Sociálne a zdravotné odvody

Obec je vlastníkom nájomných bytov. Tvorí fond opráv podľa § 18 ods. 2zákona č. 443/2010. Tento fond môže použiť aj na iné výdavky v obci, alebo ich musí použiť len na výdavky čo sa týka oprav a údržby nájomných bytov

Manželka otca dieťaťa sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, má nárok na materské podľa § 49 ods. 3 písm. f) zákona o sociálnom poistení. Má takáto žena nárok na materskú, resp. rodičovskú dovolenku v zmysle § 166 Zákonníka práce (dieťa neprevzala do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu)? Ak nie, ako má zamestnávateľ vykazovať neprítomnosť v zamestnaní tejto zamestnankyne počas starostlivosti o manželove dieťa? Ako neplatené voľno?

Slovenská s. r. o., jediným společníkem je mateřská společnost, česká s. r. o., dva jednatelé jsou občané České republiky, kteří pobývají v ČR, kde si hradí sociální a zdravotní pojištění. Dotaz je, zda mají jednatelé povinnost ze své funkce jednatelů ve slovenské s. r. o. platit na Slovensku nějaké pojištění (zdravotní, sociální), ačkoli nemají uzavřenou žádnou smlouvu o jednatelství ani pracovní smlouvu na Slovensku. Pokud ano, v jaké výši musí toto pojištění platit?

Živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré si za rok 2023 podali daňové priznanie v riadnej lehote do 31. marca 2024, majú posledné dni na zaplatenie poistného v novej výške. Lehota na jeho úhradu za júl 2024 im uplynie 8. augusta 2024. Podrobné informácie o výške poistného a ďalších údajoch k platbe im Sociálna poisťovňa zaslala písomne v uplynulých dňoch na základe údajov z Finančnej správy SR.

Na väčšinu živnostníkov a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) čakajú v lete zmeny, ktoré súvisia s ich odvodovými povinnosťami voči Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa im do 22. júla 2024 sama oznámi vznik, trvanie alebo zánik povinného sociálneho poistenia a výšku ich odvodovej povinnosti, ktorá sa na nich bude vzťahovať od 1. júla 2024. Tieto oznámenia Sociálna poisťovňa bude posielať automaticky, živnostníci a ostatné SZČO nemusia o nič žiadať. Informácie dostanú písomne alebo do e-schránky, ak ju majú aktivovanú na doručovanie.

Sociálna poisťovňa avizuje zamestnávateľom-potravinárom, že  od 1. júla 2024 si môžu podávať  Vyhlásenie k poskytnutiu štátnej pomoci za mesiac júl 2024. Predĺženie obdobia poskytovania štátnej pomoci vo forme odvodovej úľavy pre vybranú skupinu potravinárov aj za mesiace júl až december 2024 súvisí s novelou zákona o sociálnom poistení účinnou od 1. júla 2024 a s nadobudnutím účinnosti Dodatku č. 3 k Schéme štátnej pomoci, podľa ktorých sa predlžuje obdobie odvodovej úľavy pre potravinárov aj na mesiace júl až december 2024.

Počas letných prázdnin si mnoho študentov hľadá brigádu. Ak so svojim zamestnávateľom uzavrú dohodu o brigádnickej práci študentov, majú právo uplatniť si odvodovú odpočítateľnú položku, tzv. odvodovú úľavu, a znížiť si tak vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Z výplaty im tak zostane v peňaženke viac. O určenie dohody na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky môžu požiadať v jednom kalendárnom mesiaci len u jedného zamestnávateľa a len na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov. Ak majú viacero dohôd (brigád), na ostatné si už odvodovú úľavu uplatniť nemôžu. Tlačivo pre zamestnávateľa, prostredníctvom ktorého písomne informujú zamestnávateľa o uplatnení tejto úľavy, je k dispozícii na webovej stránke Sociálnej poisťovne.

Nezdaniteľné časti základu dane ovplyvňujú výpočet daňovej povinnosti každej fyzickej osoby (FO), pričom pri ich uplatňovaní sa berie do úvahy, aké príjmy daňovník (FO) dosahuje. Vo všeobecnosti platí, že nezdaniteľné časti základu dane (ďalej iba "NČZD") podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") si môže uplatniť iba daňovník (FO), ktorý dosahuje aktívne príjmy, t.j. príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. V prípade ich kombinácie sa NČZD prednostne odpočítavajú od čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 ZDP.

