Články

Nedôvodná fakturácia dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH"), resp. uvedenie DPH na faktúre nad rámec zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") má za následok povinnosť poskytovateľa plnenia (dodávateľa) odviesť túto DPH. Vyplýva to z článku 203 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len "smernica o DPH") a tiež z § 69 ods. 5 zákona o DPH.

V prípade posúdenia zdanenia príjmov z predaja nehnuteľností, ale aj predaja hnuteľných vecí je potrebné rozlíšiť, či predávané nehnuteľnosti a hnuteľné veci sú v čase ich predaja zaradené v obchodnom majetku daňovníka fyzickej osoby, o ktorom by táto účtovala alebo viedla daňovú evidenciu pri dosahovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo je o nich účtované alebo vedená evidencia ako o obchodnom majetku pri príjmoch z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu resp. ich predáva až v čase ich vyradenia z tohto obchodného majetku resp. nikdy v jeho obchodnom majetku ani neboli zahrnuté.

V tomto článku sa zameriame na zdaňovanie príjmov z výhier, cien a autorských príjmov v roku 2024, pričom rozoberieme aktuálne platnú legislatívu a praktické aspekty jej aplikácie. Podrobne sa pozrieme na to, aké typy výhier a cien podliehajú zdaneniu, ktoré sú od dane oslobodené a aké sú príslušné sadzby dane. Okrem toho sa v článku budeme venovať aj zdaňovaniu autorských príjmov, vrátane zrážkovej dane. Článok bude doplnený o praktické príklady, ktoré ilustrujú, ako správne postupovať pri zdaňovaní týchto príjmov, a poskytne usmernenia, ktoré pomôžu daňovníkom vyhnúť sa chybám pri plnení svojich daňových povinností.

Po zostavení účtovnej závierky v obchodných spoločnostiach (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným) a v družstve dochádza k schvaľovaniu účtovnej závierky a k vysporiadaniu účtovného výsledku hospodárenia.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej "zákon o DPH") ukladá povinnosť uplatňovať osobitú úpravu zdaňovania služieb cestovného ruchu platiteľovi dane, ktorý obstaráva od iných zdaniteľných osôb služby cestovného ruchu a tieto vo svojom mene predáva zákazníkom. Osobitná úprava sa nevzťahuje na platiteľa dane, ktorý koná ako sprostredkovateľ, t.j., ktorý predáva služby cestovného ruchu v mene a na účet inej osoby.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa bezodplatného dodania tovaru (tepla) a určenia základu dane - C-207/23 - Finanzamt X.

Zahraničná spoločnosť realizovala stavebné práce na Slovensku ešte v roku 2022, odberateľom prác bola tiež zahraničná spoločnosť, ktorá je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"). Zhotoviteľ vyhotovil faktúru nesprávne s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby, pretože nie sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 69 ods. 2 zákona o DPH, lebo príjemca služby nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň. Zhotoviteľ plánuje vybaviť oneskorenú registráciu za platiteľa DPH a po registrácii vystaviť opravnú faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH s aktuálnym dátumom vystavenia a pôvodným dátumom dodania. Môže vystaviť zhotoviteľ opravnú faktúru s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby podľa § 69 ods. 12 písm. j) s uvedením svojho nového IČ DPH aj za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane? V tomto prípade by daňové priznanie za mimoriadne obdobie neobsahovalo žiadne údaje a zahraničná osoba nie je povinná podať kontrolný výkaz za toto obdobie. Je náš predpoklad a uvedený postup správny? Uvedie odberateľ opravnú faktúru v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave podľa § 25 ods. 3 zákona o DPH, alebo podá dodatočné daňové priznanie za obdobie podľa pôvodného dátumu dodania služby?

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH, plánuje kúpiť nehnuteľnosť v Chorvátsku. Nehnuteľnosť je nová a obstaraná bude od chorvátskeho developera, platiteľa DPH v Chorvátsku. Slovenská firma plánuje uvedenú nehnuteľnosť používať na krátkodobý prenájom pre turistov. Akým spôsobom sa vysporiada DPH pri obstaraní, respektíve aká je možnosť odpočtu DPH v slovenskej firme? Akým spôsobom sa budú zdaňovať výnosy z prenájmu v slovenskej firme, respektíve zdaňujú sa takéto výnosy v SR, keďže majiteľom nehnuteľnosti bude firma, ktorá má sídlo v tuzemsku?

V predošlých dvoch častiach článku sme predstavili, z kvantitatívneho hľadiska, najvýznamnejšie zmeny, ktoré prináša zákon č. 102/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela zákona o DPH"), pričom všetky z nich nadobudnú účinnosť od 1. januára 2025.

