Ing. Božena Jurčíková

Ako bude postupovať správca dane v prípade, keď pri daňovej kontrole zistí, že pokladničný doklad vydaný z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len "ERP") už nie je po rokoch čitateľný a podnikateľ pokladničný doklad neoskenoval?

Pokračovanie článku sa týka zákonnej povinnosti subjektov poskytovať správcovi dane potrebné údaje relevantné na účely správy daní v súlade s príslušnými daňovými predpismi. Článok podrobne rozoberá právny rámec, ktorý ukladá daňovým poplatníkom túto povinnosť, špecifikuje typy údajov, ktoré sú predmetom tejto povinnosti, a analyzuje dôsledky pre subjekty, ktoré by túto povinnosť nesplnili. Ďalej sú tu vysvetlené možné sankcie a postupy správnych orgánov pri zisťovaní nezrovnalostí, ako aj práva a povinnosti daňových subjektov v rámci poskytovania informácií. Text prináša ucelený pohľad na právnu reguláciu v oblasti správy daní a zdôrazňuje význam transparentnosti a spolupráce medzi daňovými poplatníkmi a správcom dane.

Problematiku úkonov správcu dane (daňový úrad, colný úrad, obec), ktorá súvisí so správou daní upravuje procesný zákon, ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Správou daní sa podľa § 2 ods. 1 daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady a ďalšie činnosti podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov.

Rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva, rozsah a preukázateľnosť účtovnej závierky účtovných jednotiek upravuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve" alebo "tento zákon").

Článok je zameraný na možnosti odpočítania, resp. umorovania daňovej straty dodatočne, a to podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, za ktoré si daňovník neodpočítal daňovú stratu v riadnom daňovom priznaní, v ktorom vykázal základ dane. Ide o základ dane, z ktorého si dovtedy neodpočítanú daňovú stratu alebo jej pomernú časť mohol odpočítať.

Slovenská s. r. o. bude prevádzkovať kaviareň. Prevádzka bude riadne ohlásená na úradoch (živnostenský úrad, mestský úrad, hygiena). V kaviarni chcú predávať aj alkoholické nápoje, napr. tiché víno, šumivé víno, pivo, tvrdý alkohol. Tiež chcú predávať aj cigarety. Tieto produkty chce táto firma nakupovať od slovenských dodávateľov, takže v tuzemsku. Spotrebné dane sú jednostupňovou daňou. Vyberajú sa na jednom stupni, a to v zásade pri vyskladnení vybraného druhu tovaru od výrobcu, pretože sa tovar stáva zdaniteľným už výrobou, alebo pri preprave alebo dovoze na územie Slovenskej republiky. Prvou otázkou je, či treba kaviareň registrovať na účely spotrebnej dane (Colný úrad) a podávať mesačné priznania? (Podľa uvedených informácii asi nie.) Druhou otázkou je, či pri predaji tvrdého alkoholu a cigariet je potrebné nejaké iné povolenie alebo viesť nejakú osobitnú evidenciu?

Ministerstvo financií SR v spolupráci s FR SR pripravilo v priebehu roka 2023 niekoľko návrhov noviel zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), avšak k schváleniu v NR ani jednej z nich do 31.12.2023 nedošlo.

Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok") pojem podania špecificky nedefinuje. Podania ale úzko súvisia s právami a tiež povinnosťami daňových subjektov a správou daní. Cieľom článku je čo najvýstižnejšie čitateľov informovať o podaniach a s tým súvisiacich situáciách.

Problematika postupu a spôsobu podania v súvislosti so správou daní je upravená v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Daňový poriadok neupravuje osobitne definíciu "podania". Inštitút podania úzko súvisí s právom a povinnosťami daňového subjektu v súvislosti so správou daní.

Cieľom legislatívnej úpravy zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v z. n. p. (ďalej len „zákon o medzinárodnej spolupráci“) jeho novelou zverejnenou v zákone č. 250/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bolo zvýšenie daňovej transparentnosti a zlepšenie fungovania existujúcich nástrojov medzinárodnej administratívnej spolupráce pri správe daní. Tento cieľ legislatívnej úpravy zákona o medzinárodnej spolupráci sa má dosiahnuť implementáciou smernice Rady (EÚ) 2021/514 z 22. 3. 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25. 3. 2021), ktorá je označovaná ako DAC7 (ďalej len „smernica DAC7“).

