Základ DPH a jeho opravy

V predošlých dvoch častiach článku sme predstavili, z kvantitatívneho hľadiska, najvýznamnejšie zmeny, ktoré prináša zákon č. 102/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela zákona o DPH"), pričom všetky z nich nadobudnú účinnosť od 1. januára 2025.

Spoločnosť s r. o., ktorá vedie podvojné účtovníctvo a je platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) vystavila v decembri v roku 2023 faktúru na predaj borovicovej dosky, ktorú zaúčtovala:

Hlavné mesto vyrubuje komunálny odpad rozhodnutím podľa zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) komunálny odpad ďalej refakturuje nájomníkom. Má tento platiteľ DPH uvádzať na faktúre pre nájomníkov sumu s DPH alebo bez DPH?

Nájom v ubytovacích zariadeniach - ubytovacie služby, podliehajú zdaneniu (nie sú oslobodené od dane). Na účely DPH sa za ubytovacie zariadenie považuje hotel, motel, botel, penzión, turistická ubytovňa alebo iná ubytovňa pri poskytnutí krátkodobého ubytovania, ktorým sa rozumie ubytovanie na obdobie kratšie ako tri mesiace, chata, kemping a ubytovanie v súkromí.

Rok 2004 predstavoval pre Slovenskú republiku, okrem iného, z hľadiska právnej úpravy dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH") významný medzník, a to vďaka vstupu Slovenska do EÚ. Slovenská republika sa vstupom do EÚ zaviazala rešpektovať a podporovať hodnoty, na ktorých je EÚ založená, pričom sa zároveň rozšíril rámec právnych noriem, ktoré sa stali pre SR záväznými.

V parlamente smeruje do druhého čítania nový zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý má modernizovať legislatívu a zosúladiť ju s viacerými smernicami EÚ. V uplynulých dňoch prešiel vládny návrh zákona prvým čítaním. Týmto návrhom sa dosiahne transpozícia viacerých smerníc týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ktoré však mali byť do právneho poriadku SR zavedené už v priebehu rokov 2021 a 2022.

Spoločnosť sa zaoberá potlačou textilu. Zákazník jej dodal 6 ks tričiek, ktoré mala potlačiť podľa požiadaviek zákazníka. Pri potlači však došlo k znehodnoteniu tričiek, dodávateľ svoju chybu uznal. Službu potlače zákazníkovi nefakturoval. Následne však zákazník požaduje od dodávateľa náhradu za 6 ks tričiek, ktoré boli znehodnotené (zákazník žiada uhradiť nákupnú cenu tričiek). Ako má v tomto prípade dodávateľ postupovať? Má vystaviť dobropis (tričká neboli fakturované, takže nie je ho vystaviť k akej faktúre). Účtovať má cez interný doklad len na základe reklamácie? Má spoločnosť použiť účtovný zápis 548/325? Je to daňovo uznaný výdaj firmy? Je uvedený prípad predmetom DPH?

Podľa platného slovenského zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len " zákon o DPH") platí, že ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 tohto zákona a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa spomínaného § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len "úrok z nadmerného odpočtu").

V tlačive daňového priznania dane z pridanej hodnoty (DPHv21_1) sú riadky na vyplnenie 05 a 06. Ide o riadky z nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa ustanovenia § 11 a § 11a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") so zníženou sadzbou dane. Kedy a v akých prípadoch sa tieto riadky vypĺňajú podľa citovaného zákona?

Problematika postupu a spôsobu podania v súvislosti so správou daní je upravená v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Daňový poriadok neupravuje osobitne definíciu "podania". Inštitút podania úzko súvisí s právom a povinnosťami daňového subjektu v súvislosti so správou daní.

Slovenská spoločnosť s r. o. vyrába pekárenské výrobky [príloha 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), tovar podľa kódu 1905], ktoré aj predáva v prenajatých predajniach. Spoločnosť prevádzkuje tri predajne, v jednej z nich si zákazníci môžu sadnúť a zjesť výrobky, a prípadne si tiež vypiť zakúpenú kávu. Takže, nejde o klasickú reštauráciu, kde by sa predávalo obedové menu a iné jedlá, dá sa tam kúpiť len káva a pekárenský tovar. V ostatných dvoch je len predaj tovaru (výrobkov), ktoré si zákazník môže vziať so sebou. Otázkou je, akú sadzbu DPH má použiť pri predaji týchto pekárenských výrobkoch? Má vplyv na sadzbu DPH skutočnosť, že v jednej predajni môžu zákazníci aj konzumovať výrobky?

Spoločnosť prevádzkuje e-shop. Denne odošle asi 200 balíkov s vystavenou faktúrou, ktorú posiela zákazníkovi e-mailom. Z tohto množstva sa niektoré balíky vrátia ako neprevzaté, neuhradené dobierkou. Na vrátenú faktúru vystavuje dobropis a uhrádza ho zápočtom s daňovým dokladom. Môže urobiť storno faktúry k neprevzatému balíku, prípadne vymazať ju z knihy faktúr, keďže daňové plnenie nevzniklo?

Spĺňajú zľavové kupóny zakúpené prostredníctvom stiahnutej aplikácie definíciu „elektronickej služby“ podľa § 16 ods. 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, článku 7 ods. 1 a 2 vrátane prílohy 1 vykonávacieho nariadenia č. 282/2011? (Klient prostredníctvom internetu stiahne bezplatnú aplikáciu, následne tam kúpi zľavové kupóny, ktoré potom použije u predajcov tak, že pri platení použije túto aplikáciu nabitú týmito kupónmi.)

