Novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“ alebo „ZP“), ktorá bola vykonaná zákonom č. 76/2021 Z. z., s účinnosťou od 1. 3. 2021 zmenila definíciu domáckej práce a telepráce, ale jej podstata a základné charakteristiky sa nezmenili. V pracovnoprávnej oblasti sa v súvislosti s výkonom práce z domu stretávame s dvoma pojmami, ktorými sú home office ako príležitostná práca z domu a domácka práca/telepráca ako pravidelná práca z domu. Právna úprava Slovenskej republiky vymedzuje len pojem domácka práca, ale pojem home office nepozná. Anglické znenie dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 177 z roku 1996 upravuje tzv. home work, pričom slovenské znenie prekladu dohovoru používa slovné spojenie „práca doma“. Domácka práca/telepráca a home office majú spoločnú vlastnosť, ktorá spočíva v tom, že ide o špecifický druh vykonávania práce, ktorá nie je viazaná na pracovisko zamestnávateľa, ale na iné (hocijaké) miesto výkonu práce, najčastejšie bydlisko (domácnosť) zamestnanca.
Výkon domáckej práce a telepráce Zákonník práce naďalej umožňuje len u zamestnancov, s ktorými má zamestnávateľ uzatvorenú pracovnú zmluvu. Zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru takto pracovať nemôžu. Novela Zákonníka práce upresňuje, že o domácku prácu/teleprácu ide vtedy, ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne z domácnosti zamestnanca. Navyše na výkon domáckej práce sa vyžaduje dohoda zamestnávateľa so zamestnancom v pracovnej zmluve. Medzi základné charakteristiky domáckej práce a telepráce patrí: