Zdravotníctvo

V zmysle § 13 zákona o zdravotnej starostlivosti sa za službu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti považuje aj pobyt sprievodcu hospitalizovanej osoby. Služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú spoplatnené a reguluje ich zákon č. 577/2004 Z.z. Moja otázka sa týka výkladu pojmov uvedených v zákone. Čo sa konkrétne rozumie pod pojmom "pobyt sprievodcu"? Ide len a číru prítomnosť, bez toho že by sprievodca dostal samostatné lôžko, alebo službou je poskytovanie lôžka pre sprievodnú osobu? Zákon č. 577/2004 Z.z. v § 38 ods. 8 písm. d) špecifikuje poistencov, ktorí sú oslobodení od poplatkovej povinnosti. Znenie zákona obsahuje pojem "dojča", no legálnu definíciu tohto pojmu neudáva. Kto sa v tomto prípade považuje za dojča? Dieťa ktoré sa dojčí bez ohľadu na svoj vek, alebo sa výklad tohto pojmu ponecháva na zdravotnícke zariadenie, v ktorom je poistenec hospitalizovaný?

Prosím Vás o vyjadrenie na názor podpisovej podložky a informovaného súhlasu (IS) v zubnom lekárstve (aj inde). Naše zákony majú 20 rokov, viem, že tam sa to pomenúva ako "písomný IS...". V dnešnej digitálnej ére, je možné podpisovať cez podpisovú podložku? Lekári - znalci mi potvrdili, že je to OK a uznateľné aj v prípade nejakej sťažnosti. U nás tak štandardne pacienti podpisujú. Mala by som od nich vyžiadať na začiatku aj Podpisový vzor? V písomnej, či tiež digitálnej forme? Napr., že budú súhlasiť, že ďalšie dokumenty budú podpisovať v elektronickej forme. Toto majú vlastne aj vo všeob, obch, podmienkach aj.

Pacientka bez ťažkostí príde k obvodnému gynekológovi na preventívnu gynekologickú prehliadku, tú jej lekár vykoná a dá jej Výmenný list na mamografiu s tým, že pacientka sa objedná sama v zariadení, ktoré si sama vyberie. Lekár teda nevie čas vyšetrenia ani zariadenie, v ktorom sa mamografia  vykoná (pacientky často aj zariadenia menia podľa toho, kde dostanú skorší termín vyšetrenia). Pacientka  mamografiu absolvuje o cca pol roka, z mamografie je odoslaná domov s tým, že výsledok bude odoslaný jej gynekológovi. Bezprostredne po vyšetrení teda pacientka nie je o výsledku informovaná, nakoľko snímku lekár popisuje až neskôr. Pacientka potom príde ku gynekológovi až o 3 roky s tým, že  má rakovinu prsníka a žiada výsledok mamografie, no gynekológ žiadny výsledok nemá, lebo ho nedostal. Gynekológ ani nevedel, kde a kedy pacientka mala vyšetrenie. Pacientka si teda ide vyžiadať nález mamografie na RTG pracovisko, kde jej oznámia, že mala pozitívny nález  a že ho aj s odporučením ďalšieho postupu poslali gynekológovi klasickou poštou.  Otázka: Kto je v takomto prípade zodpovedný za neoznámenie nálezu pacientke? RTG pracovisko, ktoré tvrdí, že nález odoslali? (pracoviská nálezy posielajú klasickou poštou obyčajne, iné doporučene a niektoré e-mailom) ? Pacientka, ktorú na RTG  poučili, aby sa o výsledku informovala? Gynekológ, ktorý nález nedostal? Pošta? Stratila sa obálka na pošte? 

Musím byť zamestnaný vo svojej s. r. o., ktorá poskytuje špecializovanú ambulantnú starostlivosť, ktorej som odborným zástupcom, alebo stačí, keď mám uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, respektíve postačuje aj ústna dohoda?

Ako poskytovateľ ADOS, vykonávame ošetrovateľské výkony v domácom prostredí pacienta. Jednorazový výkon odber krvi pacientovi, stačí dokumentovať elektronicky v dekurze? Alebo musím aj v papierovej forme? Odber indikuje vždy lekár.

Pacient uzatvoril dohodu o poskytovaní ZS s poskytovateľom ZS "A" , približne po 3 mesiacoch od uzatvorenia tejto dohody si našiel nového poskytovateľa ZS "B", s ktorým uzatvoril novú dohodu o poskytovaní ZS. Aké právne následky má uzatvorenie novej zmluvy o poskytovaní ZS s prihliadnutím na § 12 ods. 7, 9 a ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. o  zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov?