BOZP

Zmena klímy je realitou, ktorá môže negatívne vplývať na pracovné prostredie a bezpečnosť zamestnancov. Stúpajúce teploty predstavujú riziko tepelného stresu, ktorý postihuje pracujúcich v rôznych odvetviach.

V oblasti bezpečnosti práce má zamestnávateľ právne povinnosti dané kogentnou právnou úpravou. Pokiaľ si zamestnávateľ tieto právne povinnosti nesplní, má zamestnanec možnosť oznámiť mu daný stav a požadovať od neho okamžité zjednanie nápravy. Zabezpečenie bezpečnosti práce je oprávnením inšpekcie práce, ktorá prostredníctvom inšpektorov môže zabezpečiť rešpektovanie noriem bezpečnosti práce. Preto zamestnanec, ešte pred podaním žalobného návrhu na súd, môže podať podnet na miestne príslušný inšpektorát práce. Taktiež môže zamestnanec podať podnet odborovému orgánu, ktorý má taktiež podstatné oprávnenia v oblasti bezpečnosti práce.

Tento článok sa podrobne venuje problematike pracovných úrazov, vrátane tých, ku ktorým dôjde počas teambuildingov, športových aktivít a iných podujatí organizovaných zamestnávateľom. Definuje pracovný úraz podľa súvisiacich zákonov a ďalších predpisov, ako aj podmienky, za ktorých možno úraz počas firemných akcií považovať za pracovný úraz. Okrem právneho rámca sa text venuje aj povinnostiam zamestnávateľa pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), ako aj postupu pri vyšetrovaní a hlásení pracovných úrazov. Ďalej analyzuje judikatúru týkajúcu sa kategorizácie úrazov na oficiálnych aj neoficiálnych firemných akciách. Nakoniec sa text dotýka zodpovednosti zamestnávateľa za škody vzniknuté v dôsledku pracovných úrazov a možností odškodnenia postihnutých zamestnancov.

Národný inšpektorát práce a inšpektoráty prace v spolupráci s Výborom vrchných predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC) rozbiehajú od začiatku marca 2024 na slovenských pracoviskách kontroly zamerané na prevenciu vzniku pracovných úrazov s cieľom posilniť kultúru prevencie v organizáciách aj medzi jednotlivými zamestnancami, v súlade s prístupom nulovej vízie k smrteľným pracovným úrazom v EÚ. Táto kampaň je organizovaná v spolupráci s Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA). Kampane tohto typu budú súčasne prebiehať vo všetkých členských štátoch Európskej únie s rovnakým obsahom.

Dňa 20. 6. 2023 parlament schválil návrh zákona č. 281/2023 Z. z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o všeobecnej bezpečnosti výrobkov“). Tento predpis predstavuje základný právny rámec bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov, keďže upravuje požiadavky na bezpečnosť výrobkov, povinnosti hospodárskych subjektov pri výrobe, dovoze, distribúcii a predaji výrobkov. Zákon ďalej upravuje postavenie orgánov verejnej správy, právomoci orgánov dohľadu pri výkone kontrol na trhu s výrobkami, ako aj sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona.

V prvom rade je potrebné odlišovať prácu prostredníctvom home office a domácku prácu resp. teleprácu. Domácka práca a telepráca v súlade s § 52 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej „zákonník práce“) sú práce, ktoré vykonáva zamestnanec pre zamestnávateľa za podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (domácka práca) resp. práca podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (telepráca) v pracovnom čase, ktorý si zamestnanec najčastejšie sám rozvrhuje. Práca formou home office je práca vykonávaná príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva v súlade s pracovnou zmluvou a popisom pracovného miesta to umožňuje (§52 ods. 2 zákonníka práce).

Otázka požitia alkoholu na pracovisku, resp. nástupu pod vplyvom alkoholu do práce je často diskutovanou témou s nie vždy presvedčivým záverom o tom, či ide bez ďalšieho o závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo nie. Príspevok v prvej časti rozoberá najmä dôkaznú povinnosť zamestnávateľa v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnanca z dôvodu výkonu práce pod vplyvom alkoholických nápojov. V pokračovaní, resp. v druhej časti príspevku oboznámime o vhodnom postupe zamestnávateľa s cieľom objektívneho zistenia prítomnosti alkoholu u zamestnanca.

V pracovnom práve, ktoré je ťažiskovo obsiahnuté v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), patrí vnútorným predpisom zamestnávateľa významné miesto. Poznáme viacero druhov vnútorných predpisov zamestnávateľa, medzi základné patria pracovný poriadok a vnútorné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Zamestnávateľ sa bez nich v rámci organizácie a riadenia práce, BOZP a ďalších aspektov spojených so vzťahmi so zamestnancami, v podstate nezaobíde.

Aktívne zapájanie zamestnancov do riešenia úloh bezpečnosti a ochrany zdravia je jedným zo základných princípov prístupu, ktorý je právne zakotvený v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Zamestnancom bolo zákonom o BOZP priznané právo vyjadriť sa k výberu pracovných prostriedkov, technológii, organizácii práce a k zabezpečeniu pracovného prostredia a pracoviska, prerokovávať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s ich prácou a zúčastňovať sa na ich riešení.

Banka nám poskytla dlhodobý úver s odloženou splatnosťou o rok. Ak splníme určité podmienky, úroky za nás zaplatí štát a my budeme splácať iba istinu. Na bankovom výpise však sú uvedené bankové úroky nevyúčtované. Máme o týchto úrokoch účtovať už teraz? Alebo až keď ich banka skutočne vyúčtuje? Ak splníme podmienky, ako budeme účtovať o odpustených úrokoch? V čase splnenia zaúčtujeme náklad na ťarchu účtu 562? Zároveň však aj odpustené úroky v prospech účtu 648?

