V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa osoby povinnej platiť DPH, ktorá bola uvedená na falošnej faktúre vystavenej zamestnancom bez vedomia a súhlasu zamestnávateľa - C-442/22 - Dyrektor Izby Administracji Skarbowej w Lublinie.
Predmet sporu
Poľská spoločnosť P. bola v rokoch 2001 - 2014 činná najmä v oblasti maloobchodného predaja pohonných látok na čerpacej stanici, ktorej zodpovednou vedúcou bola od novembra 2005 P. K., zamestnankyňa tejto spoločnosti.
Počas daňovej kontroly sa zistilo, že od januára 2010 do apríla 2014 táto spoločnosť vystavila 1 679 faktúr, na ktorých bola uvedená DPH, ktorá nezodpovedala skutočným predajom tovaru, a to subjektom, ktoré si túto DPH odpočítali. Faktúry neboli zaznamenané v účtovníctve spoločnosti P. a zodpovedajúca DPH nebola zaplatená do štátneho rozpočtu ani uvedená v daňových priznaniach tejto spoločnosti.
Sporné faktúry boli fiktívne spojené so skutočnými predajmi uskutočnenými čerpacou stanicou, ktorú riadila P. K. - boli totiž doložené pravými pokladničnými blokmi vystavenými registračnými pokladnicami spoločnosti P. za skutočné dodania voči iným subjektom, než boli subjekty uvedené na týchto faktúrach. Tieto faktúry P. K. vystavila a predala bez súhlasu či vedomia vedenia spoločnosti P., aby ich príjemcovia mohli podvodne získať vrátenie DPH.
Pokladničné doklady zbierali zamestnanci čerpacej stanice a za finančnú odmenu ich odovzdali P. K. Sporné faktúry boli ukladané v počítači čerpacej stanice v inom formáte než riadne faktúry vystavené spoločnosťou P., a nebolo možné sa k nim dostať bez odomknutia tohto počítača. P. K. používala údaje spoločnosti P.,