Ekonomika

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podala návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „návrh zákona“).

Nezávislá finančná previerka je výnimočnou službou, z ktorej profitujú všetky zainteresované strany, zlepšuje transparentnosť a znižuje neistotu pri obchodných vyjednávaniach – čím prispieva k efektívnejšej alokácii zdrojov a posilnení dôvery medzi partnermi. Ako taká nezávislá finančná previerka funguje?

Vybrané banky, združené v Slovenskej bankovej asociácii, budú pri reportovaní udržateľnosti svojich klientov využívať jednotný dotazník. Automatizovaný štruktúrovaný dotazník, ktorý vytvorila Slovenská banková asociácia v spolupráci so spoločnosťou CRIF – Slovak Credit Bureau, bude v štandardizovanej podobe dostupný na platforme Synesgy.

Taxonómia definuje kritériá na určenie, ktoré ekonomické činnosti je možné považovať za environmentálne udržateľné. Môže poslúžiť aj ako nástroj na pochopenie, ako môžu jej činnosti prispieť k udržateľnosti ako aj nástroj na komunikáciu s investormi alebo zákazníkmi.

Spoločníci prijali rozhodnutie o vytvorení a použití kapitálových fondov s konečným časovým termínom pripísania príspevkov do kapitálového fondu. Ak v časovom termíne v prijatom rozhodnutí o kapitálovom fonde nepríde k pripísaniu peňažných prostriedkov na účet spoločnosti, účtuje spoločnosť o pohľadávke z nesplatenia príspevkov do fondu? Vznikla vôbec pohľadávka z tohoto dôvodu alebo aj napriek existencii rozhodnutia o kapitálovom fonde, nie je povinnosť spoločníkov pripísať tieto peňažné prostriedky. Podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. až splatením príspevkov vzniká kapitálový fond, čiže ich nesplatením spoločnosť o nich neúčtuje. Účtuje až ich momentom pripísania. Je rozhodnutie právne záväzné pre spoločníkov a nárokovateľné spoločnosťou, t.j. vznikne pohľadávka z neupísania príspevkov do kapitálového fondu?

V súčasnej dobe, keď udržateľnosť a sociálna zodpovednosť získavajú na význame, vykazovanie nefinančných informácií umožňuje podnikom posunúť sa za rámec tradičného merania výkonnosti a zohľadniť ich prínos pre spoločnosť ako celok. Tento vývoj reflektuje narastajúcu potrebu podnikov integrovať svoje obchodné ciele s hodnotami, ktoré sú v súlade s udržateľným rozvojom a etickými normami. V tomto kontexte je účtovníctvo, ktorého súčasťou sú výročné správy, stále viac vnímané ako nástroj na vykreslenie integrálneho obrazu podniku, ktorý nie je obmedzený iba na finančné ukazovatele. Tento článok sa bude venovať významu a dôvodom pre zahrnutie nefinančných informácií do výročných správ a ich vplyvu na transparentnosť, dôveryhodnosť a udržateľný rozvoj podnikov v súčasnom podnikateľskom prostredí.

Zameranie tohto príspevku sa orientuje na aktuálne výzvy vo vykazovaní podnikateľov v blízkej dobe. Východiskom je novoprijatá smernicu EÚ v oblasti podnikového vykazovania udržateľnosti CSRD - Corporate Sustainability Reporting Directive (t.j. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464zo 14. decembra 2022, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ESa smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov;  https://eur-lex.europa.eu/legal content/EN/TXT/?uri=CELEX:32022L2464) Smernica bola prijatá v decembri 2022 a je účinná od 5. januára 2023 v európskom priestore.

Digitálne euro nemá nahradiť klasickú fyzickú formu peňazí, ale má byť dostupné popri hotovosti. Má slúžiť len ako doplnkový a dobrovoľný spôsob platenia, kdekoľvek v eurozóne, kedykoľvek a bez akýchkoľvek ďalších poplatkov.

Slovensko zavádza nový režim preverovania zahraničných investícií s cieľom posilniť kontrolu nad strategickými odvetviami a chrániť svoju národnú bezpečnosť. Tento nový režim má za úlohu skúmať a schvaľovať zahraničné investície, ktoré sa považujú za kritické alebo strategické pre krajiny, a to najmä v oblastiach, ako sú energetika, telekomunikácie, informačné technológie, doprava, zdravotníctvo a obrana. Podľa nového režimu budú zahraniční investori povinní predložiť žiadosť a podrobiť sa preskúmaniu a schvaľovaciemu procesu zo strany príslušných orgánov. Tieto orgány budú posudzovať potenciálny vplyv zahraničnej investície na verejnú bezpečnosť a verejný poriadok. Dôraz sa bude klásť na identifikáciu možných rizík, ako sú kybernetické hrozby, závislosť na kritickej infraštruktúre, stratégie šírenia vplyvu alebo obavy o ochranu osobných údajov. Tento nový režim preverovania zahraničných investícií prinesie zvýšenú transparentnosť a ochranu pred potenciálnymi hrozbami pre národnú bezpečnosť. Taktiež podporuje spoluprácu so zahraničnými partnermi a zabezpečuje, aby zahraničné investície na Slovensku boli v súlade s národnými záujmami a bezpečnostnými požiadavkami.

Ministerstvo hospodárstvo SR vydalo usmernenia týkajúce sa kompenzácie dodávky elektriny a plynu pre malých odberateľov a vybraných zraniteľných odberateľov.  

Dňa 6. decembra 2022 schválila Národná rada Slovenskej republiky novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov („zákon o dani z príjmov“), ktorá prináša viaceré zmeny, najmä v oblasti transferového oceňovania a boja proti agresívnemu daňovému plánovaniu. Účinnosť väčšiny ustanovení je od 1. januára 2023. Pravidlá o obmedzení úrokových nákladov budú účinné od 1. januára 2024.

Zákonom č. 457/2021 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cenách“) sa s účinnosťou od 1. 7. 2022 ustanovilo zaokrúhľovanie cien tovarov a služieb platených v hotovosti na 5 eurocentov. Novelou zákona o cenách došlo k doplneniu § 3 o nový odsek 4, ktorý znie:

Účtovanie nepeňažných vkladov a nepeňažných príspevkov je ustanovené v § 27a opatrenia č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“).

Termín „moat“, ktorý spopularizoval Warren Buffett investori na akciových trhoch veľmi dobre poznajú. Ide o schopnosť firmy si zachovať svoju konkurenčnú výhodu s cieľom udržať si svoje dlhodobé zisky a podiel na trhu. V doslovnom preklade ide o priekopu okolo pevnosti, ktorá chráni ľudí a ich majetky, ktorí v nej žijú pred ľuďmi žijúcimi za hradbami.

Zrušenie 1 a 2 eurocentových mincí bolo predmetom už viacerých rokovaní na úrovni eurozóny a aj Národnej banky Slovenska. Nakoľko euromince majú iný právny základ ako bankovky, o ktorých rozhoduje Európska centrálna banka (ECB), o minciach ako zákonnom platidle rozhoduje Rada EÚ po porade s Európskym parlamentom a ECB).

Zrušenie 1 a 2 eurocentových mincí bolo predmetom už viacerých rokovaní na úrovni eurozóny a aj Národnej banky Slovenska. Nakoľko euromince majú iný právny základ ako bankovky, o ktorých rozhoduje Európska centrálna banka (ECB), o minciach ako zákonnom platidle rozhoduje Rada EÚ po porade s Európskym parlamentom a ECB).

Európska komisia vydala 11. mája 2022 Návrh smernice, ktorou sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa zvýhodnenia financovania spoločností z vlastných zdrojov a obmedzenia odpočítateľnosti úrokov na účely dane z príjmov právnických osôb (DEBRA) (COM/2022/216 final). Tento návrh nadväzuje na Oznámenie o zdaňovaní podnikov v 21. storočí (COM(2021) 251 final), ktoré Európska komisia prijala 18. mája 2021.

Legislatívny rámec pre sektor sociálnej ekonomiky, vrátane sociálnych podnikov, s účinnosťou od 1. 5. 2018 vytvára zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnej ekonomike“). Sociálnou ekonomikou je súhrn produktívnych, distribučných alebo spotrebiteľských aktivít vykonávaných prostredníctvom hospodárskej činnosti alebo nehospodárskej činnosti nezávisle od štátnych orgánov, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu.

Kapitálový fond z príspevkov je možnosťou, ako zadotovať vlastnú spoločnosť spoločníkom eseročky resp. akcionárom akciovej spoločnosti. O trochu jednoduchšie než vklad do zvýšeného základného imania, s rovnakými výhodami a hlavne možnosťou neskoršieho výberu tohto viac-menej príležitostného vkladu.

Právna úprava odpočítanej dane pri odpisovanom hnuteľnom investičnom majetku, ku ktorej dochádza v prípade zmeny rozsahu použitia hnuteľného investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie je obsiahnutá v rámci § 54d zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Jej obsah predstavujú pravidlá, ktoré umožňujú po prvotnom odpočítaní dane upraviť odpočítanú daň v nasledujúcich kalendárnych rokoch, a to v závislosti od objektívnych okolností, na základe ktorých dôjde k zmene rozsahu používania hnuteľného investičného majetku na podnikanie a aj na iný účel ako na podnikanie.