Daňová exekúcia, sankcie, porušenie povinností

Kontrolná akcia „Horúce leto 3“ je zameraná na evidenciu tržieb a používanie elektronickej registračnej pokladne. Primárnym cieľom finančnej správy nie je podnikateľov pokutovať, ale dbať na dodržiavanie zákona. Napriek tomu, že finančná správa (FS) o kontrolnej akcii intenzívne informuje, stále takmer polovica kontrolovaných podnikateľov zákon porušuje.

Online nakupovanie sa stalo súčasťou každodenného života, pričom narastajúca popularita internetového obchodu zvyšuje aj potrebu posilnenia ochrany práv spotrebiteľov v online prostredí. Za účelom zabezpečenia tejto ochrany, nová legislatíva týkajúca sa ochrany spotrebiteľa, zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., prichádza s podstatnými inováciami týkajúcimi sa internetových nákupov a stanovuje sa jeho účinnosť od 1. júla 2024, čím nahradí existujúce normy a odstráni ich doterajšiu fragmentáciu.

Pre mnohé malé a stredné rodinné firmy predstavuje finančný alebo operatívny lízing atraktívnu voľbu pri nákupe potrebných aktív, ako sú stroje, vozidlá alebo technologické vybavenie, bez potreby veľkých finančných investícií vopred. Spätný lízing zase môže byť výhodnou formou financovania v prípade obmedzených finančných zdrojov. Pre tieto firmy, ktoré často nemajú k dispozícii rozsiahly účtovný tím, môže byť lízing výzvou v zmysle správneho zohľadnenia účtovných a daňových aspektov takýchto transakcií.

V rámci proklientských opatrení finančná správa postupne zavádza predvypĺňanie platobných informácií v stovke vybraných dokumentov prostredníctvom QR kódov. Klientom sa tak výrazne zjednoduší plnenie záväzkov voči FS a zároveň sa zníži chybovosť pri vypĺňaní platobných príkazov.

Dňa 19.12.2023 Národná rada SR schválila zákon č. 530/2023 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, inak nazývaný aj ako konsolidačný balíček - lex konsolidácia (ďalej len "zákon č. 530/2023 Z.z."). Tento článok prináša informácie o zmenách v súdnych či správnych poplatkoch, ktoré platia od 1.4.2024.

Problematiku úkonov správcu dane (daňový úrad, colný úrad, obec), ktorá súvisí so správou daní upravuje procesný zákon, ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Správou daní sa podľa § 2 ods. 1 daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady a ďalšie činnosti podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov.

Občania či podnikatelia sa môžu dostať do situácie, že nedokážu zaplatiť daň v lehote splatnosti a vznikne im daňový nedoplatok. V takomto prípade je dôležité komunikovať s daňovým úradom, pričom daňovníci môžu využiť viaceré zákonné možnosti, ako túto situáciu riešiť.

Podľa platných pravidiel pre oblasť dane z pridanej hodnoty (DPH), ktoré sú na úrovni členských štátov Európskej únie harmonizované prostredníctvom smernice Rady 2006/112/ESo spoločnom systéme DPH (ďalej "smernica"), platí, že každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná túto daň zaplatiť. Ide o pravidlo článku 203 smernice. V domácej legislatíve Slovenskej republiky je toto pravidlo transponované ustanovením § 69 ods. 5 platného zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH").

Ministerstvo financií SR v spolupráci s FR SR pripravilo v priebehu roka 2023 niekoľko návrhov noviel zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), avšak k schváleniu v NR ani jednej z nich do 31.12.2023 nedošlo.

Vo Finančnom spravodajcovi (2023) v príspevku č. 31, bolo uverejnené oznámenie Ministerstva financií SR č. MF/013999/2023-721 o určení vzorov tlačív podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti.

Pre ľahšie odhalenie daňových podvodov pri cezhraničných transakciách v oblasti elektronického obchodu prijala EK v roku 2020 legislatívu, na základe ktorej budú mať poskytovatelia platobných služieb povinnosť zasielať daňovým inštitúciám informácie o cezhraničných platbách pochádzajúcich z členských štátov a o príjemcovi daných platieb.

Exekútor má naakumulované zdroje na tzv. depozitnom účte. Ide o účet, kde mu zasielajú oprávnené osoby v exekučnom konaní preddavok na trovy exekúcie. Daný preddavok slúži na úhradu kolkov, poštovného a ostatných výdavkov vznikajúcich v exekúcii v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi. Tieto výdavky sú platené v mene a na účet oprávneného. Tento preddavok je neskôr požadovaný od povinného a ak je exekúcia úspešná, je vrátený oprávnenej osobe. Podlieha prijatý depozit režimu DPH a je exekútor povinný odviesť z neho DPH?

V kontexte rozsudkov ESD FR SR jednoznačne konštatuje, že nazeranie na niektoré transakcie z hľadiska DPH je potrebné zjednotiť, aby v praxi nedochádzalo k odlišnému daňovému zaobchádzaniu charakterovo podobných transakcií. K zverejneniu jednoznačnej informácie dochádza v oblasti spätného lízingu a poplatkov, ktoré majú charakter pokút, poplatkov za predčasné ukončenie zmluvy a pod.

Od 1. 7. 2023 sa mení výška životného minima. Je to dôležitý parameter vo finančnej oblasti, pretože od neho sú odvodené viaceré mzdové veličiny. Suma životného minima má priamy dopad aj na dávky v hmotnej núdzi, vybrané peňažné príspevky a štátne sociálne dávky, napr. rodičovský príspevok. Od sumy životného minima sú závislé aj nepostihnuteľné sumy, ktoré majú priamy dopad na výšku zrážok realizovaných zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia.

Zamestnankyni v sociálnom zariadení bude vyplatený stabilizačný príplatok poskytnutý Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny na stabilizáciu zamestnancov. Uvedený príspevok je oslobodený od sociálnych a zdravotných odvodov. Zamestnankyňa sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere tri roky. V prípade nedodržania lehoty troch rokov bude musieť vrátiť alikvotnú časť príspevku. Zamestnankyňa má niekoľko exekučných príkazov. Bude aj tento príspevok podliehať exekučným zrážkam?

V priebehu roka 2022 bolo schválených šesť noviel zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2022 podávajú daňovníci dane z príjmov právnických aj fyzických osôb daňové priznanie na novom tlačive, ktoré je aktualizované v nadväznosti na zmeny v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Otázka požitia alkoholu na pracovisku, resp. nástupu pod vplyvom alkoholu do práce je často diskutovanou témou s nie vždy presvedčivým záverom o tom, či ide bez ďalšieho o závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo nie. Príspevok v prvej časti rozoberá najmä dôkaznú povinnosť zamestnávateľa v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnanca z dôvodu výkonu práce pod vplyvom alkoholických nápojov. V pokračovaní, resp. v druhej časti príspevku oboznámime o vhodnom postupe zamestnávateľa s cieľom objektívneho zistenia prítomnosti alkoholu u zamestnanca.

Už zákonom č. 408/2021 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa v článku V upravil aj zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 408/2021 Z. z.“). S účinnosťou od 15. novembra sa tak v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) zaviedlo nové ustanovenie § 6, ktorým sa platiteľom ukladá povinnosť oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR každý účet, ktorý používajú alebo budú používať na podnikanie, ktoré je predmetom dane, ako aj každú zmenu týkajúcu sa takéhoto účtu (ďalej iba „bankový účet“).

Exekúcia je jedným zo spôsobov, akým dosiahnuť zabezpečenie splatenia dlhu, ak dlžník odmieta svoj dlh splniť dobrovoľne. Ide o nútený výkon rozhodnutia, keďže exekúcia zasahuje do majetku dlžníka proti jeho vôli a núti ho uhradiť dlh, ktorý je po splatnosti. Základným právnym predpisom, ktorý upravuje výkon exekučných zrážok zo mzdy s cieľom uspokojenia pohľadávky, je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v z. n. p. (ďalej len „Exekučný poriadok“).