Zamestnávatelia mali do nedávna oklieštené možnosti vyžadovať od zamestnancov informácie o zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19, o jeho prekonaní alebo o výsledkoch testovania.  Dňa 12. 11. 2021 NR SR prijala zákon č. 412/2021 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 (ďalej len „zákon č. 412/2021 Z. z.“), ktorý výslovne upravuje možnosť zamestnávateľa kontrolovať tieto informácie, dokonca možnosť podmieňovať vstup na pracovisko predložením týchto dokladov. Prostredníctvom tohto zákona bol novelizovaný zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“).

Zamestnanec bol prijatý do zamestnania na dohodu o pracovnej činnosti a po dvoch mesiacoch na trvalý pracovný pomer s výkonom tej istej pracovnej činnosti s tým, že zo dňa na deň dostal novú pracovnú zmluvu. Je potrebné pri tejto zmene opätovne oboznámiť zamestnanca v súlade s odsekmi 1 a 2 podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v n. p.) ďalej len „zákon o BOZP“), alebo mu platí vstupné oboznámenie BOZP, ktoré absolvoval pri nástupe do práce na dohodu o pracovnej činnosti?

Zamestnávateľ z dôvodu požiadaviek na výrobok a čisté ESD priestory prevádzky plánuje zrušiť používanie krátkych nohavíc  a ich nahradenie dlhými nohavicami z dôvodu, že to požaduje kvôli kvalite výroby a ochrane svojho výrobku, nie z dôvodu BOZP. Interná dokumentácia je v pripomienkovaní, no vyvolala už veľa otázok. Nakoľko spomínané nohavice / montérky zamestnávateľ vyžaduje z dôvodu ochrany produktu a nie z dôvodu bezpečnosti práce a ochrany života, teda nie je to OOPP.

V aplikačnej praxi sa pomerne často vyskytujú sporné situácie spočívajúce vo vzniku poškodenia zdravia zamestnanca mimo výkonu práce a mimo pracoviska (napr. na parkovisku zamestnávateľa, na pracovnej ceste alebo aj počas absolvovania lekárskej prehliadky). Do akej miery sa uplatňuje pracovnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca pri odchode z pracoviska?

Novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“ alebo „ZP“), ktorá bola vykonaná zákonom č. 76/2021 Z. z., s účinnosťou od 1. 3. 2021 zmenila definíciu domáckej práce a telepráce, ale jej podstata a základné charakteristiky sa nezmenili. V pracovnoprávnej oblasti sa v súvislosti s výkonom práce z domu stretávame s dvoma pojmami, ktorými sú home office ako príležitostná práca z domu a domácka práca/telepráca ako pravidelná práca z domu. Právna úprava Slovenskej republiky vymedzuje len pojem domácka práca, ale pojem home office nepozná. Anglické znenie dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 177 z roku 1996 upravuje tzv. home work, pričom slovenské znenie prekladu dohovoru používa slovné spojenie „práca doma“. Domácka práca/telepráca a home office majú spoločnú vlastnosť, ktorá spočíva v tom, že ide o špecifický druh vykonávania práce, ktorá nie je viazaná na pracovisko zamestnávateľa, ale na iné (hocijaké) miesto výkonu práce, najčastejšie bydlisko (domácnosť) zamestnanca.

Pracovný pomer na určitú dobu predstavuje pre zamestnávateľov možnosť pružnejšej reakcie na ich aktuálne potreby, napríklad pri dočasnom náraste zákaziek, riešení projektov alebo pri potrebe pokrytia sezónnych prác, aj keď aplikačná prax ukazuje, že je využívaný bežne na zmluvné pokrytie akýchkoľvek prác pre jeho bezproblémové skončenie uplynutím doby. To sa prejavilo aj v súčasnej situácii, kedy skončenie pracovných pomerov uplynutím doby spôsobuje starosti s vysokým nárastom nezamestnanosti. Za účelom udržania pracovných miest a predchádzania nárastu nezamestnanosti v dôsledku krízy spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 sa vyhovelo podnetom zamestnávateľov a prijali sa osobitné pravidlá pre predlžovanie a opätovné dohodnutie pracovných pomerov na určitú dobu.

Zamestnanci boli  vyslaní na pracovnú cestu do Srbska. Po návrate nastúpili do povinnej karantény. Ich ošetrujúci lekári im vystavili doklad o práceneschopnosti už od dňa príchodu, kedy ešte cestovali domov. Majú v tomto prípade nárok na cestovné náhrady aj za ten deň?

Rok 2021 je pokračovaním schvaľovania ďalších noviel zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v z. n. p. (ďalej len „lex corona“). Dôvodom je skutočnosť, že pandémia ešte stále spôsobuje rozsiahle negatívne dopady na našu ekonomiku, čím hrozia hospodárske škody štátu a občanom, preto je nevyhnutné ďalej prijímať opatrenia na zmiernenie dopadov na finančnú situáciu daňovníkov a aj verejnú správu.

Zameraním článku je riešenie niektorých aktuálnych problémov súvisiacich s daňou z príjmov právnickej osoby a ich vplyv na základ dane v príslušnom zdaňovacom období.

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) umožňuje daňovým subjektom využiť inštitút odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach, ak sa daňový subjekt v čase splatnosti dane dostane do platobnej neschopnosti z objektívnych alebo aj zo subjektívnych dôvodov. Ak daňový subjekt nezaplatí daň vo výške a v lehote jej splatnosti, stáva sa daň, v prvý deň po lehote jej splatnosti daňovým nedoplatkom.