Ing. Božena Jurčíková

Naše mesto vybudovalo v niektorých lokalitách uzamykateľné podzemné kontajnery s objemom 5 000 litrov na komunálny odpad, v tom aj na zmesový komunálny odpad. Fyzické osoby bývajúce v danej lokalite, ako aj právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia podnikajúce v danej lokalite dostali čipy na otváranie podzemných kontajnerov. Podľa všeobecne záväzného nariadenia mesta o nakladaní s komunálnym odpadom sú právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia, ktoré majú predajne/prevádzky v danej lokalite, povinné ukladať zmesový komunálny odpad do podzemných kontajnerov. Pre právnické osoby a fyzické osoby-podnikateľov máme zavedený nevážený množstevný zber zmesového komunálneho odpadu. Podzemné kontajnery nie sú vybavené zariadením na váženie odpadu. Obraciame sa na Vás so žiadosťou o usmernenie, ako vyrubiť miestny poplatok za komunálny odpad právnickým osobám a fyzickým-osobám podnikateľom, ktoré sú povinné ukladať komunálny odpad do podzemných kontajnerov, keďže platná právna úprava (zákon č. 582/2004 Z.z.) s takýmto systémom zberu komunálneho odpadu pri vyrubení/vypočítaní poplatku za komunálny odpad nepočíta. Pri neváženom zbere komunálneho odpadu sa podľa zákona č. 582/2004 Z.z. totiž vypočíta poplatok ako súčin sadzby poplatku, frekvencie odvozov a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva. Nakoľko budovanie podzemných kontajnerov mestami predstavuje obrovský potenciál pre zlepšenie kvality verejných priestranstiev a udržiavanie čistoty v okolí podzemných kontajnerov, čím ďalej tým viac miest a obcí sa bude uberať touto cestou. Podľa nášho názoru by bolo nevyhnutné legislatívne upraviť aj tento spôsob ukladania komunálneho odpadu resp. legislatívne upraviť spôsob výpočtu poplatku pri neváženom ukladaní komunálneho odpadu do takýchto podzemných kontajnerov. 

Ako bude postupovať správca dane v prípade, keď pri daňovej kontrole zistí, že pokladničný doklad vydaný z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len "ERP") už nie je po rokoch čitateľný a podnikateľ pokladničný doklad neoskenoval?

V našej obci vlastnia rodinný dom manželia z Ukrajiny, kde manžel má pobytový preukaz a manželka spolu s dvoma deťmi majú potvrdenie o udelení/predlžení tolerovaného pobytu na území SR (Dočasné útočisko). Chcem sa spýtať, či môže obce takýmto občanom vyrubiť daň z nehnuteľnosti za rodinný dom, ktorý v obci vlastnia a poplatok za odpad? 

Pokračovanie článku sa týka zákonnej povinnosti subjektov poskytovať správcovi dane potrebné údaje relevantné na účely správy daní v súlade s príslušnými daňovými predpismi. Článok podrobne rozoberá právny rámec, ktorý ukladá daňovým poplatníkom túto povinnosť, špecifikuje typy údajov, ktoré sú predmetom tejto povinnosti, a analyzuje dôsledky pre subjekty, ktoré by túto povinnosť nesplnili. Ďalej sú tu vysvetlené možné sankcie a postupy správnych orgánov pri zisťovaní nezrovnalostí, ako aj práva a povinnosti daňových subjektov v rámci poskytovania informácií. Text prináša ucelený pohľad na právnu reguláciu v oblasti správy daní a zdôrazňuje význam transparentnosti a spolupráce medzi daňovými poplatníkmi a správcom dane.

Ako vypočítam z LV výmeru garáže, ktorá je ako nebytový priestor v bytovom dome. Na LV je druh nebytový priestor č. 2- garáž a spoluvlastnícky podiel je 2294/58505.

Problematiku úkonov správcu dane (daňový úrad, colný úrad, obec), ktorá súvisí so správou daní upravuje procesný zákon, ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Správou daní sa podľa § 2 ods. 1 daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady a ďalšie činnosti podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov.

Voči akým inštitúciám máme / nemáme povinnosť ohlásiť vykonávanie ekonomickej činnosti, konkrétne prevádzku ubytovania, športu, prenájom lodiek, móla, prenájom miestností za účelom konferencií? Spoločnosť už funguje viac rokov, no od 6/2024 bude prevádzkovať aj inú činnosť. Nahlasujem cez všeobecné podania túto ekonomickú činnosť aj na DÚ? Obec a kde všade?

Rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva, rozsah a preukázateľnosť účtovnej závierky účtovných jednotiek upravuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve" alebo "tento zákon").

Obec vydala rozhodnutie, ktorým daňovníkovi vyrubila daň z nehnuteľnosti. V ňom je vyrubená daň aj za užívanie hnojiska. Táto daň bola vyrubená so súhlasom daňovníka, ktorý hnojisko aj dlhodobo užíva, ale nie je jeho vlastníkom. Túto daň aj zaplatil. Lenže k 31.01.2024 podal priznanie k dani z nehnuteľnosti nový daňový subjekt, kde toto hnojisko uvádza ako vlastník, čiže daň chce zaplatiť. Zároveň daňový subjekt, ktorý hnojisko užíva a aj daň za neho zaplatil, podal 12.02.2024 čiastkové daňové priznanie, kde uviedol nové vlastníctvo stavby, za ktoré mu daň v rozhodnutí nebola vyrubená. Ako v takomto prípade má obec postupovať? Má zrušiť staré rozhodnutie a vydať nové, kde budú zohľadnené už nové skutočnosti? A čo s nedoplatkom alebo z preplatkom?

Článok je zameraný na možnosti odpočítania, resp. umorovania daňovej straty dodatočne, a to podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, za ktoré si daňovník neodpočítal daňovú stratu v riadnom daňovom priznaní, v ktorom vykázal základ dane. Ide o základ dane, z ktorého si dovtedy neodpočítanú daňovú stratu alebo jej pomernú časť mohol odpočítať.

Slovenská s. r. o. bude prevádzkovať kaviareň. Prevádzka bude riadne ohlásená na úradoch (živnostenský úrad, mestský úrad, hygiena). V kaviarni chcú predávať aj alkoholické nápoje, napr. tiché víno, šumivé víno, pivo, tvrdý alkohol. Tiež chcú predávať aj cigarety. Tieto produkty chce táto firma nakupovať od slovenských dodávateľov, takže v tuzemsku. Spotrebné dane sú jednostupňovou daňou. Vyberajú sa na jednom stupni, a to v zásade pri vyskladnení vybraného druhu tovaru od výrobcu, pretože sa tovar stáva zdaniteľným už výrobou, alebo pri preprave alebo dovoze na územie Slovenskej republiky. Prvou otázkou je, či treba kaviareň registrovať na účely spotrebnej dane (Colný úrad) a podávať mesačné priznania? (Podľa uvedených informácii asi nie.) Druhou otázkou je, či pri predaji tvrdého alkoholu a cigariet je potrebné nejaké iné povolenie alebo viesť nejakú osobitnú evidenciu?

Spoločnosť A (mesačný platiteľ DPH) sa zlúčila so spoločnosťou B (štvrťročný platiteľ DPH). Právnym nástupcom je spoločnosť B. Spoločnosť A bola 15. 2. 2024 vymazaná z Obchodného registra. Kto a pod akým IČ DPH podá daňové priznanie za spoločnosť A za zdaňovacie obdobie (ide o predposledné zdaňovacie obdobie) január 2024? Autorizácia k spoločnosti A bola zrušená 17. 2. 2024.

