Ing. Iveta Matlovičová

Povinnosť zabezpečiť stravovanie má každý zamestnávateľ, bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") dochádza s účinnosťou od 1.9.2024 k úprave súm stravného. V článku vás oboznámime, aký to prináša dopad nielen na výšku stravného poskytovaného pri pracovných cestách, ale aj na rozsah zabezpečovania stravovania zamestnávateľa pre zamestnancov.

Chcela by som sa poradiť ohľadom postupu v nasledujúcej situácii: Zamestnanec pracuje v jednozmennej prevádzke, má rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a pracuje pondelok až piatok. Ide o zamestnanca vo výrobe. S ohľadom na zvýšené prevádzkové potreby je potrebné, aby pracoval aj v sobotu. Zamestnanec s prácou v sobotu písomne (formou mailu) súhlasil, ale v sobotu sa bez ospravedlnenia nedostavil, ani nepreukázal prítomnosť inej prekážky v práci. Môžeme hodnotiť jeho neprítomnosť ako neospravedlnenú absenciu, a teda porušenie pracovnej disciplíny? Môže zamestnanec odvolať udelený súhlas? Ak áno, kedy najneskôr? Je správny predpoklad, že Vaša odpoveď sa potom primerane aplikuje aj na všetky dni pracovného pokoja, resp. sviatok?

V pracovnej zmluve máme uvedené pracovný pomer na dobu určitú do..... Koľkokrát sa môže predlžovať pracovná zmluva na dobu určitú, kedy už prechádza na dobu neurčitú.

Situácia je nasledovná: 1. začiatok pracovného pomeru 1. 1. 2024 (skúšobná doba teda do 31. 3. 2024) 2. nástup zamestnanca na PN 25. 3. 2024 (t.j. 6 dní pred koncom skúšobnej doby) - PN trvá do 31. 5. 2024. Otázka znie: Kedy (dátum) končí skúšobná doba zamestnanca?

Ako má zamestnávateľ posúdiť nárok na čerpanie dovolenky za kalendárny rok 2022 v prípade, že zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku dňa 10.06.2021 a jej materská dovolenka skončila 02.02.2022, pričom od 03.02.2022 si zamestnankyňa následne čerpala a ešte stále čerpá rodičovskú dovolenku? Pracovný pomer trval nepretržite počas celého roka 2022, zamestnankyňa však v danom roku z nášho pohľadu nesplnila podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, a teda nie je možné pristúpiť ku kráteniu dovolenky podľa § 109 ZP. V danom prípade z nášho pohľadu nemôžeme hovoriť o nároku na pomernú časť dovolenky, keďže tá sa v kontexte § 101 ZP vzťahuje na prípady, keď pracovný pomer zamestnanca netrval nepretržite celý kalendárny rok.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželského partnera je upravená je § 11 ods. 3 až 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku alebo na manžela možno uplatniť až po uplynutí zdaňovacieho obdobia a v prípade, že podmienky na jej uplatnenie neboli splnené na začiatku každého kalendárneho mesiaca daného roka, daňovníkovi vznikne nárok len na pomernú časť, a to vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené všetky podmienky na jej uplatnenie.

Po vykonaní ročnej uzávierky v mzdovej učtárni vznikajú zamestnávateľovi povinnosti s vykazovaním údajov za predchádzajúci kalendárny rok. Jedna z týchto povinností vyplýva zo zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, ktorá ukladá niektorým zamestnávateľom preukazovať splnenie povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím.

Vo firme máme ustanovený 37,5 hod. týždenný pracovný čas. Zamestnanci majú minimálnu mzdou 4,597 eur/hod., THP 750,-eur mesačne. Dohodári majú 4,31 eur/hod. Ak by sme prijali zamestnanca na 10 hod.týždenný pracovný čas, aká by mala byť jeho minimálna mzda?

Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú tzv. odpočítateľné položky (daňové úľavy), o ktoré si daňovník (fyzická osoba) môže znížiť základ dane. Nezdaniteľné časti základu dane upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Súčasná právna úprava rozlišuje tri druhy: nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) a nezdaniteľnú časť na príspevky na dôchodkové sporenie.

Radi by sme Vás požiadali o radu pri dlhodobej MD/RD. Zc, ktorá je od 2009 na MD/RD. Je to učiteľka ročný nárok 45 dní.     MD 23.5.2009-4.12.2009           RD   5.12.2009-30.6.2012   MD 22.4.2013-15.12.2013         RD   16.12.2013-30.11.2015   MD                ? – 25.7.2016       RD   26.7.2016-6.3.2018   MD 7.3.2018-30.10.2018          RD   31.10.2018-21.92019   MD 22.9.2019-16.52020           RD   17.5.2020-10.8.2022   Začiatok jednej materskej neviem dohľadať, nakoľko som prebrala mzdovú agendu po kolegyni, aj tieto podklady robila ešte ona. V roku 2022 si čerpala dovolenku 15 dní, dovolenka z roku 2023 (celých 45 dní), sa jej prenáša do ďalšieho roka. Chceli by sme jej preplatiť aspoň nejakú časť. Nám to vyšlo, že by sme jej mohli preplatiť 24,5 dňa (dovolenka, do roku 2009) + z roku 2022, by sme jej preplatili 10 dní (mala nárok 30 dní, čerpala 15 dní a 5 by jej prepadlo). Prosím, vedeli by ste nám s tým pomôcť, či to je takto správne?

Ako sa vypočíta doplatok do minimálnej mzdy pre dohodárov, ak sú odmeňovaní mesačnou odmenou? Sleduje sa pri dohodároch vždy len dodržanie minimálnej hodinovej mzdy vzhľadom na počet odpracovaných hodín (t. j., či dostal min. 4,023 € za hod.) alebo sa sleduje minimálna mesačná odmena 700 €. Pokiaľ by sa malo vychádzať z minimálnej mesačnej mzdy, akým spôsobom (nakoľko na dohodárov sa nevzťahuje § 85 Zákonníka práce).

