Kaucie a depozity z hľadiska dane z pridanej hodnoty

Vydané: 20 minút čítania
Kaucie či depozity majú v rámci podnikateľských obchodných vzťahov charakter zabezpečovacieho prostriedku. Obecne sa pod zabezpečením záväzku rozumie súhrn právnych prostriedkov, ktorých použitím si veriteľ vytvára najnutnejšie predpoklady na uspokojenie pohľadávky v prípadoch, keď dlžník svoj dlh včas nesplní.
Popri sankciách majetkovej povahy, ktoré príslušná legislatíva ustanovuje pre prípady, keď dlžník svoju povinnosť riadne a včas nesplní a ocitne sa tak v omeškaní (úroky alebo poplatok z omeškania), zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť s cieľom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Právne prostriedky zabezpečenia záväzku pritom plnia niekoľko funkcií (preventívna funkcia, zabezpečovacia funkcia resp. uhradzovacia funkcia).
Pri voľbe prostriedkov, ktorými sa má zabezpečiť splnenie záväzku, je predovšetkým dôležité si uvedomiť, aká bude predpokladaná spoľahlivosť zabezpečenia. Podľa tohto kritéria možno rozdeliť zabezpečovacie prostriedky do rôznych kategórií.
Finančné zábezpeky
, resp.
kaucie či depozity
patria do skupiny
zabezpečovacích prostriedkov,
ktoré v prípade, ak dlžník záväzok nesplní,
úplne alebo čiastočne zaručujú veriteľovi kompenzáciu jeho plnenia
. Možno skonštatovať, že predstavujú najspoľahlivejšie zabezpečovacie prostriedky, teda také, ktorými sa v dispozícii veriteľa ocitajú určité majetkové hodnoty (najčastejšie peniaze) úmerné hodnote dlhu. V
prípade, že dlžník svoj dlh nesplatí, stávajú sa tieto hodnoty vlastníctvom veriteľa.
 
Preddavok verzus finančná zábezpeka
Na základe znenia článku 65 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty platí, že ak má k platbe na účet dôjsť pred dodaním tovaru alebo poskytnutím služieb, daňová povinnosť vzniká z prijatej sumy prijatím platby. Daňová povinnosť z preddavkov je v zákone č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) obsiahnutá v rámci ustanovenia § 19 ods. 4 podľa ktorého, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. Ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH sa aplikuje pri prijatí platby vopred (preddavku, zálohy) pred uskutočnením zdaniteľného plnenia napr. pred samotným dodaním tovaru alebo poskytnutím služby, t.j. daná platba je poskytnutá na určité dopredu známe, resp. špeci
  • Obľúbené
  • Poznámka

Zdieľanie dokumentu

Poznámka k dokumentu