Účastníci správy daní, miestna príslušnosť

Pokračovanie článku sa týka zákonnej povinnosti subjektov poskytovať správcovi dane potrebné údaje relevantné na účely správy daní v súlade s príslušnými daňovými predpismi. Článok podrobne rozoberá právny rámec, ktorý ukladá daňovým poplatníkom túto povinnosť, špecifikuje typy údajov, ktoré sú predmetom tejto povinnosti, a analyzuje dôsledky pre subjekty, ktoré by túto povinnosť nesplnili. Ďalej sú tu vysvetlené možné sankcie a postupy správnych orgánov pri zisťovaní nezrovnalostí, ako aj práva a povinnosti daňových subjektov v rámci poskytovania informácií. Text prináša ucelený pohľad na právnu reguláciu v oblasti správy daní a zdôrazňuje význam transparentnosti a spolupráce medzi daňovými poplatníkmi a správcom dane.

Problematika postupu a spôsobu podania v súvislosti so správou daní je upravená v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Daňový poriadok neupravuje osobitne definíciu "podania". Inštitút podania úzko súvisí s právom a povinnosťami daňového subjektu v súvislosti so správou daní.

V priebehu roka 2022 bolo schválených šesť noviel zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Pokiaľ prvostupňový správca dane, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním, nerozhodne o podanom odvolaní v rámci autoremedúry, tak postúpi odvolanie odvolaciemu orgánu.

Inštitút index daňovej spoľahlivosti (ďalej aj „IDS“) bol doplnený do zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) jeho novelou č. 267/2017 Z. z s účinnosťou od 1. januára 2018. Tento inštitút bol a je jedným z opatrení na zvýšenie daňovej disciplíny daňových subjektov, za zavedenie ktorého sa už niekoľko rokov pred jeho účinnosťou viedla veľká rozprava na ministerstve financií, finančnom riaditeľstve a aj medzi podnikateľmi.

Dňa 27. 10. 2021 parlament schválil vládny návrh zákona, ktorým sa novelizuje okrem iných zákonov aj Daňový poriadok. Príslušný zákon dňa 8. 11. 2021 podpísala aj prezidentka SR a dňa 12. 11. 2021 bol zverejnený v Zbierke zákonov SR pod číslom 408/2021 Z. z.

Dňa 12.11.2021 bol v Zbierke zákonov zverejnený zákon č. 408/2021 Z. z., ktorý novelizuje viaceré zákony z oblasti daňovej legislatívy. Súhrn najvýznamnejších zmien v oblasti dane z príjmov s účinnosťou od 1.1. 2022 približuje Katarína Balogová, Tax Manager Accace Slovensko.

Problematiku záväzného stanoviska upravuje § 53a až 53c zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“). Ide o celý proces vydávania záväzného stanoviska, lehoty na vydanie, stanovenie výšky úhrady za vydanie záväzného stanoviska ako aj možnosť späťvzatia žiadosti, ak daňový subjekt nesúhlasí s predĺženou lehotou na vydanie.

Zákonom č. 435/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) sa ustanoveniami § 53a, 53b a § 53c zavádza nový inštitút, ktorým je záväzné stanovisko. Ide o inštitút v oblasti daní, ktorý je už bežne uplatňovaný aj iných členských štátoch, napr. aj v Českej republike.

Naša spoločnosť uzatvorila so spoločnosťou z Českej republiky zmluvu o zabezpečení výstavby Aquaparku v tretej krajine (mimo EÚ). Obchodný partner z ČR vystupuje ako generálny dodávateľ stavby v tretej krajine. Naša spoločnosť zabezpečuje prostredníctvom prepravných spoločností prepravu tovarov, stavebných materiálov, technológie, prepravu pracovníkov montážnych firiem. Tieto služby fakturujeme obchodnému partnerovi do Českej republiky. Tovar ide z Poľska, Slovenska, Českej republiky priamo do miesta výstavby v tretej krajine − my zabezpečíme dopravu ukrajinským prepravcom. Túto prepravu fakturujeme generálnemu dodávateľovi stavby usadenému v Českej republike. Stavba je umiestnená v tretej krajine. Zabezpečíme prepravu montážnych pracovníkov (letenky), tieto potom fakturujeme generálnemu dodávateľovi stavby z ČR. Zabezpečíme architektov, ich prepravu na miesto stavby v tretej krajine a generálnemu dodávateľovi stavby z ČR fakturujeme riadenie projektu. Ako máme postupovať z hľadiska DPH? Môžeme tieto služby považovať za služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť v tretej krajine, teda českému obchodnému partnerovi fakturujeme bez DPH (tieto služby neuvádzame v daňovom priznaní k DPH, lebo nie sú predmetom dane v SR)? Taktiež tieto služby neuvádzame v súhrnnom výkaze, pretože miesto dodania je v tretej krajine. Postupujeme správne? Ako máme posudzovať prepravu − ide o službu prepravy spojenej s vývozom tovaru a táto je oslobodená od DPH. Čo ak ide o prepravu priamo z Poľska do tretej krajiny a my zabezpečíme prepravu, stále ju fakturujeme do Českej republiky? Musíme faktúru za prepravu tovaru samozdaniť? Postupujeme správne, keď faktúru došlú za prepravu spojenú s vývozom nesamozdaňujeme a zároveň keď túto prepravu fakturujeme do Čiech, uplatňujeme oslobodenie ako prepravu spojenú s vývozom? Dodali sme projektovú dokumentáciu na stavbu umiestnenú v tretej krajine. Túto projektovú dokumentáciu sme považovali za službu spojenú s nehnuteľnosťou, nakoľko súčasťou dodávky projektov je aj stavebný dozor, fakturovali sme to ako službu spojenú s nehnuteľnosťou umiestnenou v tretej krajine. Druhá strana (odberateľ) má však iný názor, projekty považujú za tovar, ktorý sme mali dodať ako vývoz tovaru (prostredníctvom JCD). Ako máme postupovať? Išlo o čiastočnú dodávku projektov aj riadenie projektu. Ďalšie dodávky projektov a stavebný dozor ešte budeme fakturovať.

Spoločnosť − platiteľ DPH vstúpila do likvidácie 25. 7. 2013. Môže si spoločnosť uplatňovať odpočítanie DPH na vstupe aj počas likvidácie? Spoločnosť zatiaľ nepožiadala o zrušenie registrácie k DPH z dôvodu, že na základe uzavretých zmlúv s obchodnými partnermi ešte prebieha vývoz služieb do EÚ, čiže spoločnosť má povinnosť podávať súhrnné výkazy.

Vzdelávanie prostredníctvom internetu je jedným z moderných a pomerne rýchlo rastúcich podnikateľských odvetví. Predmetom tohto článku je prípadová štúdia slovenskej spoločnosti, ktorá dodáva automatizované on-line kurzy širokej verejnosti v rámci aj mimo Slovenskej republiky.

V časoch, keď je Slovenská republika na popredných miestach v daňových podvodoch v oblasti DPH, je prioritou správcu dane overiť čo najväčší počet daňových subjektov, s cieľom správne určiť daň. Pri transakciách ako dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane, je overenie skutočného dodania administratívne často ťažšie, ako by to bolo pri tuzemských dodaniach. Na druhej strane však platiteľ dane – podnikateľský subjekt – zvažuje každý svoj dodatočný náklad a snaží sa o automatizáciu všetkých procesov, ktoré možno vykonávať bez jeho zásahu. A ako je to pri vývoze do tretích krajín, t. j. nečlenských krajín? Existuje paralela podobne ako pri intrakomunitárnych dodávkach do členských krajín EÚ?