Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom za vykonanú prácu mzdu. Pojem „mzda“ je definovaný v § 118 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), a to ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) vymedzuje, ktoré príjmy sa považujú za príjmy zo závislej činnosti. Medzi takéto príjmy patria aj príjmy z pracovnoprávneho vzťahu, t. j. aj mzda. Príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
Zamestnávateľ môže so súhlasom zamestnanca a za podmienok s ním dohodnutých, poskytovať mzdu v peňažnej forme alebo časť mzdy, s výnimkou minimálnej mzdy, formou naturálnej mzdy. Ako naturálnu mzdu, t. j. príjem v nepeňažnej forme, možno poskytovať výrobky, výkony, práce a služby. Poskytovanie naturálnej mzdy vo forme liehovín alebo iných návykových látok nie je dovolené. Zľava na cestovnom pre zamestnanca dopravcu sa nepovažuje za naturálnu mzdu. Naturálna mzda sa vyjadruje v peňažnej forme v cenách tovaru od výrobcu alebo v cenách služieb od poskytovateľa služieb podľa cenového predpisu platného v čase poskytovania naturálnej mzdy. Ak zamestnávateľ v rámci svojich priestorov zriadil obchodné zariadenia na predaj tovaru alebo na poskytovanie služieb, nesmie zamestnanca nútiť, aby v týchto obchodných zariadeniach kupoval tovar alebo využíval ich služby. V prípade, že z dôvodov odlúčenosti prevádzky nemožno používať iné obchodné zariadenia, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, aby sa predaj tovaru alebo poskytovanie služieb nevyužívali na dosahovanie vlastného zisku alebo aby sa tovar predával a služby poskytovali za ceny v mieste obvyklé v čase predaja tovaru alebo poskytovania služieb.
Podľa § 2 písm. c) ZDP sa na účely tohto zákona príjmom rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Zamestnávatelia sa snažia, okrem vyplatenia základnej mzdy zabezpečiť rôznymi benefitmi spokojnosť svojich zamestnancov, posilniť stabilitu a vernosť svojich zamestnancov, motivovať ich k lepšej výkonnosti, a to aj napriek tomu, že sú viazaní osobitnými predpismi, ktoré ustanovujú povinnosti, ktoré v podobe minimálneho štandardu pracovných podmienok je zamestnávateľ povinný zabezpečiť. Nad tento minimálny rámec zamestnávateľ môže poskytovať svojim zamestnancom podľa svojich možnosti a so zámerom motivovať zamestnancov k zodpovednému prístupu k práci, poskytovaním rôznych benefitov, s rôznym zameraním, napr. na profesijný a osobnostný rast zamestnancov, sociálnu starostlivosť, starostlivosť o zdravie a regeneráciu, ale aj na tvorbu priaznivých pracovných podmienok zamestnancov a na sociálne aktivity. Takýmto benefitom je napr. vec, služba majetkové právo, čoho hodnota je vyčísliteľná v peniazoch, teda v eurách a čo je pripísané, poukázané na konkrétneho zamestnanca.
Zamestnávateľ má povinnosť evidovať čo, ktorému zamestnancovi a v akej hodnote poskytol, nakoľko ide o nepeňažné plnenie, ktoré môže mať viacero podôb a niekedy na prvý pohľad ani nemusí byť jasné, že v konkrétnom prípade ide o zdaniteľné nepeňažné plnenie plynúce zamestnancovi.
Štát v niektorých prípadoch túto politiku zamestnávateľov podporuje, napr. daňovou politikou. V § 5 ods. 5 a 7 ZDP vidíme, ktoré plnenia, či už v peňažnej forme alebo v nepeňažnej forme, a za akých podmienok, zamestnávateľ nezdaní, a to z dôvodu, že v týchto ustanoveniach sú príjmy vylúčené z predmetu dane alebo patria medzi príjmy oslobodené od dane z príjmov. Prejdeme si vybrané nepeňažné plnenia, zatriedené do r