Dňa 18. júna 2016 nadobúda účinnosť zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cezhraničnej spolupráci“), ktorý upravuje najmä spoluprácu medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ (EHP) v oblasti cezhraničného vysielania zamestnancov. Touto novou legislatívou sa dosiahla rovnaká právna úprava vysielania platná v SR, akú už v súčasnosti pozná smernica 96/71/ES Európskeho Parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (ďalej len „smernica 96/71/ES“).
Ktoré štáty patria medzi členské štáty EÚ (EHP)?
Slovenská republika na základe Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (ďalej len „EÚ“) uplatňuje od 1. 5. 2004 voľný pohyb za prácou na území SR pre občanov všetkých členských štátov EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru [ďalej aj „členský štát EÚ (EHP)]. Od 1. 5. 2005 sa voľný pohyb za prácou vzťahuje aj na občanov Švajčiarskej konfederácie a ich rodinných príslušníkov. Členskými štátmi Európskej únie sú: Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Cyprus (grécka časť), Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovinsko, Slovensko, Bulharsko, Rumunsko Chorvátsko. Európsky hospodársky priestor zahŕňajú všetky členské štáty Európskej únie a tri štáty Európskeho združenia voľného obchodu – Islandskú republiku, Lichtenštajnské kniežatstvo a Nórske kráľovstvo. Na základe Čl. 6 ods. 5 Aktu o podmienkach pristúpenia SR k Európskej únii a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, sa SR zaviazala pristúpiť k Dohode o Európskom hospodárskom priestore.
V zákone o cezhraničnej spolupráci bola implementovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (,,nariadenie o IMI“). V samostatných Článkoch schváleného zákona o cezhraničnej spolupráci dochádza k novelizáciám nasledovných právnych noriem:
- Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) v z. n. p. (Článok II).
- Zákon č. 82/2015 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v z. n. p. (Článok III).
- Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v z. n. p. (Článok IV).
V právnej úprave, ktorá je účinná od 18. 6. 2016 boli zadefinované nové pojmy (hosťujúci a domáci zamestnávateľ, hosťujúci a domáci zamestnanec), ďalej sa pri vyslaní zamestnanca do iného členského štátu EÚ (EHP) zavádza povinnosť zamestnávateľa uzatvoriť so zamestnancom osobitnú dohodu o vyslaní a povinnosť (ešte pred začatím vyslania) poskytnúť inšpektorátu práce zákonom určené údaje (o každom vyslanom zamestnancovi, o dobe vyslania zamestnancov, o type poskytovanej služby apod.). Okrem toho sa ustanovujú nové povinnosti aj pre zahraničného zamestnávateľa, konkrétne určiť kontaktnú osobu vrátane jej adresy na účely doručovania písomnosti a na mieste výkonu práce je zahraničný zamestnávateľ povinný viesť a na požiadanie inšpektorátu práce predložiť pracovné zmluvy, evidencie pracovného času a doklady o vyplatenej mzde vyslaných zamestnancov. Z uvedeného vyplýva, že schválenie novej právnej úpravy prináša mnohé zmeny, ktoré sa priamo dotknú nielen zamestnávateľov, ktorí vysielajú svojich zamestnancov na výkon práce v rámci EÚ (EHP), ale aj zamestnávateľov, ktorí prijímajú na výkon práce zamestnancov vyslaných z iných členských štátov EÚ (EHP).
Zákon o cezhraničnej spolupráci
Problematika vysielania zamestnancov je v rámci právnej úpravy EÚ upravená v smernici č. 96/71/ES o vysielaní pracovníkov a v smernici č. 2014/67/EÚ o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov. V zmysle Článku 23 ods. 1 smernice č. 2014/67/EÚ majú/mali členské štáty EÚ (ďalej len „členský štát“) do 18. 6. 2016 uloženú povinnosť uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, do ktorých bude implementovaná právna úprava EÚ o vysielaní pracovníkov, a zároveň bezodkladne informovať Európsku komisiu o zavedenie účinnosti týchto právnych noriem. V podmienkach SR došlo k splneniu tejto povinnosti schválením zákona o cezhraničnej spolupráci, na základe ktorého sa spolupráca v oblasti vysielania zamestnancov medzi členskými štátmi prehĺbi aj prostredníctvom týchto nástrojov:
- poskytovanie informácií,
- realizácia kontrolnej činnosti,
- doručovanie rozhodnutí príslušných orgánov členských štátov o uložení sankcie a jej vymáhanie,
- plnenie administratívnych požiadaviek, ktoré je povinný