Termín „moat“, ktorý spopularizoval Warren Buffett investori na akciových trhoch veľmi dobre poznajú. Ide o schopnosť firmy si zachovať svoju konkurenčnú výhodu s cieľom udržať si svoje dlhodobé zisky a podiel na trhu. V doslovnom preklade ide o priekopu okolo pevnosti, ktorá chráni ľudí a ich majetky, ktorí v nej žijú pred ľuďmi žijúcimi za hradbami.
V súčasnom prostredí vysokej inflácie sa v podnikaní „moat“ prejaví napr. tým, že firma dokáže jednoducho zvýšiť svoje ceny a preniesť tak nárast cien vstupov na zákazníkov bez toho, aby jej poklesli tržby, resp. aby musela znížiť svoje zisky. To dokážu skutočne len spoločnosti, ktoré majú práve tzv. „moat“. Firmy, ktoré ho nemajú by zvýšením ceny prišli o časť svojich zákazníkov, ktorá by prešla ku konkurencii a preto sa aktuálnu situáciu pokúšajú riešiť znížením svojich ziskových marží.
Zlaté pravidlá Warrena Buffetta
Keď sa pozrieme bližšie na jedno zo zlatých pravidiel Warrena Buffetta pri vyhľadávaní spoločností, ktoré majú potenciál dosahovania dlhodobých ziskov, tak sa pozerá na ukazovateľ „gross profit margin“, teda na podiel „gross profit“ k „total revenues“ a očakáva jeho čo najväčšiu hodnotu. Zjednodušene povedané, čím väčší „gross profit margin“ spoločnosť dosahuje, tým existuje väčší predpoklad, že spoločnosť dokáže dlhodobo dosahovať zisk. Prenesene má šancu získať práve spomínaný „moat“.
Ako je teda vidieť, poznať svoje čísla bez ohľadu nato, či ste verejne obchodovaná spoločnosť, resp. rodinný podnik je dôležité. Ak sa vrátime k Buffettovi, tak on, napr. rozdeľuje spoločnosti podľa ich „gross profit margin“ do 3 kategórií. Firmy s týmto ukazovateľom nad 40% považuje za firmy s dlhodobou konkurenčnou výhodou. Hodnota medzi 20% až 40% napovedá o silnom konkurenčnom prostredí. Pričom ukazovateľ pod 20% už hovorí o takom konkurenčnom prostredí, v ktorom si žiadna zo spoločností nevie dlhodobo získať výhodu oproti konkurencii. Len pre informáciu, taká Coca-Cola dosahuje gross profit margin na úrovni 60%, Alphabet okolo 56%, Apple 43% a Tesla „už iba“ na úrovni 27%. Ako je vidieť, predmetný ukazovateľ skutočne vie do určitej miery napovedať o konkurenčnom prostredí, v ktorom firma pôsobí.
Takých zlatých pravidiel je však ďaleko viac. Napr. také kapitálové výdavky, teda výdavky na obstaranie dlhodobého majetku. Hovorí sa, že ak ich firma nemusí vynakladať, tak je to jedno z tajomstiev ako vie zbohatnúť. Ak sa vrátime k Buffettovi, tak on si rád robí ich priemer za posledné desaťročné obdobie a porovnaná ho s čistým ziskom za rovnaké obdobie. Platí, že čím je obdobie dlhšie, tým dostaneme lepší pohľad nato, čo sa v odvetví skutočne deje. V tomto prípade platí, že firmy ktoré vynakladajú v priemere 25% a menej svojich priemerných ročných čistých ziskov na kapitálové výdavky, tak môžu pravdepodobne disponovať dlhodobou konkurenčnou výhodou, ktorá im to umožňuje.
Produkt ako základ dlhodobej konkurenčnej výhody
Na strane druhej, napr. vo výrobnom odvetví môže rýchly rast stavu zásob počas pár rokov vystriedaný ich rýchlym prepadom napovedať práve o tom, že podnikateľské prostredie sa stalo vysoko konkurenčným, resp. produkty sa stali zastaranými. Netreba zabúdať, že jedno z ďalších pravidiel ako dosiahnuť dlhodobú konkurenčnú výhodu spoločnosti je predávať produkt, ktorého predaj sa výrazne nemení, ideálne stále rastie. Takým dobrým príkladom je znovu napr. Coca-Cola, ktorá nedosahuje takmer žiadne výkyvy v stave zásob počas posledných rokov vo svojej bilancii a možno ju určite označiť ako jednu z firiem, ktoré majú tzv. „moat“.
Aké sú vaše čísla, resp. čo hovoria o vašom odvetví? Ako je vidieť, náhľad do účtovníctva aj rodinnej firmy môže veľa napovedať o možných výhľadoch podnikania do budúcnosti a účtovníctvo rodinnej firmy preto netreba brať iba ako podklad pre spracovanie daňového priznania.