Vyvstala u nás otázka ohľadom premlčania daňových nedoplatkov k poplatku za komunálny odpad – zo starej exekúcie. Ide o konkrétny prípad: daňový nedoplatok FO z roku 2005 bol vymáhaný v exekučnom konaní v roku 2016, poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23. 6. 2017 dňa 12. 9. 2022 bolo exekučné konanie ukončené z dôvodu uplynutia rozhodnej doby. Výzva na zaplatenie nedoplatku z roku 2005 bola naposledy zaslaná a doručená daňovníkovi v roku 2014. Kedy sa premlčí uvedený daňový nedoplatok z roku 2005? (počas daňového exekučného konania 6-ročná premlčacia lehota neplynie - § 85 ods. 1, 2 daňového poriadku).

Ministerstvo financií SR v spolupráci s FR SR pripravilo v priebehu roka 2023 niekoľko návrhov noviel zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), avšak k schváleniu v NR ani jednej z nich do 31.12.2023 nedošlo.

Slovenská s. r. o. bude prevádzkovať kaviareň. Prevádzka bude riadne ohlásená na úradoch (živnostenský úrad, mestský úrad, hygiena). V kaviarni chcú predávať aj alkoholické nápoje, napr. tiché víno, šumivé víno, pivo, tvrdý alkohol. Tiež chcú predávať aj cigarety. Tieto produkty chce táto firma nakupovať od slovenských dodávateľov, takže v tuzemsku. Ako vieme, spotrebné dane sú jednostupňovou daňou. Vyberajú sa na jednom stupni, a to v zásade pri vyskladnení vybraného druhu tovaru od výrobcu, pretože sa tovar stáva zdaniteľným už výrobou, alebo pri preprave alebo dovoze na územie Slovenskej republiky. Prvou otázkou je, či treba kaviareň registrovať na účely spotrebnej dane (Colný úrad) a podávať mesačné priznania? (Podľa uvedených informácii asi nie.) Druhou otázkou je, či pri predaji tvrdého alkoholu a cigariet je potrebné nejaké iné povolenie alebo viesť nejakú osobitnú evidenciu?

Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok") pojem podania špecificky nedefinuje. Podania ale úzko súvisia s právami a tiež povinnosťami daňových subjektov a správou daní. Cieľom článku je čo najvýstižnejšie čitateľov informovať o podaniach a s tým súvisiacich situáciách.

Problematika postupu a spôsobu podania v súvislosti so správou daní je upravená v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Daňový poriadok neupravuje osobitne definíciu "podania". Inštitút podania úzko súvisí s právom a povinnosťami daňového subjektu v súvislosti so správou daní.

Sme nezisková organizácia, ktorá ubytovala odídencov z Ukrajiny. Mesto nám rozhodnutím vyrubilo poplatok za komunálne odpady. Prosím o vyjadrenie, či mesto postupovalo správne vzhľadom na § 77 ods. 4 písm. f) zákona o miestnych daniach.

Cieľom legislatívnej úpravy zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v z. n. p. (ďalej len „zákon o medzinárodnej spolupráci“) jeho novelou zverejnenou v zákone č. 250/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bolo zvýšenie daňovej transparentnosti a zlepšenie fungovania existujúcich nástrojov medzinárodnej administratívnej spolupráce pri správe daní. Tento cieľ legislatívnej úpravy zákona o medzinárodnej spolupráci sa má dosiahnuť implementáciou smernice Rady (EÚ) 2021/514 z 22. 3. 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25. 3. 2021), ktorá je označovaná ako DAC7 (ďalej len „smernica DAC7“).

Článok je zameraný na podanie daňového priznania a dodatočného daňového priznania k dani z príjmov, ktoré podáva najviac daňových subjektov ako aj fyzických osôb, ktoré nie sú podnikateľmi, ale spĺňajú povinnosť daňové priznanie podať na základe dosiahnutého príjmu (napr. z predaja nehnuteľností ako je byt rodinný dom, pôda, z prenájmu hnuteľného alebo nehnuteľného majetku) podľa § 32 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) a v niektorých prípadoch aj pri podaní dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty vrátane legislatívnej úpravy daňového priznania a dodatočného daňového priznania.