Prečo sa oplatí okrem zisku brať do úvahy aj životné prostredie a spoločenskú zodpovednosť?
Vážne znepokojenie ohľadom našej budúcnosti inšpirovalo vlády, spoločnosti a investorov, aby sa téma udržateľnosti stala jednou z hlavných priorít pri podnikaní. V rámci Európskej zelenej dohody chce Európska Únia naštartovať zelenú transformáciu presmerovaním súkromného kapitálu do zelených investícií a naviesť tak banky a firmy k udržateľnejším spôsobom fungovania a financovania. Cieľom je podporiť hospodársky rast a zároveň znižovať tlak na životné prostredie, a pomôcť tak dosiahnuť klimatické a environmentálne ciele EÚ, pričom sa berú do úvahy sociálne a riadiace aspekty. Zohľadnenie vplyvu na životné prostredie a spoločnosť je dôležité rovnako pre udržanie konkurencieschopnosti podnikov a budovanie ich odolnosti voči následkom zmien klímy. Oblasť ESG teda prináša mnoho príležitostí pre súkromný sektor zamyslieť sa nad aktuálnymi činnosťami a smerovaním do budúcna.
Čo sa skrýva za skratkou ESG?
Koncept ESG bol prvýkrát predstavený Organizáciou Spojených národov vo svojich Zásadách zodpovedného investovania (Principles for Responsible Investment) z roku 2006, ale v posledných rokoch sa stal rozšírenejším, pričom čoraz väčší počet spoločností používa ESG ako základ pre podávanie správ o udržateľnosti.
Samotný koncept ESG je postavený na spoločensky zodpovednom podnikaní
(po anglicky "Corporate Social Responsibility") a odráža potrebu investorov získať prehľad o správaní podnikov po environmentálnej, riadiacej a spoločenskej stránke a súčasne predpovedať následky svojich investícií aj na základe takýchto nefinančných kritérií a dát. V kontexte EÚ majú činnosti podnikov v oblasti ESG prispieť k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050, spravodlivej transformácii spoločnosti a silnému, prosperujúcemu a zelenému hospodárstvu.Skratka ESG je spojením anglických slov "
Environmental, Social, Governance",
pričom ide o kritériá a normy pre činnosti spoločností z hľadiska životného prostredia, sociálneho vplyvu a ich riadenia a vedenia, ktoré investori používajú na vyhodnotenie vlastných investícií do podnikov. ESG znamená prepojenie spoločensky a sociálne zodpovedného investovania a investičných stratégií.
Cieľom tak je nielen finančná návratnosť investícií, ale aj pozitívny sociálny a environmentálny dopad
. Investovanie v rámci ESG je v posledných rokoch jedným z najrýchlejšie rastúcich trendov v oblasti financií. Neopomenuteľnou súčasťou udržateľného financovania je
transparentnosť
,
pokiaľ ide o riziká súvisiace s faktormi ESG
, ktoré môžu mať vplyv na finančný systém, a zmierňovanie takýchto rizík prostredníctvom vhodného riadenia finančných a podnikových aktérov. So zvýšenou transparentnosťou zároveň prichádza väčšia zodpovednosť za opatrenia týkajúce sa znižovania emisií uhlíka, zastavenia straty biodiverzity alebo riešenia spoločenskej nerovnosti."E" ako Environmentálne
Základom posudzovania spoločností z environmentálneho hľadiska sú vplyvy na zmierňovanie a adaptáciu na zmenu klímy (aktuálne najpopulárnejšie v rámci vykazovania), ako aj životné prostredie v širšom zmysle, napríklad podpora zachovania biodiverzity, predchádzanie znečisťovaniu, príspevok k obehovému hospodárstvu, spotreba energií alebo pripravenosť na zmeny právnych predpisov ohľadom životného prostredia.
Z prieskumu KPMG
(Pozn.: Towards Net Zero: How the world's largest companies report on climate risk and net zero transition. KPMG IMPACT, November 2020, https://kpmg.com/xx/en/home/insights/2020/11/towards-net-zero.html) z roku 2020 medzi 250 najväčšími spoločnosťami na svete vyplynulo, že
Svetové ekonomické fórum uvádza vo svojej publikácii The Global Risks Report 2023
až 56 % z nich uvádza vo svojej výročnej finančnej správe zmenu klímy ako potenciálne riziko pre podnikanie
, najviac (81 %) v segmente pohonných hmôt a obchodu (70 %). Pričom len 17 % z týchto spoločností má stratégiu na dosiahnutie uhlíkovej neutrality. (Pozn.: The Global Risks Report 2023, 18th Edition, World Economic Forum, January 2023,
https://www.weforum.org/publications/global-risks-report-2023/) hodnotenie globálnych rizík zoradených podľa závažnosti v krátkodobom (ďalšie 2 roky) a dlhodobom horizonte nasledujúcich 10 rokov (obrázok 1). Publikácia zhromažďuje popredné poznatky o vnímanom pravdepodobnom vplyve globálnych rizík od viac ako 1 200 odborníkov z akademickej obce, biznisu, vlády, medzinárodnej komunity a občianskej spoločnosti na základe každoročného globálneho prieskumu vnímania rizík. Nasledujúce desaťročie bude charakterizované environmentálnymi a spoločenskými krízami, poháňanými aktuálnymi geopolitickými a ekonomickými trendmi. "Kríza životných nákladov" je hodnotená ako najzávažnejšie globálne riziko v priebehu nasledujúcich dvoch rokov s vyvrcholením v krátkodobom horizonte, zatiaľ čo "Strata biodiverzity a kolaps ekosystémov" sa považuje za jeden z najrýchlejšie zhoršujúcich sa globálnych rizík v nasledujúcom desaťročí. Zároveň viac ako 1/2 svetového HDP je vysoko alebo stredne závislá od prírodných zdrojov. Podľa obrázku 1 môžeme vidieť, že
klimatické a environmentálne riziká sú ústredným bodom vnímania globálnych rizík v nasledujúcom desaťročí - a sú to riziká, na ktoré sme najmenej pripravení
. Keďže súčasné krízy odvádzajú zdroje a pozornosť od rizík vznikajúcich v strednodobom až dlhodobejšom horizonte, zaťaženie prírodných ekosystémov bude rásť vzhľadom na ich stále podceňovanú úlohu v globálnej ekonomike a celkovom zdraví planéty. Strata prírody a zmena klímy sú vnútorne prepojené - zlyhanie v jednej sfére prerastie do druhej. Bez výraznej zmeny politiky alebo investícií vzájomná súhra medzi vplyvmi zmeny klímy, stratou biodiverzity, potravinovou bezpečnosťou a spotrebou prírodných zdrojov urýchli kolaps ekosystémov, ohrozí dodávky potravín a živobytie v ekonomikách citlivých na klímu, zosilní dopady prírodných katastrof a obmedzí ďalší pokrok pri zmierňovaní dôsledkov zmien klímy.