláseniu pohľadávok do konkurzného konania úpadcu - predmetné konkurzné konanie je v štádiu speňažovania majetku úpadcu, pričom k dnešnému dňu došlo k takmer všetkému speňaženiu majetku, resp. jeho vylúčeniu - vzhľadom na predpokladaný výťažok zo speňaženia pohľadávok úpadcu nie je predpoklad, že budú uspokojené nároky riadne prihlásených a uznaných pohľadávok jednotlivých veriteľov a z uvedeného dôvodu rovnako nemôžu byť uspokojené nároky veriteľov, ktorí si neprihlásili pohľadávky do konkurzného konania." Na základe uvedeného oznámenia chce živnostník vykonať odpis pohľadávky. Má daňovník pri trvalom upustení od vymáhania pohľadávky (odpise pohľadávky) povinnosť zvýšiť základ dane o sumu vo výške menovitej hodnoty pohľadávky (platitelia DPH z hodnoty pohľadávky bez DPH)? Alebo len pohľadávku odpíše z evidencie pohľadávok?

Parlament nedávno schválil kľúčovú novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), ktorá prináša rozsiahle zmeny s cieľom...

Finančné služby, ktoré sú oslobodené od dane z pridanej hodnoty (DPH) v rámci legislatívy Európskej únie, zahŕňa a opisuje smernica Rady 2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH") v článku 135. Oslobodenie finančných činností od DPH v Slovenskej republike upravuje § 39 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"). Oslobodené od dane sú nielen finančné činnosti, ktoré poskytujú banky, ale aj tie, ktoré poskytujú nebankové subjekty.

Problematiku úkonov správcu dane (daňový úrad, colný úrad, obec), ktorá súvisí so správou daní upravuje procesný zákon, ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Správou daní sa podľa § 2 ods. 1 daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady a ďalšie činnosti podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov.

Samotná povinnosť ako aj podmienky a pravidlá podávania súhrnného výkazu sú predmetom ustanovenia § 80 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Súhrnný výkaz v podstate predstavuje zákonom ustanovený prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k výmene potrebných informácií medzi členskými štátmi, čím sa vytvárajú predpoklady na to, aby daňová správa členského štátu, v ktorom je daň z pridanej hodnoty splatná, mala k dispozícii nevyhnutné informácie o dodaniach tovaru v rámci spoločenstva.

Slovenská spoločnosť platiteľ DPH kúpila tovar z Číny s dodacími podmienkami DDP. Spoločnosť uhradila preddavkovú faktúru a následne jej bola vystavená riadna faktúra s údajmi SK spoločnosti. Dodávateľ je uvedený na faktúre čínska spoločnosť, bez uvedenia jeho IC-DPH a bez textu, že dodanie je oslobodené od dane v rámci EÚ 2006/112/EU dodanie z Rotterdamu na Slovensko. Dodávateľ uviedol, že clo a poplatky boli uhradené a tovar preclený.SK spoločnosť má prepravné doklady (CMR). Tovar išiel z Holandska (Rotterdam) slovenskou prepravnou spoločnosťou na Slovensko. Aké povinnosti má odberateľ (SK spoločnosť) z hľadiska zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH")?

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa osoby povinnej platiť DPH, ktorá bola uvedená na falošnej faktúre vystavenej zamestnancom bez vedomia a súhlasu zamestnávateľa - C-442/22 - Dyrektor Izby Administracji Skarbowej w Lublinie.

Spoločnosť s ručením obmedzeným považujeme za tzv. kapitálovú spoločnosť, nakoľko spoločnosť disponuje svojim majetkom. Tento majetok je oddelený od majetku jej spoločníkov, resp. zakladateľa, ak ide o spoločnosť, ktorú založila jedna osoba. Túto formu spoločnosti môže založiť jedna osoba, či už fyzická alebo právnická. Najviac môže mať spoločnosť 50 spoločníkov.

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na Slovensku vykoná betonárske práce na nehnuteľnosti v Nemecku. Dodáva teda služby podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Daň je teda splatná tam, kde sa nachádza nehnuteľnosť. Tieto služby fakturuje inej slovenskej s. r. o., ktorá je tiež platiteľom DPH na Slovensku. Ani jedna z firiem nie je platiteľom DPH v Nemecku. Má byť takáto faktúra vystavená bez slovenskej DPH a s poznámkou, že ide o služby podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH? Alebo má byť v takejto faktúre uvedená aj poznámka "prenesenie daňovej povinnosti"? Je v kompetencii slovenského daňového úradu riešiť, či takáto DPH bola v Nemecku odvedená, respektíve, či sa tam jeden zo subjektov pri takomto obchode registroval za platiteľa DPH?

Slovenská firma - platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") chce na základe zmluvy fakturovať klasické poradenské služby maďarskej firme - presnejšie ide o maďarskú organizačnú zložku (pobočku) tureckej firmy, ktorá má podľa VIES platné HU IČ DPH. Otázkou je, či môže slovenská firma fakturovať podľa § 15 zákona o DPH s prenesením daňovej povinnosti na HU príjemcu? (Napr., na Slovensku by nebolo jedno, že zahraničná osoba je registrovaná podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH).

Skôr, ako účtovná jednotka pristúpi k zostaveniu účtovnej závierky je dôležité skontrolovať, či v účtovníctve vedenom počas roka 2023, za ktorý sa účtovná závierka bude zostavovať, aplikovala zmeny v oblasti účtovníctva platné pre tento rok.

Zdaniteľná fyzická osoba XY registrovaná, ako platiteľ DPH kupuje byt (skolaudovaný ako byt určený na bývanie) v novostavbe. Kupuje aj parkovacie miesto v tejto novostavbe. Byt aj parkovacie miesto zaradí do svojho majetku (podnikateľského majetku). Byt plánuje prenajímať spoločnosti, ktorá v ňom bude poskytovať príležitostné ubytovanie pre manažérov spoločnosti, ktorí tam budú bývať podľa potreby počas služobných ciest namiesto hotela, vždy iné osoby a nepravidelne. Má právo fyzická osoba XY na odpočet DPH pri kúpe tohto bytu? So spoločnosťou, ktorej plánuje byt prenajať, má už uzatvorenú predbežnú nájomnú zmluvu. Ak by prenajímala byt spoločnosti, ktorá by si v ňom zriadila ateliér alebo kanceláriu, má právo na odpočet DPH pri kúpe tohto bytu?