Právna úprava odpočítanej dane pri odpisovanom hnuteľnom investičnom majetku, ku ktorej dochádza v prípade zmeny rozsahu použitia hnuteľného investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie je obsiahnutá v rámci § 54d zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Jej obsah predstavujú pravidlá, ktoré umožňujú po prvotnom odpočítaní dane upraviť odpočítanú daň v nasledujúcich kalendárnych rokoch, a to v závislosti od objektívnych okolností, na základe ktorých dôjde k zmene rozsahu používania hnuteľného investičného majetku na podnikanie a aj na iný účel ako na podnikanie.
Investičný majetok, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 54d zákona o DPH, je definovaný v § 54 ods. 2 písm. a) tohto zákona. Investičným majetkom sa na účely ustanovenia § 54d zákona o DPH rozumejú hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3 319,39 € a viac a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok.
Odpočítateľná daň pri kúpe hnuteľného investičného majetku na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie
Vychádzajúc z § 49 ods. 5 zákona o DPH platí, že platiteľ dane, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa § 22 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej iba "zákon o dani z príjmov") odpisovaným majetkom a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania ako aj na iný účel ako na podnikanie (napríklad súkromnú spotrebu platiteľa dane alebo jeho zamestnancov), sa môže rozhodnúť, okrem investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c) zákona o DPH, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie.
Ak sa platiteľ dane, okrem investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c) zákona o DPH rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za
dodanie tovaru za protihodnotu
(§ 8 ods. 3 zákona o DPH) alebo
dodanie služby za protihodnotu
(§ 9 ods. 2 zákona o DPH).
Z ustanovenia § 49 ods. 5 zákona o DPH teda vyplýva, že platiteľ dane, ktorý kúpi hnuteľný investičný majetok, okrem majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c) zákona o DPH a pri jeho kúpe predpokladá, že okrem použitia na podnikanie ho použije aj na iný účel ako na podnikanie, má tak pri odpočítaní dane dve alternatívy:
Alternatíva "A"
Z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH vyplýva, že platiteľ dane má právo na okamžité a úplné odpočítanie dane pri kúpe hnuteľného investičného majetku, ktorý zaradí do svojho obchodného majetku a súčasne je z dôvodu použitia majetku aj na iný účel ako na podnikanie povinný podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH zdaňovať užívanie hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. To znamená, že pri kúpe hnuteľného investičného majetku si platiteľ dane uplatní odpočítanie dane v plnej výške a pri jeho použití na iný účel ako na podnikanie uplatňuje daň podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH, a to za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom je majetok použitý aj na iný účel ako na podnikanie. Užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie, sa považuje za dodanie služby za protihodnotu. Na platiteľa dane, ktorý si uplatní pri kúpe hmotného investičného majetku odpočítanie dane v plnej výške a pri použití majetku na iný účel ako na podnikanie uplatňuj