K 1. júlu 2023 na škole skončila riaditeľka po 21 rokoch. Rozviazali sme s ňou pracovný pomer dohodou, k 31. augustu 2023 sme jej ukončili pracovný pomer a vyplácame jej 5-mesačné odstupné, z akej sumy ho máme vyrátať? Posledný platový dekrét mala upravený 1. júla 2023, keďže už nie je riaditeľka, prvý júlový týždeň bola v práci, do konca prázdnin čerpala dovolenku.

Zamestnanec základnej školy s materskou šklolou ukončí v novembri pracovný pomer dohodou a požiada Sociálnu poisťovňu o priznanie predčasného starobného dôchodku (PSD)  (nejde o PSD z dôvodu odpracovaných 40 rokov). Podľa zamestnávateľa nie je možné vyplatiť odchodné v poslednej výplate, ale až keď sa zamestnanec preukáže priznaním PSD.Ten ale tvrdí, že ak by mu zamestnávateľ vyplatili odchodné až budúci rok, tak sa mu bude odchodné rátať do príjmu a ak by prevýšilo sumu 2 400 €, Sociálna poisťovňa mu pozastaví vyplácanie PSD, pretože z odchodného sa platí poistné.

Sme ZŠ s MŠ s právnou subjektivitou. Zamestnanec ukončí v novembri pracovný pomer dohodou a požiada SP o priznanie PSD-predčasného starobného dôchodku (nejde o PSD z dôvodu odpracovaných 40 rokov). Vysvetlili sme zamestnancovi, že mu nemôžeme vyplatiť odchodné v poslednej výplate, ale až keď sa preukáže priznaním PSD. Ale on tvrdí, že ak by sme mu vyplatili odchodné až budúci rok, tak sa mu bude odchodné rátať do príjmu, a ak by prevýšilo sumu 2 400 €, SP mu pozastaví vyplácanie PSD, pretože z odchodného sa platí poistné. My sme našli v zákone o sociálnom poistení, že sa to týka iba dohôd. Je pravda, že sa to týka aj odchodného? A ďalej sme sa stretli s názorom, že ak my, ako škola, máme pochybnosti, či bude priznaný PSD, tak odchodné mu máme vypočítať v poslednej výplate a odviesť ho do depozitu a po preukázaní rozhodnutia o priznaní dôchodku mu ho môžeme vyplatiť. Má sa teda počítať s odchodným pri PSD v poslednej výplate a vyplatiť ho po priznaní alebo sa má odchodné počítať vo výplate, kedy sa preukáže priznaním PSD? Pretože, ak odchodné dám do poslednej výplaty, peniaze presuniem do depozitu a SP mu PSD neprizná, tak mu budem opravovať mzdu niekoľko mesiacov spätne?

Zamestnanec ukončil v spoločnosti hlavný pracovný pomer dohodou dňa 4.9.2023. Zároveň v tej istej firme uzavrel hneď 5.9.2023 nový pracovný pomer len s inou pracovnou náplňou na plný úväzok. Musíme mu preplatiť zostávajúcu dovolenku z prvého prac.pomeru, ktorý skončil 4.9.23? Alebo je možné preniesť túto dovolenku na novú prac.zmluvu, nakoľko pokračuje v práci u toho istého zamestnávateľa?

Povinnosť zabezpečiť stravovanie má každý zamestnávateľ, bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) dochádza od 1. 10. 2023 k úprave súm stravného pre pracovné cesty a sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel. V článku vás oboznámime, aký to prináša dopad nielen na výšku stravného poskytovaného pri pracovných cestách, ale aj na rozsah zabezpečovania stravovania zamestnávateľa pre zamestnancov.

Typ dôchodku, ktorý poberá zamestnanec výrazne ovplyvňuje nielen daňové povinnosti, ale aj odvodové povinnosti zamestnanca (dôchodcu) a tiež jeho zamestnávateľa. V tomto článku vás oboznámime s osobitosťami, ktoré platia pri zamestnaní starobného a invalidného dôchodcu.

K 1. 7. 2023 na škole skončila riaditeľka po 21 rokoch. Rozviazali sme s ňou pracovný pomer dohodou, k 31. 8. 2023 sme jej ukončili pracovný pomer a vyplácame jej 5-mesačné odstupné, z akej sumy ho máme vyrátať? Posledný platový dekrét mala upravený 1. 7. 2023, keďže už nie je riaditeľka, prvý júlový týždeň bola v práci, do konca prázdnin čerpala dovolenku.

Od 1. 7. 2023 sa mení výška životného minima. Je to dôležitý parameter vo finančnej oblasti, pretože od neho sú odvodené viaceré mzdové veličiny. Suma životného minima má priamy dopad aj na dávky v hmotnej núdzi, vybrané peňažné príspevky a štátne sociálne dávky, napr. rodičovský príspevok. Od sumy životného minima sú závislé aj nepostihnuteľné sumy, ktoré majú priamy dopad na výšku zrážok realizovaných zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia.

Zamestnanec chce odísť do predčasného starobného dôchodku a žiada o ukončenie pracovného pomeru dohodou so súčasným vyplatením odchodného. Zatiaľ však nespĺňa podmienky na predčasný dôchodok, chýbajúce obdobie chce riešiť evidenciou na úrade práce. Má za takýchto podmienok nárok na odchodné? Čím má zamestnanec preukázať oprávnenie na starobný, resp. predčasný starobný dôchodok, ktorý má byť podmienkou nároku na odchodné?