Nárok zamestnanca na peňažné plnenie v súvislosti s výskytom koronavírusu

Vydáno: 43 minút čítania

Podľa § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v z. n. p. (ďalej len „zákon o BOZP“) je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj:

  • vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika
  • posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť.

Zamestnávateľ je povinný posudzovať riziko na pracovisku a v prípade potreby je oprávnený prijať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov. Prijatie vhodných opatrení závisí od posúdenia rizika zamestnávateľom v závislosti od konkrétneho prípadu, pričom riadiť sa môže aj opatreniami, ktoré prijala Bezpečnostná rada SR. Aké má teda zamestnávateľ možnosti v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19, aby ochránil svojich zamestnancov? Môžu zamestnanci pracovať z domu? A čo v prípade osôb, ktoré sa vrátili zo zóny výskytu ochorenia COVID-19 a nevykazujú príznaky ochorenia?

Zamestnávateľ a zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov

Ako má zamestnávateľ postupovať pri ochrane zamestnancov v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19, resp. inej pandémie, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. priamo nerieši. Prijatie opatrení zamestnávateľom závisí nielen od pracovných podmienok zamestnanca a charakteru podnikateľskej činnosti zamestnávateľa, ale aj od preventívnych opatrení, ktoré nariadi Ústredný krízový štáb SR. Ak je napr. jedným z opatrení zákaz maloobchodného predaja v predajni so záhradkárskymi potrebami, tak majiteľ predajne musí prevádzku zatvoriť a zamestnanci zostanú doma bez práce. Nakoľko im zamestnávateľ nebude prideľovať prácu z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa, je im povinný počas tohto obdobia vyplácať náhradu mzdu vo výške priemerného zárobku. Inak možno postupovať u osôb, ktoré sa vrátili zo zóny výskytu ochorenia COVID-19 a nevykazujú príznaky ochorenia. V zmysle usmernenia hlavného hygienika SR sa vyžaduje, aby zostali v karanténe a sledovali svoj zdravotný stav počas 14 dní od príchodu z oblasti zasiahnutej ochorením COVID-19 (kašeľ, bolesť hrdla, dýchavičnosť, horúčka). Vychádzajúc z tohto odporúčania tak zamestnávateľ môže zvážiť prácu z domu, príp. inú prekážku v práci na strane zamestnanca po dobu 14 dní.

V prípade, ak sa zamestnanec vrátil z dovolenky alebo zo služobnej cesty z oblasti, kde bol výskyt prípadov ochorenia COVID-19, alebo ak mohol byť potenciálne v kontakte s osobami, u ktorých je riziko, že boli nakazené, mal by o tom informovať svojho zamestnávateľa. V tomto prípade nemožno vylúčiť, že ide o tzv. rizikového zamestnanca, kde je riziko, že sa tento zamestnanec mohol nakaziť a zároveň môže nakaziť aj ďalšie osoby, s ktorými príde do kontaktu. V záujme ochrany zdravia ostatných zamestnancov môže zamestnávateľ ustanoviť povinnosť zamestnanca oznamovať svoj pobyt v rizikovej oblasti, príp. iné skutočnosti, ktoré sú relevantné pre ochranu zdravia.

Opatrenia nariadené Ústredným krízovým štábom SR

Ústredný krízový štáb SR nariadil dňa 9. 3. 2020 v súvislosti s nepriaznivým vývojom epidemiologickej situácie viaceré preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu akútnej infekcie horných dýchacích ciest COVID-19, ktorú spôsobuje nový koronavírus (SARSCoV-2) z čeľade Coronaviridae. Jedným z nich bolo, že fyzické osoby (FO), ktoré sa vracajú na Slovensko z Talianska, Číny, Iránu a Južnej Kórey, musia od 10. 3. 2020 až do odvolania zostať v domácej povinnej karanténe (obdobný pojem je „domáca izolácia“) po dobu 14 dní, vrátane osôb, ktoré s nimi žijú v domácnosti. Podľa vyjadrenia hlavného hygienika SR: „Byť v domácej izolácii znamená zdržať sa sociálnych kontaktov, pracovnej činnosti s výnimkou práce v mieste domácej izolácie a akýchkoľvek činností, ktoré si vyžadujú opustiť miesto izolácie.“ Povinná domáca 14-dňová karanténa sa od 13. 3. 2020 od 7. hodiny až do odvolania sprísnila a platí pre všetky osoby, ktoré sa vrátia zo zahraničia z ktoréhokoľvek štátu (výnimku majú vodiči nákladnej kamiónovej dopravy). Za nerešpektovanie nariadenia môže byť občanovi uložená pokuta do výšky 1 650 €. Prísnejšie preventívne opatrenie platí pre osoby, ktoré sa z postihnutých oblastí zo zahraničia vracajú ako organizované skupiny. Všetkým osobám, ktoré sa od 16. 3. 2020 od 6. hodiny vracajú z postihnutých oblastí zo zahraničia skupinovo, sa nariaďuje 14-dňová izolácia v zariadeniach určených Ministerstvom vnútra SR a nie v domácej povinnej karanténe.

