Čo s nevyčerpanou dovolenkou zamestnanca?

Vydáno: 20 minút čítania

Všeobecným pravidlom je, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ rozhodne o pláne dovoleniek sám. Súčasná právna úprava umožňuje určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď dosiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru.

Zákonník práce ustanovuje zamestnávateľom povinnosť vypracovať s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov plán dovoleniek, podľa ktorého by mali určovať čerpanie dovolenky zamestnancom. Ak zástupcovia zamestnancov u zamestnávateľa nepôsobia, zamestnávateľ vypracuje plán dovoleniek na základe jednostranného rozhodnutia – s prihliadnutím na oprávnené záujmy zamestnancov. Odchýlky od plánu dovoleniek sú prípustné, a to predovšetkým v tých prípadoch, ak zamestnávateľ určí čerpanie dovolenky na základe žiadosti zamestnanca.

Užitočná rada: Podľa odporúčaní Národného inšpektorátu práce (ďalej len „NIP“) treba zamestnanca oboznámiť s vypracovaným plánom dovoleniek a pri jeho vyhotovení by mal zamestnávateľ postupovať tak, aby si zamestnanec mohol vyčer­pať dovolenku spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka.

Čerpanie dovolenky

V súvislosti s čerpaním dovolenky je potrebné uviesť, že čerpanie dovolenky určuje výlučne zamestnávateľ. Z uvedeného vyplýva, že práve do právomoci zamestnávateľa spadá, kedy určí zamestnancovi čerpanie celej výmery dovolenky. Pri určení čerpania je však zamestnávateľ povinný zohľadniť oprávnené záujmy zamestnanca a rešpektovať plán dovoleniek vytvorený so súhlasom zástupcov zamestnancov. Pri čerpaní dovolenky je potrebné dodržiavať základné pravidlá, podľa ktorých je zamestnávateľ povinný:

  • čerpanie dovolenky oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred − obdobie môže byť výnimočne skrátené, ale len so súhlasom zamestnanca,
  • určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky v dĺžke aspoň štyroch týždňov v príslušnom kalendárnom roku, ak má na ňu zamestnanec nárok a čerpaniu nebránia prekážky na strane zamestnanca,
  • poskytnúť zamestnancovi dovolenku na príslušný kalendárny rok tak, aby skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka; ide predovšetkým o prípady, ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca; v takomto prípade ide o tzv. „prenášanie dovolenky“.

Koľko dní dovolenky z aktuálneho roka si teda môže zamestnanec preniesť do nasledujúceho roka? V zásade si je možné preniesť z minulého roka do nasledujúceho roka celú nevyčerpanú výmeru dovolenky. Treba však vziať na zreteľ, že podľa súčasnej právnej úpravy je zamestnávateľ povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak k určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. Z uvedeného vyplýva,

Související dokumenty

Súvisiace články

Všetko o nárokoch zamestnancov počas sviatkov (3. časť)
Všetko o nárokoch zamestnancov počas sviatkov (1. časť)
Priemerná mesačná mzda za rok 2019 a jej dopad na mzdové veličiny
Legislatívne zmeny v mzdovej učtárni v roku 2021 (2. časť)
Zmeny od 1. mája 2021 z novely zákona o sociálnom poistení
Vysporiadanie daňovej povinnosti študenta za rok 2021
Dohoda o pracovnej činnosti
Nové povinnosti zamestnávateľov pri vysielaní zamestnancov
Dovolenka nad rámec zákona
Nárok zamestnanca na peňažné plnenie v súvislosti s výskytom koronavírusu
Evidencia na účely dôchodkového poistenia
Platenie poistného do fondov od 1. januára 2008
Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie za rok 2007
Výpočet miezd zamestnancov po 1. januári 2005
Ako sa menia odvody do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne v roku 2022
Zdaňovanie príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti v roku 2015
Vymeriavací základ SZČO na účely platenia poistného na sociálne poistenie od 1. júla 2015
Nárok na starobný a predčasný starobný dôchodok a zvýšenie ich sumy výkonom zárobkovej činnosti (2. časť)
Nárok na starobný a predčasný starobný dôchodok a zvýšenie ich sumy výkonom zárobkovej činnosti (3. časť)

Súvisiace otázky a odpovede

Vymeriavací základ na účely materskej dovolenky
Podiely na zisku
Príjem zo závislej činnosti súčasne v dvoch členských štátoch EÚ
Dve pracovné pozície na jednu pracovnú zmluv
Práceneschopnosť a doplnkové dôchodkové poistenie
Vyplatenie podielu na zisku v s.r.o. za rok 2012 a odvody
Trvanie rodičovskej dovolenky
Daňový bonus a ročné zúčtovanie preddavkov na daň
Dohoda o pracovnej činnosti a občan ČR
Prihlásenie zamestnanca do SP- Otázka nelegálneho zamestnávania
Výkaz nedoplatkov zo zdravotnej poisťovne
Zamestnávanie manželky
Zdanenie nepeňažného príjmu
Vymeriavací základ na poistné do Sociálnej poisťovne
Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru
Ubytovanie zamestnanca a odvody
Nárok na dovolenku pri skončení pracovného pomeru
Zamestnanec na skrátený pracovný čas a dovolenka
Výpočet priemerného hodinového zárobku pre účely dovolenky
Náhradu platu starostu v prípade čerpania dovolenky