Od júla budú noví žiadatelia o dávku v nezamestnanosti dostávať vyššiu maximálnu dávku v nezamestnanosti. Týkať sa to bude tých, ktorí sa po 1. júli 2024 zaevidujú na úrade práce do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v posledných 4 rokoch boli poistení v nezamestnanosti najmenej 730 dní a dosahovali v tomto období mzdu nad hranicou 2 860 eur mesačne. O 378 eur mesačne sa od 1. júla 2024 zvýši aj maximálna dávka garančného poistenia, ktorú Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancom v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Je možné mať na jednu pracovnú zmluvu dve pracovné pozície? Spoločnosť prijme zamestnanca na jednu pracovnú zmluvu na plný úväzok, kde pol úväzku bude pracovať na jednej pracovnej pozícii a pol úväzku bude pracovať na druhej pracovnej pozícii. Posiela sa v tomto prípade len jedna prihláška na Sociálnu poisťovňu a jedna na zdravotnú poisťovňu? Alebo, keďže zamestnanec pracuje na dve pracovné pozície, tak na každú pracovnú pozíciu  musí byť uzatvorená jedna pracovná zmluva a taktiež prihlášky za každú pracovnú pozíciu na Sociálnu poisťovňu a zdravotnú poisťovňu? Ide o dva pracovné pomery v jednej spoločnosti.

Je možné mať na jednu pracovnú zmluvu dve pracovné pozície? Teda, prijmeme zamestnanca na jednu pracovnú zmluvu na plný úväzok, kde pol úväzku bude pracovať na jednej pracovnej pozícii a pol úväzku bude pracovať na druhej pracovnej pozícii. Jedna prihláška na Sociálnu poisťovňu a jedna na zdravotnú poisťovňu. Je toto možné a správne? Alebo ako pracuje na dve pracovné pozície, tak na každú pracovnú pozícii jedna pracovná zmluva a taktiež prihlášky za každú pracovnú pozíciu na Sociálnu poisťovňu a zdravotnú poisťovňu. Ide o dva pracovné pomery v jednej spoločnosti.

Povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) platí poistné v roku 2024:

Vláda SR schválila novelu zákona o povinnom zmluvnom poistení (PZP), ktorú predložilo MF SR. Novela okrem transpozície smernice EÚ prináša aj viacero zmien, ktoré pozitívne privítajú najmä klienti poisťovní a ktoré zabezpečia vyššiu ochranu poškodených osôb.

Občan ČR má na území ČR príjem zo závislej činnosti. Zároveň má táto osoba zriadenú s.r.o. na území SR. Chce sa vo vlastnej s.r.o. so sídlom v SR zamestnať, čo by znamenalo, že by mal súčasne príjem zo závislej činnosti aj v SR aj v ČR. Je niečo takéto vôbec legislatívne možné? Ak áno, tak ako je to v takomto prípade s platením odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a s platením dane zo mzdy?

Výpočítať si mesačný vymeriavací základ v takom prípade, keď fyzická osoba, ktorá je povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, ale nemá povinnosť platiť poistné za obdobie celého kalendárneho mesiaca, sa urobí podľa nasledujúceho vzorca. 

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) budú od roku 2024 platiťnové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie a s tým spojené nové výšky poistného. Podobne čaká zmena v platení poistného od 1.  januára 2024 aj zamestnávateľov a zamestnancov, pre ktorých sa mení výška maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného.

Od 1. januára 2024 sú v platnosti ustanovenia novely zákona o sociálnom poistení, podľa ktorých nastáva u zamestnancov a u povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) zmena vo vylúčení povinnosti platiť poistné v období tehotenstva a materstva a v spojitosti s ňou aj zmena v inštitúte prerušenia povinného sociálneho poistenia.

Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú tzv. odpočítateľné položky (daňové úľavy), o ktoré si daňovník (fyzická osoba) môže znížiť základ dane. Nezdaniteľné časti základu dane upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Súčasná právna úprava rozlišuje tri druhy: nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) a nezdaniteľnú časť na príspevky na dôchodkové sporenie.

Źena je zamestnaná na trvalý pracovný pomer u zamestnávateľa A od roku 2015. V roku 2022 bola na rodičovskej dovolenke a od 01.01.2023 opäť nastúpila do práce. Žena sa 19.09.2023 zamestnala na skrátený úväzok u zamestnávateľa B, čiže má dva súbežné pracovné pomery. Je tehotná a plánovaný nástup na materskú dovolenku je december 2023, keď by začala aj poberať materské. Ak žena pôjde na materskú dovolenku v decembri 2023, tak bude mať nárok na výplatu materského z oboch pracovných pomerov, teda aj z toho, ktorý bol uzavretý 19.09.2023?

Od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.