Daňové výdavky patria pri živnostníkoch medzi najpraktickejšie a zároveň najcitlivejšie otázky dane z príjmov. Živnostník totiž v daňovom priznaní spravidla nerieši iba to, koľko v danom roku zarobil, ale najmä to, akým spôsobom si môže zákonne znížiť základ dane. Práve výdavky rozhodujú o tom, či bude výsledná daňová povinnosť primeraná reálnemu ekonomickému výsledku jeho podnikania, alebo či bude živnostník zdaňovať príjem, ktorý v skutočnosti neponechal vo svojom podnikaní ako zisk. Pri fyzickej osobe – podnikateľovi preto nemožno daňové výdavky vnímať len ako technickú položku daňového priznania. Ide o jeden zo základných nástrojov, ktorým sa príjem dosiahnutý zo živnosti premieňa na základ dane.

VYHLÁŠKA Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. apríla 2016, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Mesto v roku 2025 dostalo zálohovú platbu na financovanie projektu vo výške 350 000 eur. Ostali nevyčerpané, nakoľko čerpanie je postupne v roku 2026 a 2027. Ide o projekt podľa zmluvy a konzultácie je financovanie s kódmi zdrojov 1BA1 a 1BA2. Ide však o finančné prostriedky z minulého roku a zapojenie cez PFO by malo ísť cez kód zdroja 131P. Kvôli vyrovnanosti kódovania by aj výdavky mali byť s kódom zdroja 131P. Je to však takto správne, ak ide o projekt a je uvedené o KZ 1BA1 a 1BA2? Alebo môžeme do príjmových finančných operácií zapojiť nevyčerpané prostriedky minulých rokov s KZ 1BA1 a 1BA2? 

Spoločnosť bola zaradená do dynamického nákupného systému ako uchádzač, ktorý splnil podmienky účasti. Spoločnosť nebude predkladať ponuku na základe výzvy, ale zúčastní sa ako subdodávateľ. Je takáto možnosť vylúčená alebo zakázaná zákonom? A ak nie, ake sú riziká tohto postupu napr. z pohladu hospodárskej súťaže ?

Vychádzajúc z ustanovenia § 9a ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je poukaz definovaný ako nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov vrátane podmienok použitia tohto nástroja. Takýto poukaz môže mať formu listinnú alebo elektronickú.

Tematické zameranie predchádzajúcich častí článku spočívalo v identifikácii normatívnych nedostatkov právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2024 vo väzbe na judikatúru Súdneho dvora EÚ a pravidlá úpravy odpočítanej dane zakotvené v smernici o DPH, pričom v rámci poslednej časti článku, vychádzajúc zo zvolenej systematiky, bol v závere priestor venovaný práve dôvodom legislatívnej iniciatívy vnútroštátneho zákonodarcu vo všeobecnej rovine.

Registrácia zdaniteľných osôb, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemajú takéto miesto, ale majú bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiavajú, je upravená v § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Registrácia zdaniteľných osôb, ktoré nemajú v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiavajú je obsiahnutá v § 5 zákona o DPH.

Proces zrušenia registrácie DPH predstavuje pre podnikateľský subjekt dôležitý úkon, ktorý je spojený s rôznymi povinnosťami. K zrušeniu registrácie môže dôjsť buď dobrovoľne na žiadosť platiteľa po splnení zákonných podmienok, alebo priamo z úradnej moci, ak správca dane vyhodnotí, že subjekt prestal spĺňať definíciu zdaniteľnej osoby.