Pracovný pomer na určitú dobu predstavuje pre zamestnávateľov možnosť pružnejšej reakcie na ich aktuálne potreby, napríklad pri dočasnom náraste zákaziek, riešení projektov alebo pri potrebe pokrytia sezónnych prác, aj keď aplikačná prax ukazuje, že je využívaný bežne na zmluvné pokrytie akýchkoľvek prác pre jeho bezproblémové skončenie uplynutím doby.
To sa prejavilo aj v súčasnej situácii, kedy skončenie pracovných pomerov uplynutím doby spôsobuje starosti s vysokým nárastom nezamestnanosti. Za účelom udržania pracovných miest a predchádzania nárastu nezamestnanosti v dôsledku krízy spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 sa vyhovelo podnetom zamestnávateľov a prijali sa osobitné pravidlá pre predlžovanie a opätovné dohodnutie pracovných pomerov na určitú dobu.
Od 17. júna 2020 do platnosti a účinnosti vstúpilo ustanovenie § 252o zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ZP“), ktoré umožňuje predĺženie pracovného pomeru na určitú dobu aj nad rámec „bežného“ trvania podľa § 48 ZP. Ako sa ukazuje, podmienky na predĺženie pracovného pomeru podľa § 252o Zákonníka práce nie sú vykladané odbornou verejnosťou jednotne a je potrebné im venovať bližšiu pozornosť.
Podľa § 252o ZP: „Pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa má skončiť podľa § 59 ods. 2 ZP v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho predĺženie podľa § 48 ods. 2 ZP, je možné predĺžiť jedenkrát a najviac o jeden rok.“
Z citovaného ustanovenia vyplývajú nasledujúce hmotnoprávne podmienky pre aktivovanie § 252o ZP. Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu:
- sa skončil uplynutím dohodnutej doby trvania (§ 59 ods. 2 ZP), nie na základe inej právnej skutočnosti;
Počas trvania pracovného pomeru na určitú dobu ho možno skončiť akýmkoľvek iným spôsobom – ak bola dohodnutá skúšobná doba, tak skončením v skúšobnej dobe, ak je naplnená skutková podstata niektorého výpovedného dôvodu, tak výpoveďou, ak existujú dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru, tak okamžitým skončením alebo jednoducho dohodou oboch zmluvných strán. Aktivovanie § 252o ZP je však naviazané na skončenie pracovného pomeru uplynutím dohodnutej doby trvania.
Príklad:
Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli na uzavretí pracovného pomeru na určitú dobu do 30. apríla 2021. Zamestnávateľ doručil zamestnancovi výpoveď s dvojmesačnou výpovednou dobou v mesiaci marec 2021, čo znamená, že výpovedná doba začne plynúť 1. apríla 2021 a uplynúť by mala 31. mája 2021. Pracovný pomer zamestnanca sa však skončí 30. apríla 2021, výpovedná doba pracovný pomer na určitú dobu nepredĺži o ďalší mesiac. Aktivácia § 252o ZP nie je možná, ak by si to zamestnávateľ neskôr rozmyslel a uvažoval o ďalšom zamestnaní prepusteného zamestnanca.
- sa skončil v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu alebo do 2 mesiacov po ich odvolaní, nie pred a nie po tejto dobe vymedzenej zákonom;
- už nie je možné predĺžiť podľa § 48 ods. 2 ZP, t. j. všetky možnosti predĺženia pracovného pomeru už boli vyčerpané;
Pracovný pomer na určitú dobu založený medzi zamestnávateľom a zamestnancom možno podľa § 48 ods. 2 ZP predĺžiť (napríklad na základe dodatku k pracovnej zmluve) v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Počítanie dvoch rokov začína v deň vzniku prvého pracovného pomeru a platí vzorec 1 + 2 (prvá zmluva + 2 x predĺženie).
Príklad:
Zamestnávateľ dohodol so zamestnancom pracovný pomer na určitú dobu od 1. apríla 2019 do 31. októbra 2019 a prvýkrát tento pracovný pomer predĺžil od 1. novembra 2019 do 30. júna 2020. Môže zamestnávateľ aktivovať § 252o ZP?
Nie, pretože predĺženie pracovného pomeru podľa § 48 ods. 2 ZP je ešte možné. Prvé uzavretie pracovného pomeru na určitú dobu (od 1. apríla 2019 do 31. októbra 2019) sa nepovažuje za predĺženie. K prvému predĺženiu došlo od 1. novembra 2019 do 30. júna 2020, následne druhýkrát môže zamestnávateľ predĺžiť pracovný pomer od 1. júla 2020, maximálne však do 31. marca 2021. Následne od 1. apríla 2021 môže aktivovať čl. 252o ZP a pristúpiť k tretiemu predĺženiu pracovného pomeru na určitú dobu.
- je možné predĺžiť jedenkrát a najviac o jeden rok; pracovný pomer končí k určitému dňu (31. januára 2021 a môže byť predĺžený od nasledujúceho dňa (1. februára 2021) najviac o jeden rok (do 31. januára 2022);
- je možné predĺžiť podľa § 252o ods. 1 ZP až potom, čo túto skutočnosť zamestnávateľ vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov;
Ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov (príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník) nepôsobia, ingerencia zástupcov zamestnancov sa nevyžaduje. Ak by zamestnávateľ zástupcov zamestnancov obišiel a neprerokoval s nimi predĺženie pracovného pomeru na určitú dobu podľa § 252o ZP, má sa za to, že bol uzatvorený pracovný pomer na neurčitý čas.
Záver
Aby sme mohli hovoriť o platnom predĺžení pracovného pomeru na určitú dobu podľa § 252o ZP, musia byť podmienky uvedené v bodoch 1 až 5 splnené súčasne. Obdobné pravidlá potom platia pre opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu.
Článok sme prevzali z portálu: