Slovensko zavádza nový režim preverovania zahraničných investícií s cieľom posilniť kontrolu nad strategickými odvetviami a chrániť svoju národnú bezpečnosť. Tento nový režim má za úlohu skúmať a schvaľovať zahraničné investície, ktoré sa považujú za kritické alebo strategické pre krajiny, a to najmä v oblastiach, ako sú energetika, telekomunikácie, informačné technológie, doprava, zdravotníctvo a obrana.
Podľa nového režimu budú zahraniční investori povinní predložiť žiadosť a podrobiť sa preskúmaniu a schvaľovaciemu procesu zo strany príslušných orgánov. Tieto orgány budú posudzovať potenciálny vplyv zahraničnej investície na verejnú bezpečnosť a verejný poriadok. Dôraz sa bude klásť na identifikáciu možných rizík, ako sú kybernetické hrozby, závislosť na kritickej infraštruktúre, stratégie šírenia vplyvu alebo obavy o ochranu osobných údajov.
Tento nový režim preverovania zahraničných investícií prinesie zvýšenú transparentnosť a ochranu pred potenciálnymi hrozbami pre národnú bezpečnosť. Taktiež podporuje spoluprácu so zahraničnými partnermi a zabezpečuje, aby zahraničné investície na Slovensku boli v súlade s národnými záujmami a bezpečnostnými požiadavkami.
Dňa 1. marca 2023 nadobudol účinnosť zákon o preverovaní zahraničných investícií (ďalej len „Zákon o PZI“), ktorý zavádza komplexný režim kontroly zahraničných investícií v Slovenskej republike, anglicky control of foreign direct investment (FDI).
Slovenská republika sa týmto zaradila medzi štáty, ktoré zaviedli režim kontroly zahraničných investícií. Tento nový režim kontroly zahraničných investícií v Slovenskej republike sa riadi štandardmi upravenými v Nariadení Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 2019/452, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej Únie. Predtým Slovenská republika nedisponovala komplexnou právnou úpravou v oblasti preverovania zahraničných investícii z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky a bezpečnosti a verejného poriadku v Európskej únii. Čiastková úprava týkajúca sa kontrol transakcií s prvkami kritickej infraštruktúry bola obsiahnutá v Zákone č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre, ktorú Zákon o PZI zrušil.
Ako je vymedzený zahraničný investor?
Zahraničným investorom je každý, kto uskutočnil zahraničnú investíciu alebo plánuje takúto investíciu uskutočniť a je:
- fyzickou osobou, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky ani iného členského štátu Európskej únie;
- právnickou osobou, ktorá nemá sídlo alebo samostatne zárobkovou činnou osobou, ktorá nemá miesto podnikania v Slovenskej republike ani v inom členskom štáte Európskej únie;
- osoba, ktorá síce je občan Európskej únie a/ alebo má sídlo alebo miesto podnikania v Európskej únií, avšak je ovládaná osobou mimo Európskej únie alebo orgánom verejnej moci tretej krajiny mimo Európskej únie, ktoré sú jej konečným užívateľom výhod a/ alebo financujú transakciu.
Čo znamená cieľová osoba?
Cieľová osoba (angl. target) je právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike, ktorá existuje alebo vznikne v súvislosti so zahraničnou investíciou, a to bez ohľadu na jej právnu formu, existenciu právnej subjektivity, spôsob financovania a zameranie činnosti vrátane zamerania činnosti na dosahovanie zisku.
Ako je zadefinovaná zahraničná investícia?
Zahraničná investícia je každá investícia (bez ohľadu na jej výšku) plánovaná alebo uskutočnená zahraničným investorom, ktorá mu umožní priamo alebo nepriamo:
- nadobudnúť cieľovú osobu, d) vykonávať v cieľovej osobe kontrolu, alebo
- vykonávať v cieľovej osobe účinnú účasť, e) nadobudnúť podstatné aktíva v cieľovej osobe.
- zvýšiť v cieľovej osobe účinnú účasť,
Osobitným druhom zahraničnej investície je kritická zahraničná investícia, v súvislosti s ktorou existuje zvýšené riziko negatívneho vplyvu na bezpečnosť alebo verejný poriadok Slovenskej republiky, vzhľadom na význam cieľovej osoby alebo jej činnosti z pohľadu udržania základných funkcií štátu.
Za zahraničnú investíciu sa nepovažuje:
- investícia, ktorá spĺňa definíciu zahraničnej investície, ak je plánovaná alebo uskutočnená medzi subjektmi, ktorých spoločníkmi alebo vlastníkmi sú tie isté osoby;
- zriadenie alebo vznik záložného práva vo vzťahu k cieľovej osobe, ak takéto právo nedáva záložnému veriteľovi, ktorý je zahraničným investorom, oprávnenia vo vzťahu k obchodným rozhodnutiam cieľovej osoby, alebo
- transakcia v rámci bežného obchodného styku na účel predaja alebo nákupu tovaru, výrobkov, zásob alebo služieb.