Článok je zameraný na podanie daňového priznania a dodatočného daňového priznania k dani z príjmov, ktoré podáva najviac daňových subjektov ako aj fyzických osôb, ktoré nie sú podnikateľmi, ale spĺňajú povinnosť daňové priznanie podať na základe dosiahnutého príjmu (napr. z predaja nehnuteľností ako je byt rodinný dom, pôda, z prenájmu hnuteľného alebo nehnuteľného majetku) podľa § 32 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) a v niektorých prípadoch aj pri podaní dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty vrátane legislatívnej úpravy daňového priznania a dodatočného daňového priznania.

V priebehu roka 2022 bolo schválených šesť noviel zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Kolaudácia nehnuteľnosti bola vykonaná dňa 22. decembra 2022, kolaudačné rozhodnutie k danej nehnuteľnosti bolo právoplatné 2. januára 2023. Ku ktorému dátumu sa vypočítava daň, k 1. januáru 2023, keď bola nehnuteľnosť skolaudovaná alebo sa berie právoplatnosť rozhodnutia, teda k 1. januáru 2023 sa ešte zdaňuje ako stavebný pozemok?

V poradí štvrtou novelou k zákonu č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) v priebehu roka 2022 je zákon č. 335/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. s účinnosťou od 1. novembra 2022. Legislatívna úprava novely zákona sa týka legislatívnej úpravy v oblasti miestneho poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady.

V priebehu roka 2022 (do 30. 9. 2022) boli schválené už tri novely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Ide o novely, ktoré si vyžiadal predovšetkým vzniknutý vojenský konflikt na Ukrajine začiatkom februára 2022 a aj dlhodobo neriešená situácia s chátranými a neobývanými nehnuteľnosťami v obciach a spresnenie základu dane a sadzby dane u vybraných druhov pozemkov.

    S účinnosti od 1. 7. 2022 sa na území Slovenskej republiky zaviedlo do praxe zaokrúhľovanie platieb v hotovosti v súlade s § 3 ods. 4 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cenách“). Slovenská republika sa tak stala po Fínsku, Holandsku, Belgicku, Írsku a Taliansku šiestou krajinou v EÚ, ktorá zaviedla zaokrúhľovanie ceny platenej v hotovosti na 5 eurocentov.

Zrušenie 1 a 2 eurocentových mincí bolo predmetom už viacerých rokovaní na úrovni eurozóny a aj Národnej banky Slovenska. Nakoľko euromince majú iný právny základ ako bankovky, o ktorých rozhoduje Európska centrálna banka (ECB), o minciach ako zákonnom platidle rozhoduje Rada EÚ po porade s Európskym parlamentom a ECB).

Inštitút index daňovej spoľahlivosti (ďalej aj „IDS“) bol doplnený do zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) jeho novelou č. 267/2017 Z. z s účinnosťou od 1. januára 2018. Tento inštitút bol a je jedným z opatrení na zvýšenie daňovej disciplíny daňových subjektov, za zavedenie ktorého sa už niekoľko rokov pred jeho účinnosťou viedla veľká rozprava na ministerstve financií, finančnom riaditeľstve a aj medzi podnikateľmi.

Zrušenie 1 a 2 eurocentových mincí bolo predmetom už viacerých rokovaní na úrovni eurozóny a aj Národnej banky Slovenska. Nakoľko euromince majú iný právny základ ako bankovky, o ktorých rozhoduje Európska centrálna banka (ECB), o minciach ako zákonnom platidle rozhoduje Rada EÚ po porade s Európskym parlamentom a ECB).

Doručovanie písomnosti elektronickými prostriedkami upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“). Tento spôsob doručovania zahŕňa elektronickú komunikáciu daňového subjektu so správcom dane a rovnako aj elektronickú komunikáciu správcu dane s daňovým subjektom, ktorú poznáme pod pojmom obojsmerná elektronická komunikácia (ďalej len „OBS“).