Riešenie sporov zamestnanca a zamestnávateľa v oblasti BOZP

Vydané: 10 minút čítania

V oblasti bezpečnosti práce má zamestnávateľ právne povinnosti dané kogentnou právnou úpravou. Pokiaľ si zamestnávateľ tieto právne povinnosti nesplní, má zamestnanec možnosť oznámiť mu daný stav a požadovať od neho okamžité zjednanie nápravy. Zabezpečenie bezpečnosti práce je oprávnením inšpekcie práce, ktorá prostredníctvom inšpektorov môže zabezpečiť rešpektovanie noriem bezpečnosti práce. Preto zamestnanec, ešte pred podaním žalobného návrhu na súd, môže podať podnet na miestne príslušný inšpektorát práce. Taktiež môže zamestnanec podať podnet odborovému orgánu, ktorý má taktiež podstatné oprávnenia v oblasti bezpečnosti práce.

Právne povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti práce

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP") má zamestnávateľ okrem iného aj tieto právne povinnosti:

  • vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
  • zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky,
  • zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami,
  • zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,
  • zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov,
  • odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie,
  • nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce,
  • v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia, a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov:
    1. prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie,
    2. vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom, ktorí sú riadne a preukázateľne oboznámení a majú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
  • určovať bezpečné pracovné postupy,
  • určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať,
  • písomne vypracovať a podľa potreby vyhodnocovať a aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov a na zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo skupiny nie je uvedený v
  • prílohe č. 1 zákona o BOZP,
  • vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
  • vypracovať a podľa potreby aktualizovať vlastný zoznam prác a pracovísk:
    1. zakázaných tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám,
    2. spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy,
    3. zakázaných mladistvým zamestnancom,
  • viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu, zá­znamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci päť rokov odo dňa, kedy bol v nich vykonaný posledný záznam, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
  • zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30e zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 355/2007 Z.z."), schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
  • zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami,
  • zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu podľa zákona č. 355/2007 Z.z. vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci podľa § 30e zákona č. 355/2007 Z.z., a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada,
  • dbať na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u:
    1. zamestnancov na odlúčených pracoviskách,
    2. zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku sami,
    3. osobitných skupín zamestnancov, predovšetkým vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie,
  • poskytovať zamestnancom prestávky v práci z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to napríklad v súlade so zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") a zákonom č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov,
  • nepoužívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mohol mať za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.
 

Prerokovanie prípadov porušovania bezpečnosti práce so zamestnávateľom

Príklad č. 1:

Pri výkone závislej práce zamestnanec zistil, že zamestnávateľ porušuje právne predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tým, že mu neposkytol ochranné pracovné prostriedky potrebné na riadny výkon jeho pracovných úloh ustanovených v pracovnej zmluve. Preto zamestnanec chcel uvedenú situáciu prerokovať so zamestnávateľom, ten mu to však odoprel s tým, že uvedenú situáciu prerokuje len s bezpečnostným technikom a zodpovedným zamestnancom bezpečnosti práce. Mal zamestnanec právo na prerokovanie uvedeného stavu so zamestnávateľom v súlade s platným právom?

Podľa § 12 ods. 1 zákona o BOZP zamestnanec má právo:

  • prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou; v prípade potreby možno po vzájomnej dohode prizvať na rokovanie aj odborníkov v danom odbore,
  • odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.

Pritom vymedzenie situácií, pri ktorých môže dôjsť k bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu života alebo zdravia zamestnanca zákon o BOZP neustanovuje ani demonštratívnym právnym výpočtom, a preto je na uvážení zamestnanca, či daná situácia nastala v konkrétnom prípade. Pritom právo odmietnuť prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia má zamestnanec aj v prípade, keď sa len dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb, nemusí však dôjsť k reálnym prejavom takéhoto nebezpečenstva, postačuje, že len môže nastať takáto situácia.Taktiež je potrebné uviesť § 148 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.Preto možno uviesť, že zamestnanec mal právo na prerokovanie.

Príklad č. 2:

 

Zamestnanec mal podozrenie, že vo výrobnej hale môže dôjsť k vzniku nebezpečnej situácie, ale sa spoliehal, že k nej nedôjde, a preto možné hroziace nebezpečenstvo neoznámil svojmu vedúcemu zamestnancovi, a ani svojmu zamestnávateľovi. Pritom ale nebezpečná situácia vo výrobnej hale nastala, vznikol požiar, v dôsledku ktorého došlo aj k závažnej ujme na zdraví iného zamestnanca. Zamestnanec, ktorý nebezpečenstvo neohlásil, sa vyviňoval tým, že išlo len o potenciálnu možnosť, teda hrozbu vzniku požiaru, ktorý len mohol nastať vo výrobnej hale, a preto ju nemusel nahlasovať v tomto prípade. Konal zamestnanec v súlade s platným právom?

Podľa § 12 ods. 2 písm. j) zákona o BOZP je zamestnanec povinný oznamovať bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi alebo podľa potreby bezpečnostnému technikovi alebo autorizovanému bezpečnostnému technikovi, zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru tie nedostatky, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, najmä bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia, a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní, pričom ide o kogentnú úpravu, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.

Taktiež má takýto zamestnanec aj zakročovaciu právnu povinnosť, ktorú ustanovuje § 178 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti, alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

Podľa § 12 ods. 5 zákona o BOZPplatí, že vedúci zamestnanec je povinný nedostatky zistené v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bezodkladne oznámiť svojmu vedúcemu zamestnancovi, ak vykonanie potrebných preventívnych opatrení a ochranných opatrení je nad rámec jeho pracovných povinností v danom prípade.

Preto možno uviesť, že zamestnanec si v tomto prípade nesplnil jednu zo svojich základných povinností na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorou je oznamovacia a zakročovacia povinnosť, teda nekonal v súlade s platným právom.

(Článok je krátený, celý príspevok si môžete prečítať na portáli pracovnepravo.sk)