Zákon o PZI vymedzuje 2 druhy investícií (v závislosti od účinnej účasti v cieľovej osobe a jej zvýšenia):
- nekritická zahraničná investícia
Tzv. nekritická zahraničná investícia predstavuje nadobudnutie alebo prekročenie podielu 25% alebo 50% v akejkoľvek cieľovej osobe, a to bez ohľadu na obrat cieľovej osoby alebo hodnotu transakcie, s výnimkou sektorov vymenovaných nižšie v bode (2). - kritická zahraničná investícia
Kritická zahraničná investícia predstavuje nadobudnutie alebo prekročenie podielu 10%, 20%, 33% alebo 50% v cieľovej osobe v nasledovných sektoroch vymedzených v Nariadení Vlády Slovenskej republiky č. 61/2023 Z.z., ktorým sa ustanovujú kritické zahraničné investície:- kritická infraštruktúra
- položky s dvojitým použitím,
- výrobky obranného priemyslu
- mediálne služby,
- určené výrobky (najmä zbrane, výbušniny, pyrotechnické výrobky),
- platformy na zdieľanie obsahu (pri ročnom obrate nad 2 mil. eur),
- biotechnológie
- vydávanie periodickej publikácie,
- základná služba podľa predpisov o kybernetickej bezpečnosti,
- prevádzkovanie spravodajského webového portálu,
- národné prostriedky šifrovej ochrany,
- tlačová agentúra,
- digitálna služba v oblasti cloud computingu.
Aké fázy má proces preverovania zahraničnej investície a koľko trvá?
Konanie sa môže začať na žiadosť zahraničného investora alebo ho môže začať Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo“) z úradnej moci, ako príslušný orgán na preverovanie zahraničnej investície. Toto konanie má viacero fáz, medzi ktoré patrí:
- Posudzovanie rizika negatívneho vplyvu zahraničnej investície
Táto fáza posudzovania rizika negatívneho vplyvu zahraničnej investície sa uplatňuje len pri nekritickej zahraničnej investícii. Ministerstvo informuje o začatí konania konzultujúce orgány, ktorými sú ministerstvá zahraničných vecí, vnútra a obrany Slovenskej republiky, prípadne iné dotknuté ministerstvá, spravodajské služby a policajný zbor (ďalej len „Konzultujúce orgány“). Konzultujúce orgány poskytnú svoje stanovisko k riziku negatívneho vplyvu zahraničnej investície do 30 dní. Ak sa riziko v tejto fáze nezistí, Ministerstvo o tom zašle potvrdenie zahraničnému investorovi a cieľovej osobe. Ak sa riziko v tejto fáze zistí, Ministerstvo začne proces preverovania investície podľa bodu (2) nižšie. - Preverovanie zahraničnej investície
Tento proces preverovania zahraničnej investície musí byť vykonaný pri kritickej zahraničnej investícii vždy, a pri nekritickej zahraničnej investícii vtedy, ak sa zistí riziko negatívneho vplyvu zahraničnej investície vo fáze jeho posudzovania podľa bodu (1) vyššie. V tomto procese Ministerstvo opäť informuje konzultujúce orgány a tie poskytnú svoje stanovisko do 40 dní.
Následne Ministerstvo vypracuje návrh záverečného stanoviska s druhom rozhodnutia podľa bodu a) až c) nižšie, ku ktorému sa môže zahraničný investor a cieľová osoba vyjadriť do 15 dní (tzv. konzultácie).
Po konzultáciách Ministerstvo v súvislosti so zahraničnou investíciou vydá rozhodnutie o:
- povolení,
- podmienečnom povolení (v tomto prípade sa určia podmienky tzv. mitigačné opatrenia), alebo
- predloží Vláde Slovenskej republiky (ďalej len „Vláda“) stanovisko o zamietnutí zahraničnej investície. V prípade, že Vláda so stanoviskom nesúhlasí, zahraničná investícia sa povoľuje, naopak ak Vláda so stanoviskom súhlasí, Ministerstvo vydá rozhodnutie o zákaze zahraničnej investície.
V prípade, že Ministerstvo nevydá rozhodnutie alebo nepredloží Vláde záverečné stanovisko do 130 dní odo dňa začatia preverovania, má sa za to, že zahraničná investícia nemá negatívny vplyv. Je dôležité zdôrazniť, že Zákon o PZI neustanovuje lehotu, v ktorej má byť záverečné stanovisko posúdené Vládou.
Aké sú sankcie a riziká za nesplnenie povinnosti podľa Zákona o PZI?
V prípade zahraničnej investície bez predchádzajúceho schválenia môže Ministerstvo začať konanie o preverovaní uskutočnenia transakcie z úradnej moci a zahraničnému investorovi uložiť povinnosť zvrátiť transakciu, a to do dvoch rokov od uskutočnenia transakcie. Ak sa kritická zahraničná transakcia uzavrie bez predchádzajúceho schválenia, je možné uložiť pokutu až do výšky rovnajúcej sa hodnote kritickej zahraničnej investície alebo 2 % súčtu celkového čistého obratu dosiahnutého zahraničným investorom, resp. ovládajúcou osobou.