DPH

Na Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) sa klient obrátil so žiadosťou k aplikácii zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“).

Reťazové a triangulárne obchody Zásadným znakom reťazových obchodov je skutočnosť, že tovar, ktorý je predmetom obchodu sa fyzicky prepraví od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi. To znamená, že v rámci...

Je potrebné uchovávať originály pokladničných dokladov, keď každý takýto doklad účtovná jednotka oskenuje cez aplikáciu eBlocky a následne ho uloží v digitálnej podobe?

Spoločnosť (s.r.o., platiteľ DPH) vyrába a predáva zmrzlinu v kamennej prevádzke s možnosťou sedenia a konzumovania zmrzliny na mieste. Je možné výrobu a predaj zmrzliny na okamžitú konzumáciu považovať za reštauračné a stravovacie služby, na ktoré sa vzťahuje znížená sadzba DPH?

Spoločnosť predáva sáčky (nemá e-shop). Niektoré rozváža vlastným autom, iné zasiela kuriérom. Pri zasielaní kuriérom, dostane od neho doklad o prevzatí tovaru. Na faktúre spoločnosť uvádza ako dátum dodania, deň keď kuriér prevezme tovar. Je tento postup správny? (Dátum prevzatia tovaru zákazníkom nemá odkiaľ zistiť.)

Nedôvodná fakturácia dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH"), resp. uvedenie DPH na faktúre nad rámec zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") má za následok povinnosť poskytovateľa plnenia (dodávateľa) odviesť túto DPH. Vyplýva to z článku 203 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len "smernica o DPH") a tiež z § 69 ods. 5 zákona o DPH.

Ako správne účtovať u predávajúceho a u kupujúceho predaj tovaru pri akcii 1+1 zadarmo? Ako je to z účtovného (JÚ, PÚ - spôsob A a spôsob B) a daňového hľadiska (DzP a DPH)?

Zamestnanec požiadal o príspevok na rekreáciu – dieťa sa zúčastnilo denného tábora. Predložil účtovný doklad (faktúru), ktorá spĺňa všetky náležitosti účtovného dokladu. Ako doklad o úhrade predložil príjmový pokladničný doklad, ktorý ale bol ručne vypísaný. Je možné uznať ručne vypísaný príjmový doklad, ak občianske združenie, ktoré organizuje tábor, nemá registračnú pokladnicu?

Sme slovenská spoločnosť s r. o. - platiteľ DPH a ideme predať v tuzemsku súkromnej osobe nebytový priestor, pri kúpe ktorého sme si odpočítali daň. Predaj sa uskutoční po 10 rokoch od jeho kolaudácie. Môžeme sa rozhodnúť a predať tento nebytový priestor súkromnej osobe s DPH, aby sme nerobili úpravu odpočítanej dane podľa ustanovenia § 54 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodntoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH")?

Slovenská firma, ktorá je platiteľom DPH si otvorila bankový účet v zahraničí, konkrétne v ČR. Je potrebné oznámiť daňovému úradu aj toto číslo účtu?

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej "zákon o DPH") ukladá povinnosť uplatňovať osobitú úpravu zdaňovania služieb cestovného ruchu platiteľovi dane, ktorý obstaráva od iných zdaniteľných osôb služby cestovného ruchu a tieto vo svojom mene predáva zákazníkom. Osobitná úprava sa nevzťahuje na platiteľa dane, ktorý koná ako sprostredkovateľ, t.j., ktorý predáva služby cestovného ruchu v mene a na účet inej osoby.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa bezodplatného dodania tovaru (tepla) a určenia základu dane - C-207/23 - Finanzamt X.

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH, plánuje kúpiť nehnuteľnosť v Chorvátsku. Nehnuteľnosť je nová a obstaraná bude od chorvátskeho developera, platiteľa DPH v Chorvátsku. Slovenská firma plánuje uvedenú nehnuteľnosť používať na krátkodobý prenájom pre turistov. Akým spôsobom sa vysporiada DPH pri obstaraní, respektíve aká je možnosť odpočtu DPH v slovenskej firme? Akým spôsobom sa budú zdaňovať výnosy z prenájmu v slovenskej firme, respektíve zdaňujú sa takéto výnosy v SR, keďže majiteľom nehnuteľnosti bude firma, ktorá má sídlo v tuzemsku?

V predošlých dvoch častiach článku sme predstavili, z kvantitatívneho hľadiska, najvýznamnejšie zmeny, ktoré prináša zákon č. 102/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela zákona o DPH"), pričom všetky z nich nadobudnú účinnosť od 1. januára 2025.

Pri predaji ojazdených automobilov môže byť použitý "bežný režim" zdaňovania, pri ktorom je zdanená predajná cena, alebo "osobitný režim" v prípade predaja ojazdených automobilov, pri ktorom dochádza len k zdaneniu marže. V praxi však z faktúr od dodávateľov ojazdených automobilov z iných členských štátov nie vždy jednoznačne vyplýva, ktorý z uvedených režimov bol dodávateľom použitý.

Podanie žiadosti o vrátenie dane tuzemským platiteľom DPH z iného členského štátu upravujú ustanovenia § 55f a § 55g zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Nárok na vrátenie dane majú platitelia DPH, ktorí majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR (osoba registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH) a kúpili tovary a služby v jednotlivých členských štátoch s daňou príslušného štátu (resp. doviezli tovary do členských štátov) na účely svojho podnikania. 

Predávame tovar prostredníctvom e-shopu. Tovar zasielame aj do iných členských štátov EÚ (Česko, Rakúsko). Vo faktúrach máme uvedené položky za tovar a položku za dopravu. Ako správne vykázať druh dodania v daňovom priznaní OSS položky za tovar a položku za poštovné? Je to spoločne ako tovar - GB?

Ak v súvislosti s poskytnutím služby vznikajú iné náklady, napr. amortizácia a podobne, zahŕňajú sa tieto náklady do jedného základu dane spolu s dodaním služby a podliehajú rovnakému daňovému režimu ako dodanie služby? Je toto tvrdenie správne?

Vláda Slovenskej republiky dňa 18. septembra 2024 odsúhlasila návrhy zákonov, ktoré zahŕňajú opatrenia konsolidačného balíka, pričom niektoré schválila s pripomienkami. Tieto legislatívne návrhy budú predložené parlamentu s požiadavkou na skrátené legislatívne konanie.

Ak zdaniteľná osoba dosiahne zákonom stanovený obrat, je povinná do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci dosiahnutia obratu, podať žiadosť o registráciu pre daň. Ak tento obrat dosiahne už za dva alebo tri kalendárne mesiace, povinnosť podať žiadosť vzniká už v nasledujúcom mesiaci po dosiahnutí obratu.