Zákonom č. 435/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) sa ustanoveniami § 53a, 53b a § 53c zavádza nový inštitút, ktorým je záväzné stanovisko. Ide o inštitút v oblasti daní, ktorý je už bežne uplatňovaný aj iných členských štátoch, napr. aj v Českej republike.
Zavedeniu tohto inštitútu predchádzala niekoľkoročná diskusia medzi podnikateľmi, ministerstvom financií a finančným riaditeľstvom. K jeho zavedeniu členské štáty a Slovenskú republiku nevynímajúc, pristúpili predovšetkým na základe požiadavky podnikateľského prostredia z dôvodu neprehľadnosti a rozdielneho výkladu niektorých ustanovení daňových zákonov.
O záväzné stanovisko môže daňový subjekt žiadať finančné riaditeľstvo (nie daňový úrad) len v rozsahu daňových predpisov, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorým je práve Vyhláška č. 229/2014 Z. z., ktorou sa ustanovuje rozsah daňových predpisov, ku ktorých uplatneniu možno vydať záväzné stanovisko (ďalej len „vyhláška o vydaní záväzného stanoviska“).
Ak žiadosť nebude obsahovať predpísané náležitosti alebo uvedené skutočnosti v žiadosti nebudú pre posúdenie dostatočné, daňový subjekt bude vyzvaný na doplnenie v ustanovenej lehote aj s poučením o následkoch nevyhovenia výzve v lehote a v požadovanom rozsahu.
V jednotlivých ustanoveniach § 53a až 53c daňového poriadku je upravený proces vydávania záväzných stanovísk, lehota na vydanie záväzného stanoviska, stanovenie výšky úhrady za vydanie záväzného stanoviska ako aj možnosť späťvzatia žiadosti, ak daňový subjekt nesúhlasí s predĺženou lehotou na vyd