Poznámka: V súlade s § 2 ods. 1 písm. m) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane zdravia“) izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia. Izolácia môže v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení. V súlade s § 2 ods. 1 písm. n) cit. zákona karanténne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.

Dňa 16. 3. 2020 vláda SR vyhlásila núdzový stav vo viacerých nemocniciach a zároveň nariadila Úradu verejného zdravotníctva SR prijať ďalšie opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktoré spočívajú v tom, že na obdobie 14 dní sa zakazuje maloobchodný predaj a predaj služieb v prevádzkach okrem predajní potravín a drogérií a pohonných látok, lekární a predajní zdravotníckych pomôcok, novinových stánkov, predajní krmív a potrieb pre zvieratá vrátane veterinárnych ambulancií, prevádzok telekomunikačných operátorov a verejného stravovania, stánkov s rýchlym občerstvením, prevádzok poštových, bankových, poisťovacích služieb a internetových obchodov, donáškových služieb, práčovní a čistiarní odevov, auto a pneuservisov, odťahových a pohrebných služieb. Taxislužby môžu fungovať, no nie na prevoz osôb, ale len tovaru.

Související dokumenty

Súvisiace články

Otázky a odpovede k zákonu o COVID -19
Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca súvisiace s ukončením obdobia pandémie
Covid testy a daňová uznateľnosť, nepeňažný príjem zamestnanca
Pokyn zamestnávateľa na celofiremné testovanie zamestnancov
Pracovné cesty a dovolenky zamestnancov v čase pandémie
Pracovný čas a jeho evidencia
Čo s nevyčerpanou dovolenkou zamestnanca?
Všetko o nárokoch zamestnancov počas sviatkov (3. časť)
Výkon práce nadčas a práce vo sviatok
Dovolenka nad rámec zákona
Príplatky za prácu cez víkend, v noci a za sťažený výkon práce v roku 2024
Povinnosti v podnikaní a sankcie (VII.)
Daň z príjmov právnickej osoby - aktuálne problémy
Strata spôsobilosti zamestnanca dlhodobo vykonávať doterajšiu prácu
Covid 19 v pracovnoprávnych vzťahoch
Vybrané zamestnanecké bonusy, ktoré zamestnávateľ nezdaňuje
Zrážka zo mzdy
Úprava minimálnej mzdy od 1. januára 2020 (1. časť)
Určenie pomernej časti dovolenky

Súvisiace otázky a odpovede

Nárok na dovolenku pri skončení pracovného pomeru
Pružný pracovný čas od 1. 9. 20011 a náhrada mzdy pri prekážkach v práci
Zriadenie dvojzmennej prevádzky
Čerpanie sociálneho fondu
Zamestnanec na skrátený pracovný čas a dovolenka
Výpočet priemerného hodinového zárobku pre účely dovolenky
Výpočet dovolenky
Zrážky zo mzdy zamestnanca
Návšteva u lekára a PN zamestnanca
Dovolenka a jej čerpanie
Náhradu platu starostu v prípade čerpania dovolenky
Preplatenie nevyčerpanej dovolenky vo verejnej správe a u starostu obce
Náhrady zamestnancom
Čerpanie dovolenky po skončení vyslania v zahraničí
Výpoveď osamelej zamestnankyni
Výpočet mzdy pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase
Skrátený pracovný úväzok a dovolenka
Pedagogický zamestnanec - čiast.úväzkom?
Mzdové náležitosti zamestnanca pacujúceho v obci
Výpočet platu kontrolóra