Lehoty

Živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré si za rok 2023 podali daňové priznanie v riadnej lehote do 31. marca 2024, majú posledné dni na zaplatenie poistného v novej výške. Lehota na jeho úhradu za júl 2024 im uplynie 8. augusta 2024. Podrobné informácie o výške poistného a ďalších údajoch k platbe im Sociálna poisťovňa zaslala písomne v uplynulých dňoch na základe údajov z Finančnej správy SR.

Online nakupovanie sa stalo súčasťou každodenného života, pričom narastajúca popularita internetového obchodu zvyšuje aj potrebu posilnenia ochrany práv spotrebiteľov v online prostredí. Za účelom zabezpečenia tejto ochrany, nová legislatíva týkajúca sa ochrany spotrebiteľa, zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., prichádza s podstatnými inováciami týkajúcimi sa internetových nákupov a stanovuje sa jeho účinnosť od 1. júla 2024, čím nahradí existujúce normy a odstráni ich doterajšiu fragmentáciu.

Dňa 19.12.2023 Národná rada SR schválila zákon č. 530/2023 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, inak nazývaný aj ako konsolidačný balíček - lex konsolidácia (ďalej len "zákon č. 530/2023 Z.z."). Tento článok prináša informácie o zmenách v súdnych či správnych poplatkoch, ktoré platia od 1.4.2024.

Ako sa vyhnúť bežným chybám v daňových priznaniach? V prípade daní môže aj malá chyba viesť k veľkým problémom. Zistite, na ktoré podrobnosti si dávať pozor pri príprave daňového priznania fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2023.

Preddavok na daň z príjmov je povinná platba, ktorú daňovník poukazuje daňovému úradu počas aktuálne prebiehajúceho zdaňovacieho obdobia. Táto platba sa vykonáva, ak skutočná výška dane za toto obdobie ešte nie je známa. Preddavok na daň z príjmov je definovaný v § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Platenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby je komplexne upravené v ustanovení § 42 ZDP.

Preddavok na daň z príjmov je definovaný v § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") ako povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.

Vo Finančnom spravodajcovi (2023) v príspevku č. 31, bolo uverejnené oznámenie Ministerstva financií SR č. MF/013999/2023-721 o určení vzorov tlačív podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti.

Podľa platného slovenského zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len " zákon o DPH") platí, že ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 tohto zákona a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa spomínaného § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len "úrok z nadmerného odpočtu").

Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/18885/2023-732 o sadzbách spotrebnej dane z alkoholických nápojov.

Problematika postupu a spôsobu podania v súvislosti so správou daní je upravená v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Daňový poriadok neupravuje osobitne definíciu "podania". Inštitút podania úzko súvisí s právom a povinnosťami daňového subjektu v súvislosti so správou daní.

Lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) v ustanovení § 79, a to v závislosti od toho, či sa nadmerný odpočet odpočítava od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, alebo platiteľ spĺňa podmienky na skoršie vrátenie nadmerného odpočtu, alebo či je predmetom daňovej kontroly. Na vrátenie nadmerného odpočtu má tiež vplyv skutočnosť, či správca dane vyzve platiteľa na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní, dodatočnom daňovom priznaní, kontrolnom výkaze alebo v dodatočnom kontrolnom výkaze.

Určenie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu je obsiahnuté v rámci ustanovenia § 79 ods. 1 resp. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Dňa 18.7.2023 podpísala prezidentka nový Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý koncom júna schválil parlament. Predmetom jeho úpravy sú (cezhraničné) premeny, zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstiev, a s nimi súvisiace zmeny, vrátane zmien právnej formy spoločností.

V súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Kedy vzniká fyzickej osobe povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov (ďalej len „daňové priznanie“) ustanovuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) v § 32.

Článok je zameraný na podanie daňového priznania a dodatočného daňového priznania k dani z príjmov, ktoré podáva najviac daňových subjektov ako aj fyzických osôb, ktoré nie sú podnikateľmi, ale spĺňajú povinnosť daňové priznanie podať na základe dosiahnutého príjmu (napr. z predaja nehnuteľností ako je byt rodinný dom, pôda, z prenájmu hnuteľného alebo nehnuteľného majetku) podľa § 32 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) a v niektorých prípadoch aj pri podaní dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty vrátane legislatívnej úpravy daňového priznania a dodatočného daňového priznania.

Preddavok na daň z príjmov je definovaný v § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) ako povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.

Odpočítanie dane z pridanej hodnoty je viazané na preukázanie vecných podmienok pre odpočítanie uvedených v § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a formálnych podmienok uvedených v ustanovení § 51 zákona o DPH.

Zadanie príkladu k dani z motorových vozidiel sa týka 3 vozidiel, pričom jedným z vozidiel je vozidlo, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina (elektromobil). Elektromobily sú predmetom dane z motorových vozidiel, ale bez ohľadu na výkon motora je pre ne zodpovedajúcou ročnou sadzbou dane „0 €“. Nie sú teda oslobodené od dane, ale sú zdanené „nulovou“ ročnou sadzbou dane a preto do daňového priznania vstupujú. Ďalšie vozidlo, uvedené v poradí ako druhé, patriace medzi osobné vozidlá, nemá v zadaní uvedené žiadne zo zvýhodnení a počas roka je podľa zadania príkladu daňovníkom odpredané. Tretie vozidlo (osobné vozidlo), podľa zadania príkladu „požíva“ zvýhodnenie, nakoľko ide o vozidlo s vodíkovým pohonom. Súčasťou príkladu je aj vyplnené daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, ktoré sa za rok 2022 podáva v obligatórnej lehote, a to po ukončení zdaňovacieho obdobia (ročného), t. j. do 31. 1. 2023.

Dňa 4.10.2022 schválil parlament pomerne rozsiahlu novelu Zákonníka práce, ktorá prináša viacero zmien, reagujúc na európske smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach a o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami. Zhrnuli sme pre vás tie najvýznamnejšie.

Príspevok informuje o aktuálne pripravovaných, resp. schvaľovaných zmenách Zákonníka práce vyplývajúcich z transpozície prijatých smerníc EÚ. V súčasnosti prebieha schvaľovanie novely zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), ktorá by mala byť účinná od 1. októbra 2022 a ktorá bola predložená do legislatívneho konania s cieľom transpozície novoprijatých smerníc EÚ, a to konkrétne smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii (ďalej len „smernica 2019/1152“) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ. Ako vyplýva aj z názvov transponovaných smerníc, tieto sa zameriavajú najmä na oblasť transparentných pracovnoprávnych podmienok, a teda na ochranu zamestnanca.