Každoročne dochádza k úpravám daňových zákonov, no rok 2025 je v tomto ohľade výnimočný. Legislatívne zmeny reagujú hlavne na fiškálnu konsolidáciu. Keďže sa Slovenská republika nachádza pod tlakom, aby stabilizovala svoje verejné financie, došlo v dôsledku rozhodnutia vládnucej koalície k zvýšeniu niektorých sadzieb a sprísneniu pravidiel daňových odpočtov.
Od 1. januára 2025 je súčasťou zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) nový inštitút minimálnej dane pre právnické osoby. Táto daň sa vzťahuje na daňovníkov, ktorí v daňovom priznaní vykážu daňovú povinnosť nižšiu, ako je stanovená minimálna daň, alebo vykážu nulovú daňovú povinnosť či daňovú stratu. Povinnosť zaplatiť minimálnu daň nezávisí od toho, či daňovník aktívne vykonáva činnosť - vzťahuje sa
totiž
aj na tzv. neaktívne spoločnosti, ktoré v príslušnom zdaňovacom období nevykonávajú činnosť a nedosahujú žiadne príjmy.V rámci článku sa budeme venovať tomu, ktoré subjekty môžu byť od minimálnej dane oslobodené, ako sa vypočítava daňová povinnosť, ako prebieha splatnosť dane a akým spôsobom je možné započítať zaplatenú minimálnu daň do budúcich období. Tento koncept je obdobou predchádzajúceho systému známeho ako „daňová licencia“, ktorý bol súčasťou ZDP v rokoch 2014 až 2017. Zavedením minimálnej dane nevzniká nová daňová povinnosť, ale ide o stanovenie minimálnej výšky dane z príjmov právnických osôb, ktorú musí daňovník uhradiť za príslušné zdaňovacie obdobie.
Kto je platiteľom?
Minimálna daň pre právnické osoby je povinnosťou, ktorá vyplýva z § 46b ods. 1 ZDP a vzťahuje sa na všetky právnické osoby, pokiaľ nie sú výslovne oslobodené podľa § 46b ods. 7 ZDP. Daňovník je povinný uhradiť minimálnu daň v prípade, že jeho daňová povinnosť vykázaná v daňovom priznaní je nižšia, než minimálna suma určená pre jeho kategóriu. Táto povinnosť platí aj pre subjekty s nulovou daňovou povinnosťou alebo daňovou stratou za príslušné zdaňovacie obdobie.
Na platenie minimálnej dane nemá vplyv, či daňovník vykonáva ekonomickú činnosť alebo nie. To znamená, že sa vzťahuje aj na tzv. neaktívne alebo „spiace“ spoločnosti, ktoré v danom zdaňovacom období nedosahujú žiadne príjmy. ZDP rozlišuje medzi daňovníkmi s neobmedzenou a obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. d) a e) ZDP], pričom § 46b ZDP neustanovuje odlišné pravidlá pre tieto dve kategórie. Preto povinnosť uhradiť minimálnu daň sa vzťahuje na obidve skupiny právnických osôb.
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou
Daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou sú definovaní v § 2 písm. d) druhý bod ZDP ako právnické osoby so sídlom alebo miestom skutočného vedenia v Slovenskej republike. Miestom skutočného vedenia sa rozumie lokalita, kde sa prijímajú strategické riadiace a obchodné rozhodnutia pre celú spoločnosť, a to aj v prípade, že táto adresa nie je uvedená v obchodnom registri. Takýto daňovník podlieha zdaneniu v SR z celosvetových príjmov, t.j. zo zdrojov na území SR aj zo zahraničia.
Povinnosť uhradiť minimálnu daň sa uplatňuje vždy, keď daňovník podáva daňové priznanie podľa § 41 ZDP a jeho daňová povinnosť nedosahuje stanovenú minimálnu výšku, ktorá závisí od výšky dosiahnutých zdaniteľných príjmov. Výnimku predstavujú subjekty oslobodené od minimálnej dane v zmysle § 46b ods. 7 ZDP.