Pri predaji ojazdených automobilov môže byť použitý "bežný režim" zdaňovania, pri ktorom je zdanená predajná cena, alebo "osobitný režim" v prípade predaja ojazdených automobilov, pri ktorom dochádza len k zdaneniu marže. V praxi však z faktúr od dodávateľov ojazdených automobilov z iných členských štátov nie vždy jednoznačne vyplýva, ktorý z uvedených režimov bol dodávateľom použitý.

Podnikateľské prostredie je premenlivé a môže nastať situácia, keď spoločnosť z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nemá uhradené svoje záväzky. Podnikatelia by mali vedieť identifikovať a kvantifikovať svoje neuhradené záväzky, nakoľko môžu mať výrazný vplyv na splatnú daň z príjmov.

V tejto časti príspevku sa zameriame na účtovanie u zamestnávateľa zabezpečujúceho pre svojich zamestnancov plnenia, tak ako sú definované v predchádzajúcich častiach, ktorý je účtovnou jednotkou podľa § 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve").

Povinnosť zabezpečiť stravovanie má každý zamestnávateľ, bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") dochádza s účinnosťou od 1.9.2024 k úprave súm stravného. V článku vás oboznámime, aký to prináša dopad nielen na výšku stravného poskytovaného pri pracovných cestách, ale aj na rozsah zabezpečovania stravovania zamestnávateľa pre zamestnancov.

Ako bude postupovať správca dane v prípade, keď pri daňovej kontrole zistí, že pokladničný doklad vydaný z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len "ERP") už nie je po rokoch čitateľný a podnikateľ pokladničný doklad neoskenoval?

Podľa ustanovenia § 1 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov") sa tento zákon sa nevzťahuje na pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov školy, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie v zriaďovateľskej pôsobnosti inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak škola, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Pri odmeňovaní v takejto škole sa postupuje podľa kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu, v ktorých sú podmienky odmeňovania upravené podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"). Zákonník práceuvádza, aby boli v pracovnej zmluve určené mzdové podmienky. Súkromná škola by chcela pri odmeňovaní postupovať podľa svojho vnútorného predpisu - smernice, kde by bolo určené odmeňovanie (základný plat, príplatky, zvyšovanie mzdy podľa započítanej praxe atď.). Je takýto postup (keď je v mzdových podmienkach v pracovnej zmluve uvedený odkaz na vnútorný predpis) v súlade so Zákonníkom práce? Ako by malo vyzerať ustanovenie pracovnej zmluvy, v ktorom sa odkazuje pri určení výšky mzdy zamestnanca na tento vnútorný predpis?

Poľnohospodárstvo je odvetvie hospodárstva, kde hlavným výrobným prostriedkom je pôda. Charakteristickou činnosťou v poľnohospodárstve je obrábanie pôdy, pestovanie plodín a chov hospodárskych zvierat. Hlavnými produktmi poľnohospodárskej rastlinnej výroby sú potraviny pre obyvateľstvo, krmoviny pre zvieratá a produkty pre iné odvetvia hospodárstva. Značná časť produktov má aj charakter vlastných medziproduktov.

Súvaha je základným účtovným výkazom, v ktorom sa vykazuje prehľad majetku účtovnej jednotky a zdroje jeho krytia k určitému dňu. Súvaha je spolu s výkazom ziskov a strát súčasťou riadnej, mimoriadnej alebo priebežnej účtovnej závierky v sústave podvojného účtovníctva.

Spoločnosť XY je spoločnosť s r. o., malá jednoosobová účtovná jednotka. Spoločnosť XY uzavrela zmluvu na 10 rokov (cieľová suma 30 000 €) - Realizovateľné cenné papiere. V priebehu roka zasiela preddavky na nákup cenných papierov a na konci roka, na základe Výpisu majetkových a finančných transakcií zaúčtuje nákup realizovateľných cenných papierov na účet 063 - Realizovateľné cenné papiere a podiely. Je na konci roka potrebné účtovať precenenie cez 414 - Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov alebo cez opravné položky? Poplatok za výkonnosť a správcovský poplatok má spoločnosť účtovať na účte 568 - Ostatné finančné náklady?

Fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľ nadobudla dňa 24. októbra 2017 pozemok prostredníctvom darovacej zmluvy. Dňa 8. septembra 2023 tento pozemok vymenila za iný pozemok na základe zámennej zmluvy. Fyzická osoba pozemok, ktorý nadobudla prostredníctvom zámeny v roku 2023, predala v mesiaci máj 2024. Podlieha takýto predaj dani z príjmu? Respektíve, považuje sa zámena za nové nadobudnutie, pri ktorom plynie nová 5-ročná lehota v súvislosti s oslobodením od dane z príjmu pri predaji nehnuteľnosti?

Spoločnosť zanikla zlúčením a bola vymazaná z obchodného registra. Spoločnosť podala oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania a riadna účtovná závierka k 31. decembru 2023 a mimoriadna účtovná závierka k 31. januáru 2024 sú zostavené až k 30. júna 2024 a 31. júla 2024. Kto má schvaľovať zostavené účtovné závierky?