Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Tento zákon upravuje aj podmienky vzniku nároku na príspevok na rekreáciu a na športovú činnosť dieťaťa. V nasledujúcom texte si podrobnejšie rozoberieme problémy, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe, týkajúce sa týchto príspevkov nielen z hľadiska Zákonníka práce, ale aj z daňového hľadiska.
PRÍSPEVOK NA REKREÁCIU
S účinnosťou od 1. januára 2019 sa do Zákonníka práce doplnilo nové ustanovenie § 152a, ktoré v odsekoch 1 až 6 zaviedlo nový inštitút príspevok na rekreáciu, cieľom ktorého je podpora domáceho cestovného ruchu.
Rozsah a podmienky poskytnutia príspevku na rekreáciu
V súlade s § 152a ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v hodnote 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Pri posudzovaní, či má zamestnávateľ povinnosť alebo len možnosť vyplácať príspevky na rekreáciu počas roka 2020, je rozhodujúci priemerný evidenčný počet zamestnancov zistený za rok 2019.
Zamestnanci, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon verejnej funkcie (§ 136 Zákonníka práce) nemajú nárok na príspevok na rekreáciu počas doby dlhodobého uvoľnenia. Z hľadiska pracovného práva ich pracovnoprávny vzťah k zamestnávateľovi iba spočíva, nakoľko sú uvoľnení na výkon verejnej funkcie. Ich práva a povinnosti sa spravujú právnymi predpismi, ktoré upravujú postavenie osoby, ktorá je vo verejnej funkcii. Pri posudzovaní nároku na príspevok na rekreáciu sa vychádza zo zásady, že do času trvania pracovného pomeru (minimálne 24 mesiacov) by sa mal započítať čas trvania pracovného pomeru pred dlhodobým uvoľnením a čas po skončení dlhodobého uvoľnenia, t. j. do času trvania pracovného pomeru sa nezapočítava doba dlhodobého uvoľnenia.
Zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu. Pri poskytovaní príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s vydavateľom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu je výška poplatku za sprostredkovanie služieb maximálne 3 % z hodnoty rekreačného poukazu (§ 152a ods. 2 Zákonníka práce).
Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada (§ 152a ods. 3 Zákonníka práce).
Ak zamestnanec za dovolenku uhradí viac ako 500 €, zamestnávateľ uplatňuje pravidlo maximálnej výšky príspevku podľa Zákonníka práce, t. j. 275 € a zostávajúcu sumu si hradí zamestnanec sám. V prípade, ak má zamestnanec viac pracovných pomerov je oprávnený sám rozhodnúť, u ktorého zo svojich zamestnávateľov na základe písomnej žiadosti uplatní svoj nárok na poskytnutie príspevku na rekreáciu.
Ustanovenie § 152a ods. 4 Zákonníka práce vymedzuje, čo sa považuje za oprávnené výdavky. Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na:
- služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
- pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
- ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
- organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom. Za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.
Z citovaného ustanovenia vidíme, že podľa písmen a) až c), ide o tuzemskú rekreáciu s dvomi prenocovaniami. Za oprávnené výdavky sa v zmysle týchto ustanovení považujú výdavky na ubytovanie, stravu, dopravu, miestnu daň, wellness, skipasy a iné služby súvisiace s rekreáciou za predpokladu, že súviseli s ubytovaním, aspoň na dve prenocovania a sú súčasťou jedného účtovného dokladu (napr. faktúry), resp. viacerých účtovných dokladov (napr. faktúra a doklad z elektronickej registračnej pokladnice) vystavených napr. ubytovacím zariadením.
Pokiaľ ide o oprávnené výdavky, ktoré sú uvedené v § 152a ods. 4 písm. d) Zákonníka práce, tu nie je potrebné, aby išlo o viacdenné aktivity alebo zotavovacie podujatia viazané na prenocovanie. Po