Miesto dodania tovaru a poskytnutia služby, miesto plnenia

Slovenská firma, ktorá je platiteľom DPH si otvorila bankový účet v zahraničí, konkrétne v ČR. Je potrebné oznámiť daňovému úradu aj toto číslo účtu?

Dňa 1.7.2024 nadobudol účinnosť nový zákon, a to zákon č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"). Predmetný zákon schválila Národná rada SR v apríli tohto roku.

V súčasnej dobe rýchlo sa meniacej legislatívy, predpisov a trendov v podnikateľskej praxi je potrebné neustále dopĺňanie vedomostí, informácií alebo aj kvalifikácie. Uvedené sa netýka len zamestnancov, ale v mnohých prípadoch aj samotných podnikateľov - fyzických osôb. Problematika vzdelávania podnikateľov však nie je obsiahnutá v žiadnom platnom právnom predpise.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa určenia miesta dodania služieb vo väzbe na existenciu dane z pridanej hodnoty (DPH) prevádzkarne schopnej prijímať a využívať poskytované služby - C-533/22 Adient.

Dôvodom novely zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p.  bolo odstránenie nesúladu vnútroštátnych opatrení so smernicou EÚ; úprava ustanovení o zodpovednosti dodávateľa služby za vyplatenie mzdy, ktorá nebola zaplatená zamestnancovi zamestnávateľom, ak ten je priamym subdodávateľom dodávateľa služby a spresnenie podmienok, za ktorých takáto zodpovednosť vzniká alebo nevzniká, rozsah zodpovednosti a oblasti, v ktorej sa takáto zodpovednosť uplatňuje.

Novela zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") zverejnená v Zbierke zákonov SR v máji 2024 pod číslom 102/2024 Z.z. prináša s účinnosťou od 1. januára 2025, okrem iného, aj nové pravidlá určenia miesta dodania služieb vymedzených v § 16 ods. 3 zákona o DPH (napríklad kultúrne, vzdelávacia alebo zábavné služby) vrátane doplnkových služieb, ktoré sú vysielané alebo iným spôsobom virtuálne sprístupnené nezdaniteľnej osobe.

Sme slovenský platiteľ dane z pridanej hodnoty. Českým platiteľom DPH nám bola vyfakturovaná "cestovní služba podle § 89 zákona o dani z přidané hodnoty" za účasť na kongrese v Poľsku. Sadzba DPH uvedená na faktúre je 0 %, DPH je 0 Kč. Vniká nám daňová povinnosť k DPH z tejto služby na Slovensku alebo v Českej republike?

Hlavné mesto vyrubuje komunálny odpad rozhodnutím podľa zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) komunálny odpad ďalej refakturuje nájomníkom. Má tento platiteľ DPH uvádzať na faktúre pre nájomníkov sumu s DPH alebo bez DPH?

Slovenská spoločnosť s r. o., ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) v Slovenskej republike vlastní budovu, v ktorej sú priestory, ktoré prenajíma iným podnikateľským subjektom na obchodné účely (nie na bývanie). Priestorov na prenájom je desať. Deviatim spoločnosť fakturuje prenájom s DPH a jednému bez DPH. Predpokladajme, že koeficient odpočítania DPH teda bude 0,9. Musí spoločnosť použiť uvedený koeficient pri krátení odpočtu DPH na vstupe len z plnení, ktoré vyslovene súvisia s činnosťou prenájmu? Alebo, ak má spoločnosť aj ďalšie činnosti, napríklad advokátske služby, tak musí koeficient použiť plošne na krátenie odpočtu pri všetkých činnostiach? Spoločnosť pri obstaraní budovy odpočítala DPH. Má začatie používania koeficientu, ako je uvedené v príklade, vplyv na pôvodne odpočítanú daň pri obstaraní nehnuteľnosti?

Fyzická osoba - podnikateľ, platiteľ DPH, má v majetku budovu, pri ktorej uplatňoval odpočítanie DPH. Budova má zostatkovú cenu 70 000 €. Živnosť u podnikateľa je v súčasnosti prerušená. Daňový úrad ho vyzval aby preukázal opodstatnenosť "platiteľstva" DPH. Aká je najvýhodnejšia možnosť vyradenia budovy z majetku podnikateľa z hľadiska DPH?

Nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich zdaniteľných obchodov, ktoré sú predmetom DPH podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znaní neskorších predpisov (ďalej iba "zákon o DPH"). Podrobne je tento typ zdaniteľného obchodu bližšie špecifikovaný v rámci § 11 a § 11a spomínaného právneho predpisu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela zákona o DPH") bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený až 12. januára 2024 a bolo mu pridelené číslo parlamentnej tlače 130, hoci Ministerstvo financií Slovenskej republiky začalo s prípravou predmetnej novely zákona o DPH ešte na začiatku roka 2023.

V príspevku si priblížime účtovanie zásob v účtovníctve podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva podľa opatrenia MF SR č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len "Postupy účtovania v PÚ").

Konateľ s. r. o. previedol 55 % podiel bezodplatne na svojho syna - zamestnanca s. r. o. Je potrebné o tejto zmene účtovať? Má to nejaký vplyv z hľadiska zdanenia? Na budúci rok chce konateľ znížiť základné imanie na minimálnu sumu a započítať si ho s pôžičkou. Keďže už časť previedol na svojho syna, je možné aj tento podiel započítať alebo môže len svoj a synov podiel by mu mal vyplatiť?

Rekreácia zamestnancov ako povinný benefit pre určitú skupinu zamestnávateľov sa zaviedla ustanovením § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") s účinnosťou od 1. januára 2019. Aj napriek tomu zamestnávatelia nevedia, ako ho správne poskytovať. Aké sú zákonné podmienky poskytovania rekreačného príspevku?

Nedávno v Národnej rade Slovenskej republiky schválená novela zákona o dani z pridanej hodnoty prináša, okrem iných významných zmien v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH), aj zásadnú zmenu v posudzovaní finančného lízingu v Slovenskej republike na účely DPH od 1. januára 2025.

Súdny dvor Európskej únie sa v rozsudku vo veci C-68/23 "M-GbR" zaoberal podmienkami posúdenia predplatenej karty ako jednoúčelového poukazu, ako aj otázkou, či pri predaji viacúčelového poukazu môže dôjsť k transakcii podliehajúcej dani.

Základom dane na účely dane z pridanej hodnoty (DPH) je pri dodaní tovaru a služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa - príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Finančné služby, ktoré sú oslobodené od dane z pridanej hodnoty (DPH) v rámci legislatívy Európskej únie, zahŕňa a opisuje smernica Rady 2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH") v článku 135. Oslobodenie finančných činností od DPH v Slovenskej republike upravuje § 39 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"). Oslobodené od dane sú nielen finančné činnosti, ktoré poskytujú banky, ale aj tie, ktoré poskytujú nebankové subjekty.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"), platný v Slovenskej republike, aktuálne upravuje základnú sadzbu DPH na tovary a služby vo výške 20 % zo základu dane. Ďalej upravuje, že na týmto zákonom taxatívne vymedzené tovary a služby, sa uplatňuje znížená sadzba dane. Zákon o DPH aktuálne definuje dve znížené sadzby dane, a to 5 % a 10 % zo základu dane.