Exekútor má naakumulované zdroje na tzv. depozitnom účte. Ide o účet, kde mu zasielajú oprávnené osoby v exekučnom konaní preddavok na trovy exekúcie. Daný preddavok slúži na úhradu kolkov, poštovného a ostatných výdavkov vznikajúcich v exekúcii v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi. Tieto výdavky sú platené v mene a na účet oprávneného. Tento preddavok je neskôr požadovaný od povinného a ak je exekúcia úspešná, je vrátený oprávnenej osobe. Podlieha prijatý depozit režimu DPH a je exekútor povinný odviesť z neho DPH?

Spoločnosť, mesačný platiteľ DPH zahraničným odberateľom (platiteľom DPH v Nemecku a Francúzsku) predáva výrobky (zvárané konštrukcie). V prípade nejakej chyby na týchto výrobkoch vykonajú opravu vo vlastnej réžii. Neposielajú výrobky naspäť, iba vo výnimočných prípadoch. Za vykonanú opravu vyčíslia určitú sumu, a tú si stiahnu z platby za faktúru, ktorú slovenskej spoločnosti majú uhradiť. Odmietajú vystaviť faktúru za túto opravu, vystavia len „záťaženku“, kde uvedú, že ide o reklamáciu a akú sumu za opravu vyčíslili. Ako má v tomto prípade postupovať slovenský dodávateľ, keďže mu táto suma za opravu ostáva v pohľadávkach a tam je označená ako neuhradená? Môže vystaviť dobropis na stiahnutú sumu a ponížiť tým sumu dodávaného tovaru do EÚ a zahrnúť to do daňového priznania a súhrnného výkazu? Alebo vystaví faktúru so zápornou hodnotou a bude to pokladať za náhradu škody (finančné vysporiadanie), ktorá nie je predmetom zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)?

Dodávateľ vystavil preddavkovú faktúru, ktorú odberateľ uhradil. Vystavil doklad k prijatej platbe a odberateľ si odpočítal daň z pridanej hodnoty (DPH). Nasledujúci mesiac došlo k plneniu, kde bola odpočítaná len časť preddavku. Časť preddavku zostala otvorená, ku ktorej nedošlo k plneniu a ani nedôjde. Dodávateľ s odberateľom uzavrel dohodu o vrátení zostávajúcej časti preddavku, v ktorej sa obe strany dohodli, že postupujú podľa ustanovenia § 25 ods. 6 zákona o DPH a nebude sa upravovať základ dane a daň. Môže odberateľ toto vrátenie časti preddavku považovať za opravu základu dane podľa ustanovenia § 25 a uplatniť aj ustanovenie § 25 ods. 6 zákona o DPH?

Platiteľ DPH podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) prenajíma nebytový priestor zdaniteľným osobám. V zmluve je uvedená mesačná suma nájomného samostatne (podľa dohody strán a podľa m2). Pri nájme sa platiteľ môže rozhodnúť, že nájom oslobodí podľa § 38 ods. 3 a 5 zákona o DPH alebo zdaní. Takže, toto je jasné. Samotný nájom pravdepodobne oslobodí. Spolu s nájomným bude nájomca uhrádzať mesačne aj preddavkové platby za služby poskytované s nájmom, zjednodušene energie. Každý mesiac nájomcovia budú platiť paušálnu sumu za energiu a raz ročne, na konci roka sa energia vyúčtuje na základe skutočnej spotreby (takto je to uvedené aj v zmluve). Tu sme sa stretli s rôznymi názormi. Otázkou je, že pri refakturácii týchto mesačných preddavkových platieb za energie vzniká prenajímateľovi daňová povinnosť 20 % každý mesiac (takže, ak oslobodí samotný nájom, tu pri energiách musí fakturovať mesačne s DPH, lebo to oslobodené nie je) a vykonanie vyúčtovania je potom považované za opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, alebo v tomto prípade nejde o presnú spotrebu energií a máme postupovať inak?

V podnikateľskej praxi dochádza k prípadom, keď po uskutočnení zdaniteľného obchodu platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH) nastane dôvod k zmene pôvodnej fakturovanej ceny a je potrebné vykonať opravu podľa § 25 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Takáto zmena má dopad na už priznanú DPH u dodávateľa a tiež u odberateľa na odpočítanú DPH. Opravy je potrebné uviesť v daňovom priznaní a tiež kontrolnom výkaze podanom za aktuálne zdaňovacie obdobie.

Slovenský platiteľ DPH vystavil v januári 2020 faktúru inému slovenskému platiteľovi DPH (dátum dodania 28. január 2020). Faktúru zahrnul do daňového priznania k DPH za január 2020 a uviedol aj v kontrolnom výkaze január 2020. Dňa 5. marca 2020 zistil, že faktúra bola vystavená na nesprávneho odberateľa. Dňa 5. marca 2020 vystavil storno faktúry s dátumom vzniku daňovej povinnosti 28. január 2020 a taktiež novú faktúru na správneho odberateľa s dátumom dodania 28. január 2020. Bol povinný okrem dodatočného daňového priznania k DPH za január 2020 podať aj dodatočný kontrolný výkaz za január 2020 alebo opravené doklady (storno a opravenú faktúru) uvedie v riadnom kontrolnom výkaze marec 2020?

Finančná zábezpeka, ktorá je definovaná ako „zábezpeka vo výške rovnajúcej sa súčtu trojmesačného základného nájomného podľa nájomnej zmluvy, odhadovaných poplatkov za služby, odhadovaných prefakturovaných poplatkov za služby a marketingového poplatku, odhadovaných poplatkov za služby pre foodcourt a odhadovaných poplatkov za riad všetko vrátane dane z pridanej hodnoty” bude fakturovaná nájomcovi.