Súdny dvor EÚ sa v rozsudku vo veci C594/23 „Lomoco Development ApS a i.“ zaoberal otázkou, či dodanie pozemku, na ktorom sú ku dňu tohto dodania postavené len základy obytnej budovy, predstavuje dodanie „stavebného pozemku“ v zmysle
článku 12 smernice o DPH.
Východisková situácia
Dánska spoločnosť Nordre Strandvej Sæby („NSS“) nadobudla nehnuteľnosť, ktorá sa dovtedy používala ako kemping. NSS túto nehnuteľnosť rozdelila na viacero parciel a neskôr boli na niektorých z týchto parciel vybudované prípojky elektriny, vody, kúrenia a kanalizácie.
Na jeseň roku 2010 sa na základe stavebného povolenia, ktoré NSS získala od príslušného správneho orgánu, začalo na niektorých z týchto parciel budovanie základov. Tieto základy boli dokončené pred 1. januárom 2011.
V roku 2015 spoločnosť NSS previedla vlastníctvo šestnástich parciel s vybudovanými základmi na spoločnosť založenú podľa dánskeho práva. Tieto parcely boli následne predané jednotlivcom.
V prípade piatich z uvedených parciel bola následne postavená obytná budova na základoch postavených v roku 2010. V prípade ôsmich ďalších parciel bola postavená obytná budova, ale nie na základoch postavených v roku 2010. Pokiaľ ide o zvyšné tri parcely, základy postavené v roku 2010 sú stále tam, ale žiadna budova postavená nebola.
Dánsky daňový úrad uložil NSS povinnosť zaplatiť DPH z dodania šestnástich parciel s vybudovanými základmi, pričom dôvodil, že toto dodanie predstavuje dodanie „stavebných pozemkov“ podliehajúce zdaneniu daňou z pridanej hodnoty podľa